Preskočiť na obsah

Albatros kráľovský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Albatros královský

Albatros královský počas letu (snímok z juvýchodnej Tasmánie)
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Diomedea epomophora
Lesson, 1825

Mapa južných morí s rozšírením druhu (zelená)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Albatros kráľovský (Diomedea epomophora) je veľký morský vták z rodu Diomedea z čeľade albatrosovitých. Jeho rozpätie krídel je so svojimi takmer 3,5 m jedno z najväčších medzi vtákmi. Až do prelomu 20. a 21. storočia bol albatros sépiar považovaný za poddruh albatrosa kráľovského (subsp. sanfordi), potom bol povýšený na samostatný druh. Aj keď nie všetci vedci toto rozdelenie akceptovali, organizácia ako BirdLife International či ACAP rozoznávajú albatrosa kráľovského a albatrosa sépiara ako dva druhy.

Väčšina peria albatrosa kráľovského je biela, iba vrchná časť krídel je čierna s bielymi škvrnami. Na spodnej strane krídel pozdĺž ich spodného okraja sa nachádza čierna linka. Veľký zobák je svetlo ružový s nosnými dierkami smerujúcimi dopredu. Nohy sú silné a krátke, čo spôsobuje kolísanie albatrosa pri chôdzi. Dúhovka je tmavá. Chrbát je silný, až to niekedy vyzerá, ako by mal albatros hrb. Albatrosy sa živia hlavne hlavonožcami a rybami, menej často salpy, kôrovcami a plášťovcami. Na let využíva princíp svahového prúdenia a predovšetkým dynamického plachtenia, ktoré mu umožňuje prekonať tisíce kilometrov pri minimálnom energetickom výdaji.

Viac než 99 % albatrosov kráľovských hniezdi v kolónii na Campbellovom ostrove, menšie kolónie sa nachádzajú aj na Enderbyovom ostrove a niekoľko jedincov zalieta na novozélandskú pevninu na mys Taiaroa, kde sa pári s albatrosmi sépiarmi. Hniezdo stavia samec. K páreniu dochádza v októbri a novembri. Samica kladie iba jedno veľké biele vajce, a to väčšinou len raz za dva roky. Na vajciach sedia obaja rodičia, inkubačná doba trvá 77 – 81 dní. Mláďatá sa osamostatňujú po 8 mesiacoch, keď odlietajú na niekoľko rokov na more. Potom sa vracajú do kolónie, aby si našli partnera. Komplikované pytačky trvajú aj niekoľko sezón, než dojde k prvému páreniu. Albatrosy žijú v monogamnách zväzkoch a s rovnakým partnerom sú po celý život. Až 80 % života strávia na mori medzi cca 30° – 55° južnej šírky po celom obvode planéty. Sú prísne chránené miestnymi legislatívami Dohodou o ochrane albatrosov a víchrovcov s medzinárodným presahom. Sú ohrozené predovšetkým komerčným rybolovom, kde predstavujú vedľajšie úlovky rybárskych operácií, predovšetkým počas lovu na dlhú lovnú šnúru.

Taxonómia

[upraviť | upraviť zdroj]

Druh bol po prvý krát popísaný francúzskym prírodopiscom René Lessonom. Lesson získal exemplár albatrosa od francúzskeho námorníka Louise Isidoreho Duperreyho, ktorý vtáka odchytil počas svojej prieskumnej výpravy okolo sveta (1822 – 1825). Nie je úplne jasné, kde bol exemplár odchytený, zrejme sa jednalo o oceánske oblasti okolo Nového Zélandu alebo Austrálie. Lesson druh pomenoval Diomedea epomophora.[2]

Biely albatros počas letu na pozadí svetlo modro sfarbeného neba. vták je zachytený ako letí smerom doprava so vzpriamenou hlavou a takpovediac úsmevným pohľadom
Albatros počas letu

V roku 1912 Robert Murphy popísal tzv. severný variant druhu (angl. The Northern form) z Chathamských ostrovov. Murphy tohto albatrosa nazval Diomedea epomophora sanfordi a v nasledujúcich desaťročiach bol tento albatros považovaný za poddruh albatrosa kráľovského.[3] V roku 1998 však C. J. R. Robertson a G. B. Nunn navrhli povýšiť Diomedea epomophora sanfordi na samostatný druh Diomedea sanfordi (albatros sépiar) kvôli niektorým kľúčovým morfologickým odlišnostiam od albatrosa kráľovského.[4] Toto nové rozdelenie bolo prijaté väčšinovou vedeckou komunitou na čele s BirdLife International[5] či pracovnou taxonomickou skupinou Dohody o ochrane albatrosov a víchrovcov.[3] Niektorí výskumníci (napr. americký ornitológ James Clements[6]) a organizácie (napr. Animal Diversity Web Michiganskej univerzity[7]) však nové rozdelenie neprijali a stále pracujú s variantou dvoch poddruhov albatrosov kráľovských (epomophora a sanfordi).

