Preskočiť na obsah

Alexandre Dumas starší

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Alexandre Dumas (père))
Alexandre Dumas
Alexandre Dumas starší
Alexandre Dumas starší
Osobné informácie
Narodenie24. júl 1802
 Villers-Cotterêts, Francúzsko
Úmrtie5. december 1870 (68 rokov)
 Puys, Francúzsko
Národnosťfrancúzska
Zamestnaniespisovateľ, dramatik
ManželkaCatherine Labayová
DetiAlexandre Dumas mladší
Dielo
Žánreromán, dráma
Obdobieromantizmus
Témyhistória Francúzska
DebutHenrich III. a jeho dvor – hra
Významné práceTraja mušketieri, Gróf Monte Christo
Ovplyvnil
PodpisAlexandre Dumas starší, podpis
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Alexandre Dumas starší
(plné texty diel autora)
Spolupracuj na CommonsAlexandre Dumas starší
(multimediálne súbory na commons)

Alexandre Dumas starší, vlastným menom Thomas Alexandre Davy de La Pailleterie (* 24. júl 1802, Villers-Cotterêts, Francúzsko – † 5. december 1870, Puys, Seine-Maritime) bol francúzsky spisovateľ, prozaik a dramatik obdobia romantizmu.[1] Bol synom generála a vnukom francúzskeho markíza a kreolky z francúzskej kolónie Santo Domingo (dnes Haiti). Preslávil sa najmä dobrodružnými historickými románmi. Veľa jeho diel viacnásobne dostalo filmovú podobu. Úspešný románopisec a dramatik bol v kruhoch parížskej bohémy povestný svojou telesnou silou a bujnou povahou. Tieto povahové črty sa odrazili v jeho viacerých obľúbených literárnych postavách (silácke kúsky Porthosa a i.).

Narodil sa v rodine napoleonského generála Thomasa-Alexandre Dumasa a Marie-Louise Élisabeth Labouretovej vo francúzskej dedinke Villers-Cotterêts v departemente Aisne. Generál Dumas sa preslávil svojimi vojenskými činmi, ale ku koncu kariéry upadol do nemilosti a s ním aj celá jeho rodina. Malý Alexandre mal štyri roky, keď otec zomrel a vychovávala ho matka. Kým žil jeho starý otec z matkinej strany, podporoval ich finančne, ale po jeho smrti to mali ťažké. Jeho matka sa mu snažila dať dobré vzdelanie. Čítal však všetky knihy, ktoré sa mu dostali do rúk a práve vtedy sa zrodila jeho láska k dráme. V dvadsiatich dvoch rokoch sa rozhodol, že odíde do Paríža, pretože práve tam chcel urobiť kariéru. Našiel si tam prácu a robil pisára v Palais Royal pre vojvodu Orléanskeho. Kým cez deň pracoval, po večeroch písal svoje prvé drámy. Vtedy stretol krajčírku Catherine Labayovú, a v roku 1824 sa mu narodil syn Alexandre Dumas mladší.

Prvé výraznejšie úspechy získal ako dramatik hrou Henrich III. a jeho dvor. Už tu sa prejavuje jeho sklon k výberu historických tém, ktoré dokáže mimoriadne pútavým spôsobom teatralizovať. Úspech ho povzbudil a písal ďalšie divadelné hry, ale prvý veľký úspech sa dostavil s drámou Antony (1831) o mladom rebelovi a hra sa dočkala mnohých repríz. Ďalšou úspešnou hrou bola Nesleská veža (La Tour de Nesle, 1832) s námetom zo stredoveku, ktorú napísal spoločne s Frédéricom Gaillardetom (1808 – 1882). Dumas bol známy tým, že vedel upraviť zle napísané hry a urobiť z nich úspešné. Mnohí autori ho požiadali, aby sa pozrel na ich hru a upravil ju a tak sa stalo, že Dumas je spoluautorom mnohých divadelných hier. Na divadelných plagátoch sa však kvôli divákom uvádzalo buď len jeho meno, aby hra mala úspech, lebo Dumas už bol veľmi populárny, alebo meno spoluautora bolo uvedené malými písmenami a vždy ako druhé.

