Alexander Kautnik
| Alexander Kautnik | |
| slovenský herec | |
| Narodenie | 20. február 1904 Ružomberok, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 1. február 1988 (83 rokov) Košice, Slovensko |
Alexander Kautnik (* 20. február 1904, Ružomberok – † 1. február 1988, Košice) bol slovenský herec a režisér, pôvodným povolaním sudca.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Alexander Kautnik sa narodil v Ružomberku v rodine sudcu Kautnika ako najstarší syn. Študoval medicínu (dva semestre) a právo v Bratislave. Po skončení štúdia pôsobil ako právnik a neskôr ako sudca. Od roku 1928 zároveň účinkoval ako ochotník v dramatickej družine košickej odbočky Rádiojournalu. Po okupácií Košíc významnou mierou prispel k založeniu najprv krúžku[1] a potom Divadlo Jonáša Záborského v Prešove[2]. Po februári 1948 však stratil možnosť pôsobiť v súdnictve a to ako pre vlastné názory, tak aj pre angažovanosť svojho brata Viliama v Demokratickej strane. Pôsobil v robotníckych profesiách ale aj vystupoval ako hlavná postava v druhom celovečernom filme Paľa Bielika Priehrada. V tejto propagandistickej agitke je jeho postava – samostatne hospodáriaci bohatý roľník Bujna – cieľom všetkých útokov, ktoré majú za cieľ zaplavenie dedín na ktorých roľníci hospodária. Túto postavu zvládol Kautnik bravúrne, možno aj preto, že v roku 1950 (spolu so svojim filmovým synom Gustávom Valachom) stál na opačnej strane barikády ako komunisti. Väčšina jeho spoluúčinkujúcich v tomto filme Mária Kráľovičová (jeho dcéra), Július Pántik (traktorista Paľko), Mikuláš Huba (inžinier), František Dibarbora (Fero) a Karol L. Zachar postupne získali tituly zaslúžilí a národní umelci. Na rozdiel od nich si Kautnik ťažko hľadal zamestnanie a vo filme si zahral už len epizódne role, ktoré definitívne skončili v roku 1968. Od roku 1956 pôsobil ako režisér štúdia Československého rozhlasu v Košiciach, 1959–60 člen KD v Spišskej Novej Vsi, 1960–65 činohry Štátneho divadla v Košiciach. Účinkoval v desiatkach dramatických rozhlasových relácií. Vytvoril 32 charakterovo výrazných, prevažne epizódnych postáv v rozhlasových hrách: Notár (Stará história, 1959), Adam (A bolo svetlo, 1961), Barón Krüg (Biela nemoc, 1961), Horár (Motýle, 1962), Koby (Návšteva starej dámy, 1965) a i. V Štátnom divadle Košice účinkoval v hre Smrť obchodného cestujúceho (1960).
Manželka Irena a syn Alexander.
Filmografia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1950: Priehrada (starý Bujna)
- 1959: V hodine dvanástej
- 1968: Maroško
- 1968: Zbehovia a pútnici