Albatros kráľovský sa radí do rodu Diomedea a čeľade albatrosovité. Táto čeľaď zahŕňa jedny z najštudovanejších vtákov vôbec (hlavne albatros sťahovavý). Fylogenetické vzťahy v rámci čeľade sú po desaťročia predmetom početných, mnohokrát až kontroverzných debát. Od polovice 18. storočia bolo popísaných už 80 taxónov, ale Dohoda o ochrane albatrosov a víchrovcov aj Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov rozoznávajú 22 druhov.[3]

Popis

[upraviť | upraviť zdroj]

Albatros kráľovský je jeden z najväčších vtákov schopných letu.[7] Dospelé jedince merajú 107 – 122 cm a vážia 8 – 10 kg. Priemerné rozpätie krídel sa obvykle uvádza od 2,9 – 3,38 m, pričom najväčšie namerané rozpätie bolo 3,51 m.[8][9] To predstavuje jedno z najväčších rozpätí medzi súčasnými vtákmi. Porovnateľne rovnaké má albatros sťahovavý.[10][11] V odborných publikáciách sa dá taktiež stretnúť s tým, že jeden alebo druhý albatros je väčší. Dánsky ornitológ Kaj Ejvind Westerskov však upozorňuje na to, že v prípade dvoch viac či menej rovnako veľkých vtákov je veľmi problematické porovnávať, ktorý z nich je väčší. Konečné meranie totiž bude ovplyvňovať veľkosť vzorky, technika merania, vek vtákov aj ich pohlavie. Na konečné číslo bude mať vplyv aj ľudský faktor alebo to, z akej kolónie vzorka pochádza.[12] Úzko príbuzný albatros sépiar je o niečo menší než albatros kráľovský.[13]

Dospelé jedince majú hlavu, krk, telo a chvost snehovo biele (jedná sa o najbelejšieho zástupcu albatrosov).[14] Vrchná časť krídel je čierna s jemnými nepravidelnými nástrekmi bielej. Vnútorná strana špičky krídel je taktiež čierna, a tenká čierna linka sa tiahne aj po vnútornej straně dolného okraja krídel po celej ich dĺžke. Táto linka s vekom bledne, obzvlášť pri samcoch.[8][15]

Zobák je dlhý 180 – 190 mm pri samcoch a 166 – 178 mm pri samiciach.[16] Má svetlo ružovú farbu s krémovým zakončením a s čiernou linkou pri hranách čeľuste na strane skusu. Horná čeľusť je na konci zahnutá dolu a pripomína tak háčik. Nosné dierky sa nachádzajú po stranách pri koreni horného zobáka a smerujú dopredu. Rovnako ako pri ostatných albatrosoch, na nosné dierky sú napojené soľné žľazy, ktoré slúžia na vylučovanie nadbytočnej soli, ktorá sa do tráviacej sústavy dostáva z morskej vody a živočíchov. Dúhovka je tmavo hnedá. Silné nohy majú svetlú ružovkastú až modrastú farbu. Tri prsty sú spojené blanou po celej ich dĺžke. Vzhľadom k telu sú nohy albatrosa pomerne krátke, čo spôsobuje, že sa albatros pri chôdzi pohojdáva zo strany na stranu. Počas letu nohy mierne vyčnievajú za chvost. Občas ich albatros napriami smerom dopredu, takže sa dotýkajú peria na bruchu.[8][15][17]

Juvenilné jedince majú hlavu, krk a telo biele s pomerne nevýraznou kropenatou čiernou farbou v spodnej časti chrbta a na kostrči (spodná časť chvosta). Chvost je u nich biely s čiernym zakončením. Vrchná časť krídel je tmavá (tmavšia než pri dospelých jedincoch) s nepatrnou bielou škvrnou v oblasti lakťa.[8][15]

Pohlavný dimorfizmus je nevýrazný, samce bývajú o niečo tažšie než samice[7] a majú mierne dlhší zobák (o max. 22 mm).[16]

  • Portrét albatrosa s hlavou otočenou doprava. Zrejmá je tmavá dúhovka, nosné dierky smerujúce dopredu a veľký ružový zobák s čiernou linkou pozdĺž oboch čeľustí na strane skusu
    Portrét so zrejmými nosnými dierkami smerujúcimi dopredu a čiernou linkou pozdĺž čeľustí na strane skusu
  • Albatros počas letu so zrejmou čiernou linkou pri okraji vnútornej strany krídel
    Albatros počas letu s viditeľnou čiernou linkou pri okraji spodnej časti krídel na ich vnútornej strane
  • Albatros sediaci na vode z profilu. Biely vták s čiernymi krídlami sedí na tmavo modrej vode s jemnými vlnkami
    Albatros s odhalenými čiernými krídlami s jemnými fľakmi bielej farby

Ekológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Životný cyklus

[upraviť | upraviť zdroj]
Fotografia snehovo bieleho albatrosa, ako stojí na pozadí hniezda z uschnutých papradí a vetvičiek. V hniezde sa nachádza mláďa albatrosa pokryté prachovým perím
Jedinec s mláďaťom na Campbellovom ostrove

Albatrosy kráľovské sú monogamné vtáky, ktoré žijú s rovnaký partnerom po celý život. „Rozvody“ sú veľmi vzácne a nastávajú snáď iba v prípadoch, keď jeden z partnerov zomrie alebo sa partnerom opakovane nepodarí vyviesť mláďatá. Pytačky sú veľmi prepracované a často trvajú aj niekoľko po sebe idúcich rokov. Počas pytačiek dochádza medzi jedincami k mnohým predvádzajúcim pózam ako je krúženie zobákmi, namierenie zobákov smerom k nebi, dotýkanie bokov zobákov a rozťahovanie dlhých krídel. K týmto rituálom dochádza najmenej rok predtým, než sa pár spári. Akonáhle v sebe pár nájde zaľúbenie, noví partneri si vyberú vhodné miesto pre hniezdenie a nasledujúci rok v októbri na naň dorazí najskôr samec, aby postavil hniezdo. Samica priletí niekoľko dní po ňom a po krátkom privítaní dôjde ku kopulácii.[7]

Po spárení odlietajú obaja partneri na more, kde sa výdatne kŕmia a pripravujú sa tak na obdobie hniezdenia. Vajce totiž predstavuje 5 – 11 % váhy samice a jeho tvorba je energeticky veľmi náročná. Samec potrebuje nabrať dostatočné zásoby tuku pre sedenie na vajci, pretože bezprostredne po nakladení vajca samica odlieta na more za potravou a samec začne inkubovať. Samec sedí na vajci nepretržite v nasledujúcich 2 – 3 týždňoch, než ho príde vystriedať dostatočne nakŕmená samica.[7]

Ku kladeniu vajca dochádza v novembri a decembri. Samice kladú iba jedno vajce, a to väčšinou iba jedenkrát za dva roky, aj keď to nie je pravidlom. Okolo 15 % párov, ktorým sa úspešne podarí vyviesť mláďa, sa parí hneď nasledujúci rok a okolo 24 % párov, ktorým sa nepodarí vyviesť mláďa, sa o to pokúsi až za 3 roky.[18] Dôvodom pre párenie pre druhý či dokonca pre tretí rok je zrejme dlhá inkubačná doba spolu s dlhou dobou, po ktorú sa rodičia starajú o mláďatá (celý cyklus od párenia po vyvedenie mláďat trvá takmer rok). Pokiaľ z akéhokoľvek dôvodu dôjde k zlyhaniu inkubácie, nedochádza k náhradnej znáške.[7] Pár využíva to isté hniezdisko každý rok. Vajce máva rozmer okolo 126×78 mm[19] a jeho váha sa pohybuje medzi 205 – 487 g.[7]

Samice kladú vajce do hniezda, ktoré predstavuje 10 – 30 cm hrubá vrstva trávy, machu, konárov a papradí. Hniezdo sa nachádza na rovnej pôde či v miernom svahu ďaleko od útesov v nadmorských výškach 180 – 350 m.[15] Niekedy albatrosy využívajú skalné výbežky, prepadliny a trávnatú a krovinatú vegetáciu, ktoré poskytujú aspoň čiastočnú ochranu pred nepriaznivým počasím. V týchto prípadoch je však v tesnej blízkosti hniezda vhodná rovná či aspoň nezarastená plocha (akási „ranvej“), ktorá poskytuje dostatok priestoru na manévrovanie počas pristátia a nabratia vztlaku pri rozletu.[20] Inkubácia je na vtáky netradične dlhá a trvá 77 – 81 dní a partneri sa na vajciach striedajú po niekoľkých dňoch až týždňoch. Zatiaľ čo jeden z vtákov sedí na vajci, neinkubujúci partner odlieta na more za krmením.[19]

Dva albatrosy vo vysokej tráve. Jeden z albatrosov pozerá na nebo s roztiahnutými krídlami, druhý hľadí na neho s mierne roztiahnutým zobákom
Pár albatrosov na Campbellovom ostrove

