Aleksander Kwaśniewski
Aleksander Kwaśniewski | ||||||||
poľský politik a publicista | ||||||||
Prezident Poľska | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 23. december 1995 – 23. december 2005 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 15. november 1954 (69 rokov) Białogard, PĽR | |||||||
Politická strana | Sojusz Lewicy Demokratycznej | |||||||
Alma mater | Gdanská univerzita | |||||||
Vierovyznanie | ateizmus | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka |
Jolanta Konty | |||||||
Deti | Aleksandra Kwaśniewska | |||||||
Odkazy | ||||||||
Aleksander Kwaśniewski na kwasniewskialeksander.eu | ||||||||
Aleksander Kwaśniewski (multimediálne súbory) | ||||||||
Aleksander Kwaśniewski (* 15. november 1954, Białogard, PĽR[1]) je poľský politik a publicista, prezident Poľska v rokoch 1995 – 2005.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Novinárska kariéra a vstup do politiky
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v rodine lekára. V rokoch 1973 až 1977 študoval na Fakulte ekonómii dopravy na Gdanskej univerzite.[1][2] Počas štúdia pôsobil v Socialistickom zväze poľských študentov. Ako 23 ročný (roku 1977) vstúpil do Poľskej zjednotenej robotníckej strany (PZRS), ktorej bol členom až do jej rozpustenia v roku 1990.[1][3] V rokoch 1981 – 1990 pracoval Kwaśniewski ako novinár v periodikách pre mladých. Bol šéfredaktor týždenníka ITN a denníka Sztandar Młodych.[1] V roku 1985 spoluzakladal časopis Bajtek, ktorý sa zameriaval na počítače.[3] V tom istom roku sa ako 31-ročný sa stal najmladším ministrom vlády Zbigniewa Messnera, kde mal na starosti rezort mládeže a športu.[1] Vo funkcii ministra mládeže a športu pôsobil aj vo vláde Mieczysława Rakowského a Tadeusza Mazowieckeho.[3] V rokoch 1988 – 1991 bol predsedom Poľského olympijského výboru.[1] Pri rozhovoroch za okrúhlym stolom, ktoré sa viedli pred voľbami v roku 1989, zastupoval Kwaśniewski komunistickú vládu.[1] Po rozpade komunistickej strany sa stal zakladajúcim členom Sociálnej demokracie Poľskej republiky (SdPR), ktorej od januára 1990 predsedal. Predsedom hlavnej rady SdPR bol v rokoch 1991 až 1995. Do roku 1995 bol poslancom Sejmu Poľskej republiky.
Poľským prezidentom
[upraviť | upraviť zdroj]V novembri toho roku zvíťazil v prezidentských voľbách, keď ako kandidát Zväzu demokratickej ľavice porazil Lecha Wałęsu so ziskom 51,7 percent hlasov.[1][3] Na čele Poľska stál od decembra 1995.[1] V nasledujúcich rokoch tvrdo pracoval na tom, aby Poľsko prijali do Severoatlantickej aliancie (NATO) a Európskej únie (EÚ). Pokračoval v prechode na trhové hospodárstvo, podporoval privatizáciu. Jeho najväčším úspechom bolo prijatie novej poľskej ústavy v roku 1997, ktorá nahradila základný zákon prijatý počas komunistickej vlády v roku 1952. Kwaśniewski obhajoval regionálnu spoluprácu v strednej a východnej Európe. Zasadzoval sa o politiku otvorených dverí, ktorá ponechávala možnosť aj pre ďalšie štáty stať sa členom NATO a EÚ. Poľsko sa počas jeho výkonu funkcie hlavy štátu stalo najväčším obhajcom Ukrajiny v Európe.[3]
