Alexander Luczy
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Alexander Luczy | |
| horolezec, skialpinista, znalec Vysokých Tatier | |
 | |
| Narodenie | 13. august 1939 (85 rokov) Levoča, Slovensko |
|---|---|
| Národnosť | švajčiarska |
| Alma mater | Slovenská technická univerzita v Bratislave |
| Profesia | stavebný inžinier |
| Rodičia | Gustáv Alexander Luczy |
Alexander Luczy (* 13. august 1939, Levoča), stavebný inžinier, horolezec, skialpinista, znalec Vysokých Tatier a Švajčiarskych Álp, horský vodca.[1]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Žil so svojou rodinou v Poprade. Jeho otec Gustáv Alexander Luczy bol obchodníkom s potravinami. Stredoškolské štúdium v roku 1957 ukončil maturitou na Priemyselnej škole stavebnej a zememeračskej v Košiciach. Vysokoškolské vzdelanie získal na Stavebnej fakulte Vysokej škole technickej v Bratislave v roku 1962. V roku 1969 emigroval do Švajčiarska. Dovtedy pracoval na stavebných projektoch v Poprade a vo Vysokých Tatrách. Príčinou emigrácie bolo jeho sledovanie vtedajšou Štátnou bezpečnosťou. Odmietol návrhy stať sa jej spolupracovníkom.[1]
Jeho otec od detských rokov v ňom pestoval lásku k horám. Mal desať rokov, keď prvý raz vystúpil na tatranský vrchol. Boli nim Rysy. Mal 15 rokov, keď sa stal členom horolezeckého oddielu Slávia Košice a po absolvovaní kurzu pre začiatočníkov začal uskutočňovať prvé horolezecké túry vo Vysokých Tatrách. Mal 20 rokov, keď mal prvý vážny úraz po 45 metrovom páde v stene Malého Kežmarského štítu. Napriek tomu na hory a lezenie nezanevrel. Od roku 1965 bol dobrovoľným členom Tatranskej horskej služby, od roku 1968 horským vodcom. Od roku 1996 je horským vodcom UIAGM.[1]
Po emigrácii sa usadil vo Švajčiarsku, kde pracoval ako stavebný inžinier hlavne na výstavbe diaľnic, tunelov, mostov, ale aj priemyselných konštrukcii a regulácii dopravy. Pôsobil Zürichu, Baseli, Neuchâteli a Biel/Bienne. Oženil sa zo švajčiarkou Monique, s ktorou má dve deti.
Nebol extrémnym horolezcom. Známe a ocenené boli jeho zjazdy na lyžiach tatranských vrcholov, lyžiarsky prechod Vysokými Tatrami zo Zeleného plesa na Popradské pleso v roku 1967. Absolvoval viac ako 400 výstupov na tatranské štíty. V jeho horolezeckom denníku je okolo 1400 alpských výstupov a z nich viac ako 600 na lyžiach.[1][1] Archivované 2021-01-20 na Wayback MachineTatranec vo Švajčiarsku,[2]Horský vodca, [3]A.Luczy na lyžiach, [4]Rozhovor s A.Luczym v Slovenskom rozhlase.
Fotografická činnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Na medzinárodných súťažiach fotografov získal trinásť cien, z nich desať Grand prix a prvých cien.[1][5]Fotograf Luczy
Publicistika
[upraviť | upraviť zdroj]- V 60. rokoch 20. storočia publikoval články z horského prostredia v časopisoch Krásy Slovenska a Vysoké Tatry a v nemeckom časopise Alpinismus.
- V 2008 z jeho pera vyšla knižka Spomienky na Tatry a exil a jej rozšírené vydanie v roku 2016 Zážitky a príhody horského vagabunda – tuláka hôr.
- V roku 2002 bol spoluautorom knižky R. Gálfy, A. Luczy: Horolezecký sprievodca Vysoké Tatry (výber ciest I. diel).[1]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Gustáv Alexander Luczy s manželkou a synom Alexandrom na Štrbskom štíte -
Gustáv Alexander Luczy s manželkou a synmi na Lomnickom štíte -
Alexander Luczy v roku 1955 a v súčasnosti -
Alexander Luczy s manželkou Monique -
Alexander Luczy v roku 1997
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- [6]Rozhovor s Alexandrom Luczym
- [7] O horolezectve s Alexandrom Luczym
- [8]Na lyžiach cez Vysoké Tatry
- [9][nefunkčný odkaz]Knižka autora Alexandra Luczyho
- [10] A.Luczy o horách
- [11] Archivované 2021-01-20 na Wayback MachineTatranec vo Švajčiarsku