Po vyliahnutí mláďaťa sa rodičia rozletia na oceán a ďalšiu starostlivosť vykonávajú spoločne. Najprv sa denne vracajú naspäť do hniezdiska, aby nakŕmili svoje mláďa čiastočne natrávenou potravou vyvrhnutou zo vole? spolu so žalúdočnými olejmi, ktoré sú obzvlášť výživné. V nasledujúcich mesiacoch je mláďa kŕmené v stále dlhších intervaloch. Postupne sa učí lietať a okolo 8. mesiaca veku (tzn. niekedy okolo októbra) sa osamostatňuje – rozletí sa na more a začne žiť bez pomoci rodičov. Ďalšie roky strávia mladé jedince na šírom mori a do materskej kolónie sa vracajú až za cca 5 rokov, aby si našli partnerov.[7][21] Rodičia strávia nasledujúci rok na mori a potom sa opäť vracajú do pôvodného hniezdiska. K prvému páreniu dochádza medzi 6. – 12. rokom života,[15] najčastejšie však medzi 8. – 9. rokem.[18]

Albatrosovité sú známe svojou dlhovekosťou. Priemerne sa dožívajú cca 42 rokov.[5] Najstarší zaznamenaný vek albatrosa kráľovského bol 58 rokov, niektoré sa môžu zrejme dožiť až 80 rokov.[7]

Let

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Albatrosovité#Let

Rovnako ako ostatné albatrosy, aj albatros kráľovský je neobyčajne zdatný letec. Vie obratne využívať vietor na to, aby bez väčšej námahy preletel tisíce kilometrov. Na let využíva dva letové princípy, a to síce svahové prúdenie a dynamické plachtenie. Tieto techniky mu umožňujú zostať vo vzduchu po extrémne dlhú dobu pri minimálnom energetickom výdaji. Na redukciu energie mu napomáha aj špeciálne vyvinutá šľacha, ktorá po roztiahnutí krídel „zamkne“ krídla vzpriamenej pozícii, takže albatros nemusí využívať svaly na ich udržanie vo vodorovnej polohe. Svaly používa iba na manévrovanie, kde je energetický výdaj minimálny.[22][23]

Potrava

[upraviť | upraviť zdroj]

Albatrosy sa kŕmia predovšetkým hlavonožcami a rybami, menej často salpami, kôrovcami a plášťovcami. Obzvlášť obľúbenými sú kalmary rodu Taonius a druhy kalmarov Histioteuthis atlantica, Kondakovia longimana a Moroteuthopsis ingens.[24][25] Pri zbere potravy preferujú predovšetkým mŕtve a umierajúce jedince.[26] Potravu si často hľadajú v rovnakých oblastiach ako albatros bledohlavý, fulmarka tenkozobá, víchrovec bielobradý, víchrovec čierny, hladinár čarovný a tajfúnnik veľkokrídly. Obľúbenými kŕmiacimi oblasťami sú miesta v blízkosti rybárskych lodí.[27]

Sniehobiely albatros s tmavými krídlami ako letí tesne nad hladinou mora s ľavou zadnou nohou ponorenou tesne pod hladinou
Albatros počas letu loví hlavne menšiu korisť; pre väčšie živočíchy dosadá na hladinu

Pri chytaní potravy sa zameriavajú na potravu dostupnú na hladine mora alebo tesne pod ňou. Menšiu korisť sú albatrosy schopní nabrať zobákom počas letu, pre väčšiu korisť dosadajú na hladinu. Potápajú sa iba výnimočne a keď, tak len tesne pod hladinu do maximálne hĺbky dvoch metrov.[19] V dobe hniezdenia sa počas letu za korisťou zdržujú v rámci kontinentálneho šelfu (predovšetkým Campbellovej a Chathamskej plošiny) do maximálnej vzdialenosti 1250 km od hniezdiska. Na love trávia typicky 7 – 12 dní, môžu byť preč až 16 dní. Vyhľadávanou lovnou oblasťou je kontinentálny zlom, pretože v týchto miestach spodné oceánske prúdy vytláčajú morské živočíchy bližšie k hladine. Populárnou oblasťou zberu potravy počas obdobia hniezdenia sú vody v okolí ostrovov Snares.[28][29]

Podobne ako ostatné albatrosovité, aj albatros kráľovský dokáže pred prehĺtnutím potravy vykĺbiť vlastnú čeľusť, čo mu umožňuje roztiahnuť zobák aj hrdlo a zjesť tak aj pomerne veľké kusy rýb a hlavonožcov. Bol zaznamenaný prípad úmrtia albatrosa následkom požitia (resp. pokusu o požitie) Diodontidae Allomycterus jaculiferus.[26]

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Na súši

[upraviť | upraviť zdroj]
Stav celkovej populácie
Oblasť výskytu Odhad počtu
albatrosov		 K dátumu Populačný
trend
Campbellov ostrov 8300 – 8700 páriacich párov[30] 2012 Stabilný
Enderbyov ostrov cca 60 páriacich párov[5] 2013 Stabilný
Celkom c. 27 200[5] jedincov 2018 Stabilný

