Alexandr Alexandrovič Alechin
| Alexandr Alexandrovič Alechin | |
 Francúzsky šachový veľmajster ruského pôvodu | |
| Narodenie | 31. október 1892 Moskva, Rusko |
|---|---|
| Úmrtie | 24. marec 1946 (53 rokov) Lisabon, Portugalsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Alexandr Alexandrovič Alechin |
Alexandr Alexandrovič Alechin, rus. Александр Александрович Алeхин, fr. Alexandre Alekhine, nesprávne Aľochin (* 31. október 1892, Moskva, Rusko – † 24. marec 1946 Lisabon, Portugalsko) bol francúzsky šachový veľmajster ruského pôvodu, 4. majster sveta 1927 – 1935 a 1937 – 1946.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Pochádzal z ruskej šľachtickej rodiny. Na základnú a strednú školu chodil v Moskve (zaujímavosťou je, že raz prepadol z matematiky). V Petrohrade vyštudoval právo. Počas šachového turnaja v Mannheime, na ktorom hral, vypukla 1. svetová vojna a Alechina spolu s ďalšími ruskými šachistami internovali v Baden-Badene. Z internácie sa mu však podarilo ujsť a dostal sa do ruskej armády, kde pracoval v zdravotníckej jednotke. Postupne bol dvakrát vyznamenaný. V roku 1916 bol zranený a na front sa už nevrátil. Po vyliečení žil postupne v Odese, v Petrohrade a v Moskve, kde pracoval ako tlmočník. V roku 1921 opustil Rusko a usadil sa vo Francúzsku. Od tohto času sa už naplno venoval šachu.
Po obsadení Francúzska v roku 1940 sa ako člen francúzskej armády dostal do zajatia. Ako šachový profesionál nemal inú možnosť zárobku len sa zúčastňovať na turnajoch organizovaných na okupovaných územiach. Počas vojny ochorel na šarlach, na ktorý sa liečil aj v Prahe.
V roku 1943 vycestoval na turnaj do Madridu (na ktorom však nakoniec nehral) a do tretej ríše sa už nevrátil. Žil v Španielsku, neskôr sa odsťahoval do Portugalska. Po vojne sa proti nemu zniesla vlna obvinení z kolaborácie s nacizmom. Obviňovali ho napríklad, že sa podpísal pod antisemitské články vo francúzskej tlači. Alechin však všetky obvinenia odmietal.
Alexander Alechin náhle zomrel 24. marca 1946 v Lisabone. Jeho smrť sa nikdy jednoznačne nevysvetlila. Jeho syn sa domnieval, že ho mohli zabiť agenti z Moskvy. Pravdepodobnou príčinou Alechinovej smrti však bolo upchatie dýchacích ciest kúskami jedla, spojené s infarktom.
Šachová kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Pred 1. svetovou vojnou
[upraviť | upraviť zdroj]Alechin sa so šachom zoznámil už vo veľmi mladom veku. Jeho vzostup až na post najlepšieho šachistu na svete bol pomerne pomalý.
Prvý úspech dosiahol už ako 17-ročný, keď v roku 1909 vyhral všeruský turnaj v Petrohrade. Na prvých medzinárodných turnajoch však končil v poli porazených.
Prvé medzinárodné úspechy: Štokholm 1912 1., Scheveningen 1913 1.
Najväčším turnajom pred 1. svetovou vojnou, na ktorom hral, bol "superturnaj" v Petrohrade 1914. V základnej časti turnaja obsadil 4.-5. miesto a dosť prekvapujúco postúpil do finálovej časti, kde hrali prví piati. Vo finále skončil Alechin 3. s veľkou stratou za 1. Laskerom a 2. Capablancom. Ruský cár Mikuláš II. udelil Alechinovi a ostatným finalistom titul veľmajster.
Potom hral na turnaji v Mannheime 1914. Turnaj sa nedohral, lebo vypukla 1. svetová vojna. Alechin bol vyhlásený za víťaza.
