Ursida

	Medveďovité
	; Žijúci zástupcovia: prvý stĺpec zhora: medveď baribal, medveď malajský; druhý stĺpec: medveď hnedý, medveď biely, medveď okuliarnatý; tretí stĺpec: panda veľká, medveď ušatý, medveď pyskatý
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	druhoústovce (Dueterostomia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Podkmeň (subphylum)	stavovce (Vertebrata)
Nadtrieda (superclassis)	čeľustnatce (Gnathostomata)
Stupeň	štvornožce (Tetrapoda)
Trieda (classis)	cicavce (Mammalia)
Podtrieda (subclassis)	živorodé (Theria)
Nadrad (superordo)	placentovce (Eutheria)
Rad (ordo)	mäsožravce (Carnivora)
Podrad (subordo)	suchozemské (Fissipedia)
Čeľaď (familia)	medveďovité (Ursidae)
Vedecký názov
	Ursidae; G. Fischer de Waldheim, 1817
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Ursida je veľký taxón mäsožravcov. V mnohých systémoch (podrobnosti pozri nižšie) je úplne alebo takmer zhodný s nadčeľaďou medvede (lat. Ursoidea) a čeľaďou medveďovité (Ursidae) či podčeľaďou medvede (Ursinae). Rody z tohto taxónu (okrem rodov zo skupiny Ailuropidini, teda okrem (časti) pánd) sa po slovensky volajú medveď, pokiaľ vôbec majú slovenské meno.

Maco

Domácky ekvivalent slova medveď je od 19. storočia slovo maco (odvodené zdrobneniny sú: macko alebo macík). Tvar macko bolo zo slovenčiny prebraný aj do maďarčiny (maď.: mackó). Jeho etymológiu pozri nižšie.^[1]^[2]

Etymológia

Slovo medveď (v staršej slovenčine aj: nedv(i)eď) sa v rôznych obmenách vyskytuje u všetkých Slovanov a znamená medojed, t.j. pojedač medu, ten, kto je(dáva) med. Rekonštruovaná praslovanská (a doložená staroslovienska) podoba tohto slova je *medvědь; táto vznikla zo spojenia praslovanských slov *medъ (význam: med) a ěsti (význam: jesť). Je ale možné, že toto slovo je už praindoeurópske; jeho praindoeurópska podoba by potom bola *med^hu-(h₁)ed-. Dokladom správnosti tejto etymológie je aj staroindické slovo madh(u)vád, ktoré znamená ten, kto je sladké (príp. med) alebo pojedač sladkého (príp. medu). Spomínané praslovanské (a prípadne aj praindoeurópske) slovo je pravdepodobne tabuistická náhrada pôvodného, úplne odlišného názvu tohto zvieraťa, pretože vysloviť (skutočné) meno nebezpečného zvieraťa sa považovalo za nevhodné. Tento pôvodný názov mal v praindoeurópčine rekonštruovanú podobu *r̥kthos (*r̥kþos), *r̥ktos, *r̥ksos alebo *r̥tkos (je sporné, ktorý z týchto tvarov je správny), pričom z tohto praindoeurópskeho tvaru vzniklo napríklad latinské slovo ursus a grécke slovo arktos (obe znamenajú medveď). V praslovančine mal vyššie spomínaný pôvodný názov rekonštruovanú podobu *rъsь.^[3]^[4]^[5]^[6]^[7]^[8]^[9]

Slovo maco pôvodne znamenalo domácky tvar mena Matej. Aj tu asi ide o tabuistickú náhradu pôvodného odlišného názvu tohto zvieraťa, ktorým je v tomto prípade názov medveď. ^[1]

Anatómia

Medveďovité majú veľmi robustnú postavu, veľkú lebku, krátky chvost a silné nohy s dlhými nezatiahnuteľnými pazúrmi, ktorými môžu jediným úderom zabiť aj veľké zviera. Samce sú až o 20 % väčšie než samice. Srsť býva čiernej, hnedej alebo bielej farby, obvykle majú na prsiach žltý alebo biely znak. Podľa dlhého ňufáku, malých očí a uší sa dá usudzovať, že majú výborný čuch, ale zároveň zlý zrak a sluch. Stoličky niektorých druhov stratili rezaciu a trhaciu funkciu. Miesto toho sú ploché s hrbolkami a sú výborným nástrojom na drvenie vegetácie.