Takmer všetka populácia albatrosov kráľovských hniezdi na Campbellovom ostrove (cez 99 %). Každoročně tam zakladá svoje hniezda 8300 – 8700 párov. Na ostrove pripadá 3,1 hniezd na hektar.[15] Ďalších cca 60 párov hniezdi na Enderbyovom ostrove.[5] Začiatkom 90. rokov 20. storočia bolo pozorovaných okolo 15 párov na Adamsovom ostrove a 5 párov na Aucklandovom ostrove,[30] aj keď opakovaný letecký prieskum v 10. rokoch 21. storočia žiadne páriace páry nezaznamenal.[5]

Albatrosy kráľovské občas sídlia aj na novozélandskej pevnine, a síce na cípe polostrova Otago na myse Taiaroa, kde sa pári s albatrosmi sépiarmi, ktorí tu majú malú kolóniu s približne stovkou párov. Albatrosy sépiáre na polostrove svojvoľne založili kolóniu v desiatych rokoch 20. storočia (aj keď prvé mláďa sa tu narodilo až v roku 1938).[31] Albatrosy kráľovské sa tu nepária medzi sebou a za partnerov si vyberajú výhradne albatrosy sépiáre a produkujú tak hybridné mláďatá.[32]

Populácia albatrosov kráľovských je stabilná alebo mierne na vzostupe potom, čo boli albatrosy zasiahnuté negatívnymi dopadmi ľudskej činnosti v 19. a hlavne v prvej polovici 20. storočia (pokusy o farmárčenie, introdukovanie cicavcov).[33][5]

Na mori

[upraviť | upraviť zdroj]
Pár albatrosov sediacich na vode; jeden z nich má mierne roztiahnutý zobák a dotýka sa druhého albatrosa v oblasti hlavy
Dva albatrosy pri sociálnej interakcii na mori pri Tasmánii

Pokiaľ zrovna nehniezdia, albatrosy trávia všetok svoj čas na voľnom otvorenom mori a pri pevninských brehoch ich možno zahliadnúť iba náhodne, väčšinou počas silných vetrov.[8] Na mori albatrosy trávia okolo 80 % života.[7] V dobe mimo hniezdenia sa pohybujú medzi cca 30° – 55° južnej šírky po celom obvode zemegule.[34][35] To zhruba zodpovedá oceánskemu pásu ohraničeného na severe Mysom Dobrej nádeje, Bassovým prielivom, Severným ostrovom Nového Zélandu a pobrežím Uruguaja na východe Južnej Ameriky a severným pobrežím Čile na jeho západe. Na juhu tento pomyselný pás zhruba ohraničujú najsevernejšie ostrovné výbežky Antarktídy (Južné Shetlandy) a južné vody ostrova Macquarie.[5] Najčastejšie sa vyskytujú v oceánskych vodách v blízkosti Nového Zélandu a Južnej Ameriky. Na severnej pologuli neboli albatrosy kráľovské pozorované.[7]

Počas pobytu na mori strávia zhruba 35 % času sedením na vode, zbytok času strávia plachtením.[36]

Ohrozenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Historické

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Campbellovom ostrove boli albatrosy medzi rokmi 1890 – 1931 ohrozené ľudskou činnosťou spojenou s farmárčením (vypaľovanie strání, lovenie albatrosov ľuďmi a farmárskymi psami, strata trávnatých plôch následkom pasenia dobytka).[15] Veľkou ranou pre albatrosy bolo introdukovanie cicavcov. Jednalo sa hlavne o zdivené mačky, ktoré občas pojedali ich mláďatá. Mačky tu vyhynuli v 80. rokoch 20. storočia z neznámych príčin.[37] Je možné, že ich vymiznutie nastalo ako dôsledok odstránenia oviec a následnom opätovnom rozšírení hustej vegetácie, ktorá značne sťažila mačkám lov a zanechávala ich neustále mokré, takže mačky ľahko prechladli.[38]

Na albatrosie hniezdisko mal negatívny vplyv aj zdivené tury a ovce, ktoré boli na ostrove ponechané po neúspešných farmárskych pokusoch. Ako tur, tak aj ovce boli odstránené počas 70. a 80. rokov,[39] aj keď ich prítomnosť sa podpísala na celkovej degradácii vegetácie ostrova. Mláďatá albatrosov občas zabíjali aj potkany, ktoré boli na ostrovy zavlečené na začiatku 19. storočia. Na prelome 20. a 21. storočia ich bolo na Campbellovom ostrove až 200 tisíc.[38] V roku 2001 preto Ministerstvo pamiatkovej starostlivosti zorganizovalo na vtedajšiu dobu najväčšiu hubiteľskú akciu potkanov na svete. Potkany boli vyhubené pomocou granúl obsahujúce účinnú látku brodifakum, ktorá bola zhadzovaná z helikoptér. Celkom bolo takto roznesených 120 tun jedu po celej ploche ostrova.[40] Prieskum v roku 2003 ukázal, že akcia bola úspešná a na ostrove sa nenachádza jediný potkan.[41] Ďalším potencionálnym problémom v budúcnosti môže byť nekontrolované šírenie rastlín z rodu Dracophyllum, ktoré môžu spôsobiť úbytok plochy dostupnej pre hniezdenie vtákov.[39]