Alexandre Dumas v roku 1839 stretol profesora histórie Augusta Maqueta. Spoločne napísali takmer všetky slávne Dumasove romány. V roku 1857 sa rozišli, kvôli nevyplateným autorským podielom za knihy pre Maqueta. Oficiálne sa totiž podpisoval pod diela iba Dumas, lebo Maquet súhlasil, že bude v úzadí, ale finančne sa mali rozdeliť vždy na polovicu.

Táto „továreň na literatúru“ vytvorila obrovské množstvo románov, drám, komédií, cestopisov a Dumasových pamätí. Dumas by tak či tak nemal šancu všetky tie knihy napísať úplne sám. Niekedy načrtol dejovú líniu Dumas, inokedy prišiel s nápadom Maquet. Dumas mal často veľmi plodné chvíle, kedy napísal niekoľko kapitol naraz a Maquetovi iba posielal odkazy, čo ešte potrebuje dopracovať.

Maquet mal veľký podiel na vzniku Dumasovho najslávnejšieho románu Traja mušketieri (Les Trois Mousquetaires, 1844) s hrdinskými a odvážnymi mušketiermi d'Artagnanom, Athosom, Porthosom a Aramisom. Román mal u čitateľov nesmierny úspech a štyria hrdinovia sa razom stali populárni. V tej dobe sa hovorilo, že ak niekde na svete existuje Robinson Crusoe, tak určite číta Troch Mušketierov. Dumas a Maquet potom ešte vytvorili dve pokračovania: Traja mušketieri po dvadsiatich rokoch (Vingt ans après, 1845) a Traja mušketieri po desiatich rokoch alebo Vikomt de Bragelonne (Le vicomte de Bragelonne, ou Dix ans plus tard, 1847 – 1850), kde sa dobrodružstvá štyroch mušketierov končia d'Artagnanovou smrťou.

Na cestách po Taliansku prišiel Dumas na nápad napísať román Gróf Monte-Christo (Le comte de Monte-Cristo, 1844 – 1845). Meno románu pochádza zo skutočného ostrova neďaleko Talianska. K ďalším veľmi známym románom s historickým pozadím patrí trilógia z obdobia náboženských vojen vo Francúzsku v 16. storočí Kráľovná Margot (La reine Margot, 1845), Dáma z Monsoreau (La dame de Monsoreau, 1846) a Kráľov šašo (Les Quarante-Cinq, 1847 – 1848). Auguste Maquet po rozporoch s Dumasom dopísal ešte dve pokračovania trilógie Hugenoti pod názvami Krásna Gabriela I.II.III.diel a Kúpeľníkov dom I.II.diel. Za francúzskej revolúcie sa odohráva ďalší román Pamäti lekára (Mémoires d'un médecin), ktorý je rozdelený na menšie časti Joseph Balsamo (Joseph Balsamo, 1846 – 1849), Kráľovnin náhrdelník (Le collier de la reine, 1849 – 1850), Dobytie Bastily (Ange Pitou, 1850 – 1851) a Grófka de Charny (La Comtesse de Charny, 1852).

Alexandre Dumas počas života zarobil veľký majetok na svojich románoch a divadelných hrách, ale jeho rozšafný spôsob života zapríčinil, že na sklonku života mal obrovské dlhy, ktoré splácal veriteľom odpredajom vlastného majetku. Dumas bol dobrák a ak za ním niekto prišiel, že potrebuje peniaze, tak mu ich vždy dal, bez toho, aby sa zaujímal, či mu ich dotyčný má z čoho vrátiť. Takisto jeho početné aféry so ženami uberali z jeho majetku. Ako divadelný autor mal Dumas veľmi blízko k herečkám, a takmer všetky jeho milenky boli herečky.

Politické angažovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Istý čas žil striedavo v Paríži a v Bruseli, cestoval po Rusku, Nemecku, a Taliansku, kde pomáhal Giuseppe Garibaldimu zjednotiť Taliansko (najmä finančne). Jeho peňaženku zruinovali aj ďalšie činnosti: postavil Zámok Monte Cristo (pozemok kúpil iba na základe ústnej dohody a neskôr oň prišiel), založil divadlo v Saint-Germain-en-Laye v roku 1848, ktoré v roku 1850 museli pre nezáujem divákov zatvoriť a tiež nie veľmi úspešne vydával časopis Mušketier. Chvíľu sa Alexandrovi Dumasovi darilo zarábať peniaze písaním pre parížske časopisy, kde vydával svoje romány na pokračovanie (čo ho urobilo nesmierne populárnym), ale neskôr aj tento zárobok zlyhal.

