Aleșd
Aleșd | ||
slov. Alešď maď. Elésd | ||
mesto (oraș) | ||
Rímskokatolícky kostol v Alešdi
| ||
|
||
Štát | Rumunsko | |
---|---|---|
Župa | Bihárska župa | |
Súradnice | 47°3′26″S 22°23′49″V / 47,05722°S 22,39694°V | |
Rozloha | 71,95 km² (7 195 ha) | |
Obyvateľstvo | 10 066 (2011) | |
Hustota | 139,9 obyv./km² | |
Primátor | Zeno Țipțer (PNL) | |
Časové pásmo | VEČ | |
- letný čas | VELČ | |
PSČ | 26699 | |
Poloha mesta v Rumunsku
| ||
Wikimedia Commons: Alesd | ||
Webová stránka: www.alesd.ro | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Aleșd (slov. Alešď,[1] maď. Elésd) je mesto v Bihárskej župe v Rumunsku, asi 38 km od Veľkého Varadínu. V roku 2011 tu žilo 10 066 obyvateľov, prevažne Rumunov, ale s významnou menšinou rumunských Slovákov. Súčasťou mesta sú dediny Peštiš[2] (rum. Peștiș), Pădurea Neagră (slov. Bystrá, alebo Čierna Hora[1]) a Tinăud.
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto je situované v kotline Vad-Borod, pod pohorím Munții Plopiș, okolité vrchy sú porastené prevažne bukovými lesmi. Pretína ho hlavná železničná trať, Oradea – Bukurešť.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Osud mesta v jeho začiatkoch úzko súvisel s pevnosťou Piatra Șoimului, nachádzajúca sa na kopci neďaleko mesta. Prvá písomná zmienka o pevnosti je z roku 1306, no vtedy už táto existovala. Mesto sa prvýkrát spomína v roku 1290 ako Villa Elesd. Roku 1711 bola pevnosť vyhodená do vzduchu rakúskymi cisárskymi vojskami. Roku 1904 sa mesto zmietalo v roľníckych povstaniach proti zákonom z Bukurešti, ktoré však boli krvavo potlačené. Roku 1968 získava definitívne štatút mesta.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Národnostné zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]Národnostné zloženie (2011) | ||||
---|---|---|---|---|
Rumuni | 6134 | |||
Maďari | 1558 | |||
Rómovia | 1213 | |||
Slováci | 622 | |||
Nezistené | ||||
Ostatné | 32 | |||
z celkového počtu 10066 obyvateľov |
Slovenská menšina sa v meste ocitla v rámci vnútornej kolonizácie v 60-tych rokoch z lazov v okolí, kde nebola práca a tak sa obyvatelia sťahovali do nižšie položených oblastí s lepšou infraštruktúrou.[3] V meste sa nachádza materská škola s vyučovacím jazykom slovenským.[4]
Náboženské vyznanie
[upraviť | upraviť zdroj]Náboženské vyznanie (2011) | ||||
---|---|---|---|---|
Rumunská pravoslávna cirkev | 4778 | |||
Reformovaná kresťanská cirkev | 1012 | |||
Rímskokatolícka cirkev | 1825 | |||
Letničné hnutie | 931 | |||
Babtistická cirkev | 781 | |||
Nezistené (bez vyznania) | 538 | |||
Ostatné | 194 | |||
z celkového počtu 10066 obyvateľov |
Osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Adrian Merka, zástupca slovenskej a českej menšiny v dolnej komore Rumunského parlamentu
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Kostol reformovanej cirkvi
-
Pravoslávny kostol
-
Gréckokatolícky kostol
-
Baptistická modlitebňa
-
Hotel Erzsebet
-
Létaiovský dom
-
Železničná stanica
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Zoznam slovenských názvov obcí v Rumunsku dostupné online Archivované 2020-08-31 na Wayback Machine
- ↑ Slovenské vžité názvy obcí európskych krajín, v ktorých žijú Slováci ako národnostná menšina [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, [cit. 2020-06-22]. Dostupné online.
- ↑ portál o Slovákoch v Rumunsku [online]. [Cit. 2015-01-06]. Dostupné online. Archivované 2014-12-18 z originálu.
- ↑ PRÍVAROVÁ, Vilma. Informácia o školstve a vzdelávaní Slovákov žijúcich v jednotlivých krajinách so štatútom národnostnej menšiny – Materiál pre výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. [online]. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, [cit. 2020-06-28]. Dostupné online.
- ↑ Partnerské mestá mesta Stará Ľubovňa dostupné online
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aleșd na rumunskej Wikipédii.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]