Uškatec na pláži s dlhými fúzami a hlavou otočenou od kamery
Uškatec novozélandský predstavuje príležitostného predátora albatrosov

Na Enderbyovom ostrove sa nenachádzajú žiadne introdukované cicavce, aj keď v minulosti sa tam vyskytoval dobytok, myši a králiky, ktoré boli vyhubené v roku 1993.[42]

Populáciu albatrosov na Campbellovov ostrove negatívne poznamenalo krúžkovanie albatrosov od štyridsiatych do deväťdesiatych rokov 20. storočia. Zlá technika krúžkovania spoločne s nevhodnými krúžkami spôsobila vážne zranenia na viac než 2 % albatrosov zo 35 tisíc okrúžkovaných jedincov. Okolo 8 % albatrosov bolo zranených ľahko. Krúžky boli postupne nahradené v nultých rokoch 21. storočia.[32][43]

Novodobé

[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšie novodobé ohrozenie albatrosov číha na mori v podobe dlhých lovných šnúr komerčných rybárskych lodí, do ktorých sa albatrosy ľahko zachytia a stavajú sa tak vedľajšími úlovkami rybárskych operácií. Je známych mnoho prípadov úmrtí albatrosov kráľovských po zamotaní sa do týchto šnúr alebo po zaháknutí sa na háčiky na navyjakoch na týchto lovných šnúrach. Štúdie o vplyvu oceánskeho znečistenia (plasty, ropné škvrny) na populácii albatrosov kráľovských chýbajú, aj keď sa predpokladá, že bude mať negatívny vplyv.[42]

Potencionálny, aj keď relatívne malý problém predstavujú turisti. Albatrosy môžu odvrhnúť svoje mláďatá, pokiaľ sa cítia vyrušované.[42]

K prirodzeným predátorom albatrosov patrí pomorník antarktický, ktorý občas pojedá ich vajcia,[39] a uškatec novozélandský, ktorý albatrosy napáda na mori[44] a výnimočne aj na súši.[45] Príležitostné predátory albatrosov predstavujú aj ďalšie plutvonožce.[44]

Fotografia údolia s jemne sa zvažujúcimi svahmi porastené trávami a krovinami. V diaľke je vidieť záliv a neveľké kopce
Campbellov ostrov je súčasťou pamiatky UNESCO s názvom Novozélandské subantarktické ostrovy

Ochrana

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) hodnotí druh ako zraniteľný, a to aj napriek tomu, že jeho populácia je stabilná. IUCN pre status zraniteľný argumentuje tým, že populácia albatrosov sa vyskytuje na geograficky veľmi obmedzenom území (resp. z dvivej väčšiny iba na jednom ostrove) a je tak extrémne náchylná voči negatívnym vplyvom ľudskej činnosti.[5]

Novozélandské Ministerstvo pamiatkovej starostlivosti hodnotí druh ako „prirodzene málo bežný“ (angl. Naturally Uncommon),[13] čo je najnižší zo štyroch stupňov kategórie „na pokraji ohrozenia“ (angl. At Risk).[46]

Campbellov aj Enderbyov ostrov sú naviac chránené ako prírodná pamiatka UNESCO s názvom Novozélandské subantarktické ostrovy.[47] Vedľa legislatívnej ochrany miestnych štátov sú albatrosy chránené aj medzinárodnou Dohodou o ochrane albatrosov a víchrovcov z roku 2001.[48]

Vzťah k ľuďom

[upraviť | upraviť zdroj]