Do roku 1927
[upraviť | upraviť zdroj]Počas vojny hral Alechin iba niekoľko simultánok a malých zápasov. V roku 1920 vyhral 1. majstrovstvá ZSSR.
V roku 1921 sa vysťahoval do Francúzska a stal sa šachovým profesionálom. Začal byť hráčsky veľmi aktívny a začal sa dôkladne pripravovať na zápas o titul majstra sveta s Capablancom. Jeho výsledky do tohto zápasu boli:
Budapešť 1921 1., Haag 1921 1., Piešťany 1922 2.-3., Hastings 1922 1., Viedeň 1922 4.-6., Londýn 1922 2., Margate 1923 2.-5., Karlovy Vary 1923 1.-3., New York 1924 3.(so 4-bodovou stratou na víťazného Em. Laskera), Baden-Baden 1925 1., Bern 1925 1., Paríž 1925 1., Hastings 1925/26 1.-2., Birmingham 1926 1., Drážďany 1926 2., Scarborough 1926 1., Semmering 1926 2., Kecskemét 1927 1. New York 1927 2. s 2½-bodovou stratou za víťazom turnaja, Capablancom.
Víťazstvo nad Capablancom
[upraviť | upraviť zdroj]Po prvýkrát Vyzval Alechin Capablancu na zápas v roku 1923. V tom čase však ešte nemal šancu splniť finančné podmienky zápasu. V roku 1926 sa mu v Argentíne podarilo zabezpečiť potrebné financie a vyzval Capablancu znovu. Zápas o titul majstra sveta sa hral v roku 1927. Podľa pravidiel víťazom sa mal stať ten hráč, ktorý prvý vyhrá šesť partií. Remízy sa nepočítali.
Capablanca bol považovaný za vysokého favorita zápasu. Dovtedy ešte s Alechinom neprehral ani jednu partiu. Alechin sa však na zápas niekoľko rokov dôkladne pripravoval a nakoniec dosiahol úspech.
Dôležité partie zápasu Alechin – Capablanca:
- 1. Alechin sa ujal vedenia. – 1:0
- 3. Capablanca vyrovnal. – 1:1
- 7. Capablanca zohral najlepšiu partiu v zápase a išiel do vedenia. – 1:2
- 9. Capablanca nevyužil možnosť získať dvojbodový náskok.
- 11. Capablanca získal prevahu, po obojstranných nepresnostiach sa nakoniec dopustil hrubej chyby a prehral. – 2:2
- 12. Alechin sa ujal vedenia. – 3:2
- 17. Capablanca pokazil vyhraté postavenie a partia sa skončila remízou.
- 21. Alechin vyhral už tretiu partiu čiernymi kameňmi. – 4:2
- 27. Capablanca stál jasne na výhru. Po jeho hrubej chybe však Alechin remizoval.
- 29. Capablanca výhrou znížil. – 4:3
- 31. Capablanca opäť pokazil vyhraté postavenie.
- 32. Alechin zvýšil na 5:3
- 34. Alechin vyhráva šiestu partiu a zápas sa končí.
Víťazstvom v pomere 6:3, (=25) sa Alexander Alechin stal 4. majstrom sveta v šachu.
K odvetnému zápasu o titul sa už J. R. Capablanca nedostal. Alechin mu totiž stanovil tie isté tvrdé podmienky, aké musel splniť on. Až na prahu 2. svetovej vojny sám Alechin navrhol Capablancovi zohratie zápasu o titul MS. Malo sa hrať v roku 1941 v Južnej Amerike. Capablanca však už tento návrh neprijal.
Do 2. svetovej vojny
[upraviť | upraviť zdroj]Po zisku titulu majstra sveta sa začalo obdobie veľkých Alechinových úspechov, keď na turnajoch často nemal rovnocenného súpera. V roku 1928 nehral na žiadnom turnaji, hral však množstvo simultánok.
