Alessandro Stradella

	Alessandro Stradella
Narodenie	3. júl 1643; Bologna, Taliansko
Úmrtie	25. február 1682; Janov, Taliansko
Odkazy
Commons	Alessandro Stradella
	Biografický portál

Alessandro Stradella (* 3. júl 1643, Bologna, Taliansko – † 25. február 1682, Janov) bol taliansky hudobný skladateľ obdobia stredného baroka.

Život

O jeho detstve sa nevie príliš mnoho, Pochádzal z aristokratickej rodiny. Jeho otec Marcus Antonio Stradella z Piacenzy bol v rokoch 1642 až 1643 vignolským guvernérom. Brat Francesco sa stal členom radu augustiniánov a zrejme bol v priazni rodu d´Este.

Detaily o skladateľovom hudobnom vzdelaní nie sú známe. Študoval v Bologni aj keď sa nevie, u koho. Podľa niektorých prameňov v roku 1659 vstúpil do služieb kráľovnej Kristíny Švédskej. Prvá zachovaná skladba pri ktorej je doložené autorstvo, pochádza z roku 1672 a je to prológ k predstaveniu Cestiho opery La Dori at Rome.

V roku 1667 sa usadil v Ríme, kde skladal opery, oratóriá a chrámovú hudbu a zároveň viedol značne neviazaný život. Pokúsil sa spreneveriť cirkevné peniaze, odhalili ho však, preto bol nútený opustiť Rím. Keď sa po čase vrátil, znepriatelil si mocných mužov mesta početnými milostnými aférami, takže musel na nátlak kardinála Alderana Cibo Rím opustiť natrvalo.

Zamieril do Benátok, kde sa stal učiteľom hudby milenky mocného benátskeho šľachtica Alvisa Contarini Ortensia a čoskoro sa stal jej milencom. Vzťah vyšiel najavo a Stradella aj s milenkou ušli do Turína. Contarini sa domáhal prísneho potrestania, Stradella však bol pod ochranou savojského regenta, grófa Giovanni Battistu de Nemours. Rodina Contariniho najala preto dvoch vrahov, ktorí mali zradného učiteľa nájsť a zabiť. Stradellu vážne zranili, ale podarilo sa mu uniknúť do Janova.

V Janove slávil veľké úspechy ako skladateľ opier a kantát, no história z Benátok sa opakovala. Alessandra Stradellu ubodali 25. februára 1682 na námestí Piazza Bianchi v Janove traja bratia Lomelliniovci, ktorým zviedol sestru.

Farbistý život a krvavá smrť sa stali vítaným námetom na literárne a hudobné spracovanie. Najznámejším spracovaním je zrejme dodnes hraná opera Friedricha von Flotow „Alessandro Stradella“.

Dielo

Alessandro Stradella bol vo svojej dobe veľmi úspešný a vplyvný skladateľ. Jeho slávu zatienili až v nasledujúcom storočí skladatelia vrcholného baroka Arcangelo Corelli, Antonio Vivaldi a ďalší.

Napriek početným operám a oratóriám, ktoré boli v čase vzniku veľmi populárne, jeho význam tkvie v inštrumentálnej hudbe. Zachovalo sa cca 27 inštrumentálnych skladieb a bol to práve Stradella, ktorý stál pri zrode tapiuckej barokovej hudobnej formy concerto grosso. Prvou známou skladbou tohto druhu je jeho Sonate di viole.

Javiskové diela

Accademia d'amore (1665 Rím)
Reggetemi, non posso più (1666? Rím?)
La Circe (1668 Frascati)
O di Cocito oscure deità (1668 Rím PC)
Che nuove, o ragionevoli (1668? Aachen?)
Con meste luci (1668? Rím?)
È dovrò dunque in solitaria stanza (1668?)
Lasciai di Cipro il soglio (1668? Rím?)
Soccorso, aita, ohimè (1668? ?Rím)
Chi me l'havesse detto (1668 Rím)
Amanti, che credete (1671 Rím)
Chi mi conoscerà (1671 Rím)
Dormi, Titone, addio (1671 Rím)
Fermate, homai (1671 Rím)
Questo è il giorno prefisso (1671)
Sù, sù, si stampino (1671 Rím)
Il Biante (c.1671 Rím)

Aita, numi, aita (1672 Rím)
O ve', che figurace (1672 Rím)
Sù, miei fiati canori (1675? Modena?)
Il Damone (1677 Rím)
Il Trespolo tutore (1677 Janov)
La forza dell'amor paterno (1678 Janov)
Le gare dell'amor eroico (1679 Janov)
La ruina del mondo (1679? Janov?)
Il barcheggio (1681 Janov)
Dal luminoso impero (1681? Modena?)
La rosaura (1688 Rím) [?] - stratené
Il moro per amore (1695 Rím)
Il Corispero (?)
Doriclea (?)
Che fai, Dorilla mia (?)
Lo schiavo liberato (?)