Novozélandskí Maoriovia nazývali všetky albatrosy ako Taora.[19] Predstavovali pre nich dôležitý zdroj potravy – ako vajcia, tak aj dospelé jedince. Existujú archeologické nálezy kostí dospelých albatrosov v blízkosti maorských sídel; aj keď neboli objavené žiadne kosti mláďat, predpokladá sa, že sa v minulosti kolónia albatrosov na novozélandskej pevnine nenachádzali (prinejmenšom nie od konca 13. storočia, keď Polynézania začali osídľovať Nový Zéland). V maorskej kultúre sú albatrosy symbolom krásy a sily. Maoriovia zdobili kresbami albatrosov svoje jaskyne a zhromaždiská a s obľubou nosili ich perie, ktoré bolo často znakom vysokého postavenia člena kmeňa. Perie niekedy slúžilo aj k zdobeniu provy vojnových kanoí (waka taua)[49] a Maoriovia vyrábali z kostí albatrosov flauty.[50]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ IUCN Red list 2018.08. Prístup 10. november 2024
  2. ↑ The discovery of New Zealand's birds : the first record of every bird species in New Zealand since 1769. Orewa, N.Z. : Stepping Stone Books, 2009. ISBN 9780473135409. S. 40–41. (po anglicky)
  3. ↑ a b c Taxonomy of albatrosses and larger petrels [online]. Bonn, Germany: Prepared and submitted by the Taxonomic Working Group of the Agreement on the Conservation of Albatrosses and Petrels, 2010, [cit. 2020-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ Albatross biology and conservation. Ed. G. Robertson a R. Gales. Chipping Norton, N.S.W. : Surrey Beatty & Sons, 1998. ISBN 9780949324825. Kapitola Towards a new taxonomy for albatrosses, s. 13‐19. (po anglicky)
  5. ↑ a b c d e f g h i BirdLife International. Diomedea epomophora. 2018. DOI:10.2305/IUCN.UK.2018-2.RLTS.T22698314A132641187.en (po anglicky)
  6. ↑ The Clements checklist of birds of the world. Ithaca : Comstock Pub. Associates/Cornell University Press, 2007. Dostupné online. ISBN 978-0-8014-4501-9. (po anglicky)
  7. ↑ a b c d e f g h i j k Diomedea epomophora (royal albatross) [online]. Animal Diversity Web, [cit. 2020-11-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ a b c d e Marchant & Higgins 1990, s. 282.
  9. ↑ Albatrosses and petrels across the world. Oxford : Oxford University Press, 2004. ISBN 9780198501251. (po anglicky)
  10. ↑ Southern royal albatross [online]. New Zealand Birds Online, 2013, rev. 2017-11-29, [cit. 2020-11-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ Northern royal albatross [online]. Department of Conservation, [cit. 2020-11-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ Field identification and sex determination of the Royal Albatross [online]. Ornithological Society of New Zealand, 1960, [cit. 2020-12-14]. S. 2. Dostupné online. Archivované 2017-05-20 z originálu. (po anglicky)
  13. ↑ a b Northern royal albatross [online]. Department of Conservation, [cit. 2020-11-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ Southern royal albatross (XRA) [online]. Fisheries New Zealand, [cit. 2020-11-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ a b c d e f g Southern royal albatross [online]. New Zealand Birds Online, 2013, rev. 2017-11-29, [cit. 2020-11-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. ↑ a b De Roy, s. 201.
  17. ↑ Ptáci. (1), Pštrosi, tinamy, tučňáci, potáplice, potápky, trubkonosí, veslonozí, brodiví, plameňáci, vrubozubí, dravci, hrabaví. Praha : Albatros, 1998. ISBN 9788000005799. S. 32.
  18. ↑ a b De Roy, s. 202.
  19. ↑ a b c d Heather, Robertson & Derek 2005, s. 178.
  20. ↑ Marchant & Higgins 1990, s. 283.
  21. ↑ Marchant & Higgins 1990, s. 287.
  22. ↑ Autonomous Dynamic Soaring Platform for Distributed Mobile Sensor Arra [online]. California, US: Computational Biology and Evolutionary Computing Department Sandia National Laboratories, 2002, [cit. 2020-12-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  23. ↑ Lindsey & 2009 61–72.
  24. ↑ IMBER, M.J.. Diet and Feeding Ecology of the Royal Albatross Diomedea epomophora —King of the Shelf Break and Inner Slope [online]. 1999-09, [cit. 2020-11-22]. S. 200–211. Dostupné online. DOI:10.1071/MU99023 (po anglicky)
  25. ↑ Agreement on the Conservation of Albatrosses and Petrels 2009, s. 6.
  26. ↑ a b Southern royal albatross (Diomedea epomophora) dies from ingesting a porcupine fish [online]. 2008, [cit. 2020-11-22]. S. 207–208. Dostupné online. Archivované 2020-09-22 z originálu. (po anglicky)
  27. ↑ Marchant & Higgins 1990, s. 285.
  28. ↑ Foraging Zones of Southern Royal Albatrosses. 2002-08-01, [cit. 2020-11-22]. S. 662–667. DOI:10.1093/condor/104.3.662 (po anglicky)
  29. ↑ TROUP, Christina M.. Foraging strategies of Southern Royal Albatrosses, Diomedea epomophora, Campbell Island during incubation [online]. Lincoln, New Zealand: . S. 10. Dostupné online. (po anglicky)