Medveďovité chodia pomaly a pri chôdzi sa dotýkajú zeme všetkými piatimi prstami aj pätou, ale v prípade potreby dokážu veľmi rýchlo zrýchliť a tiež veľmi dobre šplhajú.

Medzi medveďmi nájdeme najväčšieho žijúceho mäsožravca (šelmu) vôbec, je nim poddruh medveďa hnedého – kodiak, ktorý vo vztýčenej polohe na zadných nohách dosahuje výšku až 3,5 m.

Potrava

Potrava väčšiny druhov medveďovitých sa skladá väčšinou zo zmesi mäsa, vrátane rýb a hmyzu, a rastlinného materiálu ako sú korene a bobule. Výhradne na mäso sa špecializuje len medveď biely, pretože nežije v prostredí s vegetáciou, zatiaľčo panda veľká je takmer výlučne vegetarián. Živí sa bambusovými výhonkami. Medvede zbierajú potravu predovšetkým vo dne a na rastlinnú stravu sa zameriavajú viac než ostatné šelmy, a preto trávia omnoho viacej času kŕmením.

Pôvod

Predkom súčasných medveďov je podľa niektorých názorov oligocénny rod Cephalogale, dosahujúci približne veľkosti dnešnej pandy červenej. V tom období mali ešte všetci predchodcovia medveďov dlhý chvost a dosahovali podobné rozmery. V priebehu evolúcie zväčšovali medvede postupne svoje rozmery, až sa nakoniec stali najväčšími suchozemskými šelmami s masívnou hlavou, silným telom a krátkym chvostom. Miestom pôvodu medveďov bola Eurázia.

Systematika

Ursida = Ursoidea v širšom zmysle = Ursidae A:

?rod †Adracon
rod †Amphicynodon (Cynodon, Paracynodon) – zar. aj pod Pinnipedia v širšom zmysle (t. j. Phoicoidea v širšom zmysle)
rod †Allocyon – zar. aj pod Pinnipedia v širšom zmysle
rod †Kolponomos - zar. aj pod Pinnipedia v širšom zmysle
rod †Parictis (=Cympylocynodon, Parietis, Subparictis) - zar. aj pod Pinnipedia v širšom zmysle
rod †Adelpharctos De Bonis 1971 - zar. aj pod Pinnipedia v širšom zmysle
rod †Allocyon - zar. aj pod Pinnipedia v širšom zmysle
rod †Drassonax - zar. aj pod Pinnipedia v širšom zmysle
?rod †Pachycynodon- zar. aj pod Pinnipedia v širšom zmysle
?rod †Nothocyon - zar. aj pod Pinnipedia v širšom zmysle
nadčeľaď Ursoidea v užšom zmysle:
- rod †Amphicticeps
- ?rod †Ursulus
- ?rod† Metarctos
- ?rod †Harpaleocyon
- čeľaď Ursidae B (podčeľaď Ursinae A):
  - podčeľaď Hemicyoninae (čeľaď Hemicyonidae) v širšom zmysle
    - (-)Phoberocyoninae (Phoberocyonidae)
      - rod †Phoberogalen
      - rod †Phoberocyon
      - rod †Plithocyon
    - (-)Hemicyoninae (Hemicyonidae) v užšom zmysle
      - rod †Hemicyon
      - rod †Dinocyon
      - rod †Zaragocyon
      - rod †Cephalogale – zaraďované aj priamo pod Ursoidea B
  - podčeľaď Ursinae B (čeľaď Ursidae C)
    - skupina Tremarctini (podčeľaď Tremactinae)
      - ?rod †Pararctotherium
      - ?rod †Thaumastocyon
      - rod †Arctodus (=Arctothermium, Tremarctotherium)
      - rod †Plionarctos
      - rod Tremarctos – medveď
    - skupina Ailuropodini (podčeľaď Ailuropodinae)
      - rod † Agriarctos
      - rod Ailuropoda (=Aelureidopus, Ailuropus, Pandarctos) - panda/staršie bambusiar
      - ?rod †Ailurarctos
    - skupina Ursavini
      - rod †Agriotherium – zaraďované aj inde v Ursidae, nap. pod Ailuropodini
      - rod †Indarctos – zaraďované aj pod Ailuropodini
      - rod †Ursavus (vrátane Ballusia) – zaraďované aj pod Ursini
    - skupina Ursini (Ursinae C)
      - rod Helarctos – medveď – niekedy zaraď. pod Ursus; jediný druh je medveď malajský (Helarctos/Ursus malayanus)
      - rod Melursus – medveď - často zaraď. pod Ursus; jediný druh je medveď pyskatý (Melursus/Ursus ursinus)
      - rod Ursus - medveď (=Arceus, Arcticonus, Chondrorhynchus, Danis, Euarctos, Melanarctos, Mylarctos, Myrmarctos, Prochilus, Selenarctos, Thalarctos, Thalassarctos, Thalassiarchus, Ursarctos, Vetularctos)