Jeho ďalšie výsledky boli:
Bradley Beach 1929 1., San Remo 1930 1. s náskokom 3½ bodu pred konkurenciou, Bled 1931 1. s rekordným 5½ bodovým náskokom, Bern 1932 1., Mexiko 1932 1.-2., Londýn 1932 1., Pasadena 1932 1., Paríž 1933 1., Hastings 1933/34 2.-3., Zürich 1934 1., Örebro 1935 1.
V roku 1929 dostal Alechin výzvu na zápas o titul MS od Ukrajinca, žijúceho v Nemecku Jefima Bogoľubova. Zápas sa hral v Nemecku a v Holandsku a Alechin presvedčivo vyhral v pomere 15½:9½ (11:5, =9). Jeho 5 prehier však dosť prekvapilo.
V roku 1934 obaja súperi zohrali druhý zápas, ktorý sa hral v Nemecku. Alechin ho vyhral 15½:10½ (8:3, =15), keď Alechin viedol už 7:1, v závere však poľavil a Bogoľubov znížil.
V polovici 30. rokov vyrástlo majstrovi sveta niekoľko silných konkurentov. Boli to predovšetkým Estónec Paul Keres, Rus Michail Botvinnik a Američania Reuben Fine a Samuel Reshevsky. Okrem toho, aj samotný Alechin čelil poklesu formy, ktorý treba pripísať únave z predchádzajúcich turnajov, ako aj zlej životospráve, ktorú v tom čase viedol.
To sa prejavilo v zápase o titul majstra sveta, v ktorom bol Alechinovi súperom Holanďan Max Euwe. Hralo sa v roku 1935 v Holandsku. Alechinov výkon bol poznačený veľkými výkyvmi a zápas sa skončil jeho senzačnou prehrou v pomere 14½:15½ (8:9, =13).
Ani turnajové výsledky neboli najlepšie:
Amsterdam 1936 3., Bad Nauheim 1936 1.-2., Drážďany 1936 1., Poděbrady 1936 2. Na najsilnejšom turnaji toho roku v Nottinghame bol až 6. Hastings 1936/37 1. Stuttgart 1937 3. (predposledný). Margate 1937 3. Kemeri 1937 4.-5.
V roku 1937 nastúpil na odvetný zápas o titul MS proti Euwemu, ktorý sa opäť hral v Holandsku. Tentokrát bol za mierneho Favorita považovaný Euwe. Alechin sa však dokázal zmobilizovať a na zápas sa výborne pripravil.
Po 5. partii ešte viedol Euwe 3:2. Už 6. partia však rozhodla o celkovom výsledku. Alechin sa uchýlil k veľmi riskantnej hre, Euwe sa vo vzniknutej pozícii nezorientoval a hladko prehral. Od tohto momentu získal Alechin v zápase jasnú prevahu a nakoniec suverénne vyhral v pomere 15½:9½ (10:4, =11)
Do vojny hral ešte tri významnejšie turnaje: Carrasco 1938 1., Margate 1938 1. Na turnaji AVRO 1938 v Holandsku, na ktorom hralo 8 najlepších šachistov, nezahral dobre a skončil 4.-6.
Na šachových olympiádach reprezentoval Francúzsko s týmito výsledkami:
- 1930 Hamburg 9/9
- 1931 Praha 13½/18
- 1933 Folkestone 9½/12
- 1935 Varšava 12/17
- 1939 Buenos Aires 12½/16
- Celkovo: +43, =27, -2
- Najlepšie sa družstvo Francúzska umiestnilo v roku 1933 – na 8. mieste.
V roku 1937 sa Medzinárodná šachová federácia(FIDE) pokúsila už po niekoľkýkrát dostať zápasy o titul MS pod svoju kontrolu a určila pre Alechina súpera. Bol ním česko-slovenský veľmajster Salo Flohr. Rokovania Alechina s Flohrom sa vyvíjali nádejne a zápas sa mal hrať v ČSR. Po Mníchovskom diktáte však Flohr emigroval a Alechin označil dohodu za neplatnú.