  30. ↑ a b Southern royal albatross at Enderby Island — analysis of aerial photographs [online]. Department of Conservation, 2013, [cit. 2020-11-23]. S. 1. Dostupné online. (po anglicky)
  31. ↑ Albatross colony marking 70 years [online]. 2008-08-28, [cit. 2020-11-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  32. ↑ a b Action Plan for Seabird Conservation in New Zealand [online]. Biodiversity Recovery Unit (Department of Conservation), 2000, [cit. 2020-11-23]. S. 45. Dostupné online. (po anglicky)
  33. ↑ Southern Royal Albatross Diomedea epomophora [online]. Agreement on the Conservation of Albatrosses and Petrels, 2009, [cit. 2020-11-23]. S. 4. Dostupné online. (po anglicky)
  34. ↑ Agreement on the Conservation of Albatrosses and Petrels, 2009, s. 6.
  35. ↑ The dispersal movements of the Royal Albatross ( Diomedea epomophora ) [online]. The Ornithological Society of New Zealand, 1972, [cit. 2020-11-23]. S. 295. Dostupné online. Archivované 2017-05-20 z originálu. (po anglicky)
  36. ↑ Background Paper, Population Status and Threats to Albatrosses and Giant Petrels Listed as Threatened under the Environment Protection and Biodiversity Conservation Act 1999 [online]. Commonwealth of Australia, Hobart: Department of Sustainability, Environment, Water, Population and Communities (A, 2011, [cit. 2020-11-25]. S. 88. Dostupné online. (po anglicky)[nefunkčný odkaz]
  37. ↑ Campbell Island [online]. [Cit. 2020-12-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  38. ↑ a b Eradication—The Clearance of Campbell Island [online]. New Zealand Geographic, 2002, [cit. 2020-11-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  39. ↑ a b c Taylor 2000, s. 46.
  40. ↑ Campbell Island – pushing the boundaries of rat eradications [online]. Department of Conservation, [cit. 2020-11-23]. Dostupné online. Archivované 2019-12-21 z originálu. (po anglicky)
  41. ↑ Campbell Island conservation sanctuary rat free [online]. New Zealand Government, 2003-05-27, [cit. 2020-11-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  42. ↑ a b c Taylor 2000, s. 47.
  43. ↑ MOORE, Peter J.; LARSEN, Eric J.; CHARTERIS, Matt; PRYDE, Moira. Southern royal albatross on Campbell Island/Motu Ihupuku : solving a band injury problem and population survey, 2004-08. Wellington, New Zealand : Department of Conservation. Dostupné online. ISBN 978-0-478-14964-7, 0-478-14964-6.
  44. ↑ a b Marine predation of southern royal albatross (Diomedea epomophora) by New Zealand sea lion (Phocarctos hookeri) [online]. The Ornithological Society of New Zealand Inc., 2009, [cit. 2020-11-23]. S. 41–43. Dostupné online. Archivované 2020-09-22 z originálu. (po anglicky)
  45. ↑ Notes on New Zealand mammals 8. Predation on nesting southern royal albatrosses Diomedea epomophora by a New Zealand sea lion Phocarctos hookeri. 2008-01, [cit. 2020-11-23]. S. 201–204. DOI:10.1080/03014220809510115 (po anglicky)
  46. ↑ Conservation status of plants and animals [online]. Department of Conservation, [cit. 2020-11-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  47. ↑ New Zealand Sub-Antarctic Islands [online]. UNESCO World Heritage, [cit. 2020-11-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  48. ↑ Home [online]. The Agreement on the Conservation of Albatrosses and Petrels, [cit. 2020-11-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  49. ↑ Albatrosses [online]. New Zealand Ministry for Culture and Heritage Te Manatu, [cit. 2020-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  50. ↑ A Chronological and Geographical Sequence of Maori Flute Scales. 1982-03, [cit. 2020-11-25]. S. 123. DOI:10.2307/2802105 (po anglicky)

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Albatross : their world, their ways. Albany, Auckland : David Bateman, 2008. ISBN 9781869536244. (po anglicky)
  • The Field Guide to the Birds of New Zealand. Auckland : Penguin Books, 2005. ISBN 0143020404. (po anglicky)
  • Handbook of Australian, New Zealand & Antarctic Birds. Volume 1, Ratites to ducks; Part A, Ratites to petrels. Zväzok 2. Melbourne : Oxford University Press, 1990. Dostupné online. ISBN 9780195530681. Archivované 2023-12-11 z originálu. (po anglicky)
  • Albatrosses. Collingwood, Vic. : CSIRO, 2009. ISBN 9780643094215. (po anglicky)
  • Birdstories: a history of the birds of New Zealand. Nelson : Potton & Burton, 2018. ISBN 9780947503925. (po anglicky)
  • Reader's Digest Complete book of New Zealand birds. Auckland : Reader's Digest, 2010. ISBN 094981962X. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Albatros královský na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Albatros_kráľovský&oldid=7948008“