Posledná etapa

[upraviť | upraviť zdroj]

Na konci života sa cítil byť veľmi starý a chorý a uchýlil sa k synovi do jeho domu v Puys, kde zakrátko aj zomrel.

Alexandre Dumas sa vďaka svojim románom, plným dobrodružstiev, veľkých a smelých činov svojich hrdinov stal najčítanejším autorom všetkých čias.

  • Ascanio (1843, Zaľúbený Ascanio) – inšpirované životopisom Benvenuta Celliniho.
  • Les trois mousquetaires (1844, Traja mušketieri)
  • Le comte de Monte-Cristo (1844 – 1845, Gróf Monte-Christo)
  • La reine Margot (1845) – Kráľovná Margot, román, spoločne s Augustom Maquetom. Prvá časť cyklu Hugenoti z obdobia náboženských vojen vo Francúzsku v 16. storočí
  • La dame de Monsoreau (1846) – Dáma z Monsoreau, román, spoločne s Augustom Maquetom. Druhá časť cyklu Hugenoti z obdobia náboženských vojen vo Francúzsku v 16. storočí. V češtine vyšiel aj pod názvom "O korunu a lásku".
  • Les Quarante-Cinq (1847) – Kráľov šašo, román, spoločne s Augustom Maquetom. Tretia časť cyklu Hugenoti z obdobia náboženských vojen vo Francúzsku v 16. storočí. V slovenčine román nevyšiel.
  • Le Prince des voleurs (1872, Kráľ lupičov)
  • Robin Hood le proscrit (1873, Robin Hood)
  • Henrich III. a jeho dvor (1829)
  • Joseph Balsamo (1846 – 1849) Josef Balsamo, román, spoločne s Augustom Maquetom. Prvá časť cyklu Veľkej francúzskej revolúcie Mémoires d´un médecin (Pamäti lekára)
  • Le collier de la reine (1849 – 1850) Kráľovnin náhrdelník, román, spoločne s Augustom Maquetom. Druhá časť cyklu Veľkej francúzskej revolúcie Mémoires d´un médecin (Pamäti lekára) 
  • Angé Pitou (1850 – 1851) Dobytie Bastily, román, spoločne s Augustom Maquetom. Tretia časť cyklu Veľkej francúzskej revolúcie Mémoires d´un médecin (Pamäti lekára)    
  • La comtesse de Charny (1852) Grófka de Charny, román, spoločne s Augustom Maquetom. Štvrtá časť cyklu Veľkej francúzskej revolúcie Mémoires d´un médecin (Pamäti lekára)  
  • Le chevalier de Maison-Rouge (1846) Rytier de Maison-Rouge, román, spoločne s Augustom Maquetom, v češtine vyšiel aj pod názvom Královnin kavalír a Konec královny bezprostredne naväzuje na cyklus Pamäti lekára a býva spolu s ním aj vydávaný.  
  • Parížski mohykáni (1854 – 1855)
  • Salvator (Salvator – pokračovanie a zakončenie Parížskych mohykánov, 1855 – 1859)
  • Souvenirs d’une favorite (Lady Hamiltonová)
  • Le bâtard de Mauléon (1846 – 1847) Ľavoboček z Mauléonu,
  • Les deux Diane (1846 – 1847) Dve Diany)
  • La Guerre des Femmes (1845 – 1846) Vojna žien
  • La tulipe noire (1850) Čierny tulipán
  • Le Drame de quatre-vingt-treize
  • Olympe de Clèves
  • Ingénue
  • Les louves de Machecoul
  • La San Felice
  • Les deux reines
  • Le Comte de Moret

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Autor Troch mušketierov, Alexandre Dumas starší, sa narodil pred 220 rokmi [online]. Pravda.sk, 2022-07-23, [cit. 2023-10-01]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]