Ďalšiu výzvu na zápas dostal Alechin od Paula Keresa, víťaza turnaja AVRO, ktorý mal podľa dohodnutých pravidiel určiť súpera pre majstra sveta. Alechin však oznámil, že sa týmito pravidlami necítil viazaný.
Úspešnejší vo vyjednávaní o zápase bol sovietsky veľmajster Michail Botvinnik. Ten dokonca Alechinovi navrhol, aby sa pri príležitosti zápasu o titul MS vrátil do ZSSR. Všetky tieto plány však prekazila vojna.
2. svetová vojna a koniec kariéry
[upraviť | upraviť zdroj]Do roku 1943 štartoval Alechin v turnajoch na územiach okupovaných Nemeckom.
Krakov 1941 1., Mníchov 1941 2.-3., 1942 1., Praha 1942 1.-2., 1943 1., Salzburg 1942 1., 1943 1.-2., Varšava 1942 1.
V roku 1943, počas turnaja v Prahe, navrhol Alechin Paulovi Keresovi, ktorý tiež v tom čase žil na okupovaných územiach zohratie zápasu o titul majstra sveta. Keres však s návrhom nesúhlasil.
V roku 1943 sa presťahoval do Španielska a koniec života prežil v Portugalsku. Ocitol sa v ťaživej situácii. Po vojne sa proti nemu objavili rôzne obvinenia a nepozvali ho na žiaden turnaj, ktoré sa po vojne v Európe rozohrali. Zúčastnil sa iba niekoľkých malých turnajov a simultánok v Španielsku a Portugalsku.
V marci 1946 dostal Alechin list od Michaila Botvinnika, ktorý ho znovu vyzval na zápas o titul majstra sveta. Zápas bol dohodnutý a mal sa odohrať v Londýne. Alechin však 24. marca 1946 náhle zomrel.
Odkaz
[upraviť | upraviť zdroj]Alexander Alechin bol jedným z najlepších šachistov histórie. Bol označovaný za šachového umelca. Vynikal bohatou fantáziou a kombinačným talentom, rád mal komplikované pozície, v ktorých sa vedel dobre orientovať. Jeho hra bola prevažne nátlaková a útočná. Vynikal aj znalosťami šachovej stratégie a šachovej psychológie. Ďalšou jeho silnou stránkou bola výborná príprava na súťaže. Obohatil teóriu otvorení. Je autorom Alechinovej obrany, ktorá sa hráva dodnes, v ďalších otvoreniach je po ňom pomenovaných viacero variantov.
Alechin vynikal aj, ako šachový komentátor. Napísal niekoľko kníh, prevažne zbierok turnajových partií. Bol nadšeným popularizátorom šachu. V Európe, Severnej a Južnej Amerike zohral množstvo simultánok a exhibičných zápasov, usporadúval aj šachové prednášky.
- Alechin – Emanuel Lasker
- Zürich 1934
- Dámsky gambit, D67
- 1. d4 d5
- 2. c4 e6
- 3. Jc3 Jf6
- 4. Jf3 Se7
- 5. Sg5 Jbd7
- 6. e3 O-O
- 7. Vc1 c6
- 8. Sd3 dxc4
- 9. Sxc4 Jd5
- 10. Sxe7 Dxe7
- 11. Je4 J5f6
- 12. Jg3 e5
- 13. O-O exd4
- 14. Jf5 Dd8
- 15. J3xd4 Je5
- 16. Sb3 Sxf5
- 17. Jxf5 Db6
- 18. Dd6 Jed7
- 19. Vfd1 Vad8
- 20. Dg3 g6
- 21. Dg5 Kh8
- 22. Jd6 Kg7
- 23. e4 Jg8
- 24. Vd3 f6
- 25. Jf5+ Kh8
- 26. Dxg6!! Čierny sa vzdal, lebo proti matu nemá obranu.