Priamo pod Ursida sa niekedy zaraďuje aj:

čeľaď Amphicyonidae
taxón plutvonožce v širšom zmysle (Pinnipedimorpha, Pinnipedia v širšom zmysle, Phoicoidea v širšom zmysle)

Staršie sa niekedy vedľa Ailuropodinae zaraďovala aj podčeľaď Ailurinae (dnes zaraďovaná inak alebo ako čeľaď pandovité).

Referencie

↑ ^a ^b maco. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 338.
↑ mackó [online]. arcanum.hu, [cit. 2019-11-06]. Dostupné online.
↑ medvě̀dь. In: TRUBAČOV, O. N. (ed.). Etimologičeskij slovar slavjanskich jazykov. T. 18. Moskva: Nauka. S. 65-66
↑ medvě̀dь, medъ. In: DERKSEN, R. Etymological Dictionary of the Slavic Inherited Lexicon. Leiden, Boston: Brill. 2008
↑ медведь. In: ČERNYCH, P. J. Istoricko-etimologičeskij slovar russkogo jazyka. Vol. 1. Moskva. 1999. S. 519
↑ Devickij, V. V.. Osnovi germanistyky (Основи германістики). [s.l.] : Nova Kniga (Нова Книга), 2008. 528 s. ISBN 978-966-8609-66-4. S. 32.
↑ KAPOVIĆ, Mate; RAMAT, Anna Giacalone; RAMAT, Paolo. The Indo-European Languages. [s.l.] : Taylor & Francis, 2017. 650 s. ISBN 978-1-317-39153-1. S. 30.
↑ medvěd. In: GEBAUER, J. Slovník staročeský, I–II. Praha: Česká akademie… . 1903 a 1916; Praha: Academia, 1970.
↑ medveď. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 352.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ursida
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Ursida

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Medvědovití na českej Wikipédii.

[1] Archivované 2007-01-10 na Wayback Machine
[2]
[3]

Externé odkazy

Slovenský projekt na záchranu medveďov

[:0-1] . In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 338.

[2] mackó [online]. arcanum.hu, [cit. 2019-11-06]. Dostupné online.

[3] vě̀dь. In: TRUBAČOV, O. N. (ed.). Etimologičeskij slovar slavjanskich jazykov. T. 18. Moskva: Nauka. S. 65-66

[4] vě̀dь, medъ. In: DERKSEN, R. Etymological Dictionary of the Slavic Inherited Lexicon. Leiden, Boston: Brill. 2008

[5] медведь. In: ČERNYCH, P. J. Istoricko-etimologičeskij slovar russkogo jazyka. Vol. 1. Moskva. 1999. S. 519

[6] Devickij, V. V.. Osnovi germanistyky (Основи германістики). [s.l.] : Nova Kniga (Нова Книга), 2008. 528 s. ISBN 978-966-8609-66-4. S. 32.

[7] KAPOVIĆ, Mate; RAMAT, Anna Giacalone; RAMAT, Paolo. The Indo-European Languages. [s.l.] : Taylor & Francis, 2017. 650 s. ISBN 978-1-317-39153-1. S. 30.

[8] věd. In: GEBAUER, J. Slovník staročeský, I–II. Praha: Česká akademie… . 1903 a 1916; Praha: Academia, 1970.

[9] veď. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 352.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]