Alexej Petrovič Jermolov
Alexej Petrovič Jermolov | |
vojvodca Ruského impéria; portrét z roku 1825 od Georga Daweho | |
Narodenie | 24. máj 1777 Moskva, Rusko |
---|---|
Úmrtie | 11. apríl 1861 (83 rokov) Moskva, Rusko |
Odkazy | |
Commons | Alexej Petrovič Jermolov |
Alexej Petrovič Jermolov (rus. Алексeй Петрoвич Ермoлов; * 24. máj 1777, Moskva, Rusko – † 11. apríl 1861, Moskva) bol významný vojenský vojvodca Ruského impéria v prvej polovici 19. storočia.
Základné údaje
[upraviť | upraviť zdroj]Pochádzal zo šľachtickej rodiny a študoval na univerzite v Moskve. Po štúdiách narukoval do armády a postupoval vo vojenských funkciách. Bol vynikajúcim vojenským vojvodcom a stratégom. Vedel sa veľmi obratne pohybovať aj vo vysokej politike. V roku 1799 bol zatknutý pre účasť na sprisahaní proti imperátorovi a poslaný na dva roky do vyhnanstva v meste Kostroma. Nový cár Alexander I. ho omilostil a Jermolov začal opäť kariéru v ruskej armáde.
Vojenská kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Už v roku 1794 sa zúčastnil ťaženia proti poľským povstalcom. V bojoch sa vyznamenal a získal Rad svätého Georgija.
Rok 1795 priniesol ťaženie proti Perzii. Perzská ríša bola tradičným rivalom Ruského impéria na Kaukaze. Peržania utláčali mnohé kresťanské národy na Kaukaze (východné Gruzínsko a Arménsko). Jermolov sa v ťažení popri Kaspickom mori opäť vyznamenal.
Významne sa presadil v bojoch proti napoleonským vojskám na území Pruska a Rakúska, ale najmä počas Napoleonovho ťaženia v roku 1812 do Ruska (bitke pri Borodine a Berezine). V decembri 1812 sa stal náčelníkom generálneho štábu ruskej armády. Za boje proti napoleonským vojskám na území Pruska získal aj pruský Železný kríž.
Vojny na Kaukaze
[upraviť | upraviť zdroj]Asi najväčšiu slávu získal počas vojen na Kaukaze. Od roku 1774 (po porážke Turecka v rusko-tureckej vojne a anexii Krymského chanátu Ruskom) Rusi postupovali na Kaukaze pozdĺž Čierneho a Kaspického mora. Postupne však začali prenikať na územie Gruzínska a Azerbajdžanu aj cez vysoké hory Kaukazu, kde si vybudovali vojenskú cestu a sieť pevností. V postupe stáli Rusom nepokojné severokaukazské kmene (Čečeni, Dagestanci, Čerkesi,...). Tieto kmene prijali v predchádzajúcich storočiach počas osmanskej a perzskej nadvlády islam a stali sa jeho fanatickými prívržencami.
V roku 1816 bol generál Jermolov vymenovaný za hlavného veliteľa a miestodržiteľa Kaukazu. Sídlil v gruzínskom meste Tbilisi. Jermolov bol prívržencom ruskej kolonizácie Kaukazu a patril k neúprosným nepriateľom Čečenov a iných moslimov na Kaukaze. Podarilo sa mu územie severného Kaukazu spacifikovať a upevniť moc Ruského impéria.