Na tento post bol znovu zvolený v roku 2000.[1] Zvíťazil hneď v prvom kole, keď získal 53,9 percenta všetkých hlasov. Pod jeho vedením sa stalo Poľsko silným spojencom Spojených štátov amerických v boji proti medzinárodnému terorizmu (prejavilo sa to hlavne vo vojne v Iraku). Spolu s manželkou viedol v júni 2003 kampaň za schválenie prístupovej zmluvy s EÚ (člen EÚ máj 2004). Mal blízke vzťahy s ukrajinským prezidentom Leonidom Kučmom, a stal sa sprostredkovateľom počas oranžovej revolúcie na Ukrajine v roku 2004. Medzinárodní komentátori mu prisudzujú hlavnú úlohu v mierovom riešení tohto konfliktu.[3]V funkcii zotrval do decembra 2005, kedy ho vystriedal Lech Kaczyński.[4]
Aktivity po skončení prezidentskej funkcie
[upraviť | upraviť zdroj]Od roku 2006 prednáša A. Kwasniewski na Georgetown University v USA súčasnú európsku politiku, transatlantické vzťahy.[3] Roku 2008 sa stal Kwasniewski predsedom Európskej rady pre toleranciu a zmierenie. Od roku 2010 je čestným občanom poľskej Varšavy. Od júna 2012 viedol s írskym politikom a bývalým predsedom Európskeho parlamentu Patom Coxom európsku parlamentnú monitorovaciu misiu na Ukrajine, ktorá sledovala trestné stíhanie Julije Tymošenkovej a ďalších. Bol tiež pri rozhovoroch medzi EÚ a ukrajinskou vládou o dohode o pridružení k EÚ. Vo februári 2021 Aleksander Kwaśniewski oznámil, že mal pozitívny test na COVID-19.[5]
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Je členom Správnej rady International Crisis Group , členom Atlantickej rady USA , členom Bilderberg Group , vedúcim dozornej rady Nadácie Amicus Europae vo Varšave, Medzinárodného centra pre politické štúdiá v r. Kyjev a predseda predstavenstva pre európsku stratégiu Jalty.[2] Je v správnej rade Hertie Schoolof Governance v nemeckom Berlíne.[3]
Osobný život
[upraviť | upraviť zdroj]Kwaśniewski je od roku 1979 ženatý, manželka Jolanta Kontyová je vzdelaním právnička, sociálna aktivistka a prezidentka nadácie „Komunikácia bez bariér“, majú dcéru Aleksandru.[1][6][7][3] Jeho manželka je takisto majiteľkou realitnej kancelárie.[3]
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aleksander Kwaśniewski
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j k SITA. Aleksander Kwaśniewski. SME (Bratislava: Petit Press), 2005-11-13. Dostupné online [cit. 2021-11-27]. ISSN 1335-4418.
- ↑ a b Aleksander Kwasnieswki former President of Poland, club madrid member [online]. clubmadrid.org, [cit. 2021-11-27]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j TASR. Bývalý poľský prezident Aleksander Kwasniewski má 60 rokov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-11-14. Dostupné online [cit. 2021-11-27].
- ↑ Čo sa stalo 15. novembra. SME (Bratislava: Petit Press), 2007-11-15. Dostupné online [cit. 2021-11-27]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Fakt, Onet. Aleksander Kwaśniewski był zakażony koronawirusem. Do tej pory zmaga się z powikłaniami [online]. wiadomosci.onet.pl, 2021-05-14, [cit. 2021-11-27]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ ZGLICZYŃSKA, Iwona. Modelowe małżeństwo [online]. styl.interia.pl, 2012-10-08, [cit. 2021-11-27]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ Wirtualna Polska Media S.A.. Jolanta Kwaśniewska [online]. wiadomosci.wp.pl, 2021-03-16, [cit. 2021-11-27]. Dostupné online.
- Narodenia 15. novembra
- Narodenia v 1954
- Poľskí publicisti
- Poľskí politici
- Prezidenti Poľska
- Nositelia Radu bieleho leva
- Laureáti Radu Bieleho dvojkríža I. triedy
- Poslanci Sejmu (3. republika)
- Osobnosti zo Západopomoranského vojvodstava
- Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky
- Nositelia Radu Vitolda Veľkého
- Nositelia Radu holandského leva
- Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie