Preskočiť na obsah

AlloCiné

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
AlloCiné
Typ stránkyfilmová databáza
Jazykfrancúzsky
TvorcaJean-David Blanc
Spustenie1988

AlloCiné je francúzska webová stránka, ktorú založil Jean-David Blanc v roku 1988 a neskôr sa k nej pridal Patrick Holzman. Podnik patrí spoločnosti Webedia od roku 2013. AlloCiné sa špecializuje na poskytovanie informácií o francúzskej kinematografii, väčšinou so zameraním na propagáciu noviniek prostredníctvom DVD, Blu-ray a VOD. Webová stránka sa považuje za francúzsky ekvivalent filmovej databázy IMDb.[1][2]

História a opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Spočiatku bola Allociné telefonická informačná služba poskytujúca podrobnosti o programe kín. Neskôr sa zmenil na internetový portál, ktorý ponúka rozsiahle informácie o všetkých filmoch distribuovaných vo Francúzsku. Služba bola známa svojim ľahko zapamätateľným číslom (40 30 20 10, neskôr 01 40 30 20 10) a absenciou dodatočných poplatkov za hovory, čím sa odlišovala od konkurencie. Hlas Allociné v podaní Patricea Baudriera sa stal populárnym a bol pozoruhodne parodovaný Gadom Elmalehom. Spoločnosť rozlišovala svoje ponuky, aby sa etablovala ako popredný webový portál pre informácie o kine vo Francúzsku.[3]

V roku 2000 Allociné spustila Allociné Télévision, televízny kanál venovaný filmovým novinkám, filmom a tým, ktorí ich tvoria. V roku 2005 Allociné rozšírilo svoju databázu o televízne seriály. V rokoch 20112012 Allociné prevádzkovalo online televízny kanál s názvom Allociné TV a spustilo Allociné Productions, dcérsku spoločnosť zameranú na audiovizuálnu produkciu.

AlloCiné bolo spustené v roku 1993, predtým ako ho kúpili Canal+ v roku 2000 a Vivendi Universal v roku 2002. Od júna 2007 do roku 2013 ho vlastnil Tiger Global, americký investičný fond. 98 % Allociné kúpila FIMALAC[4], francúzska holdingová spoločnosť vlastnená Marcom Ladreitom de Lacharrière, za 66,9 milióna eur. Allociné sa následne pridružilo spoločnosti Webedia, ktorú vlastní Fimalac.[5][6]

V januári 2015 bola Allociné spolu so SensCritique, Première a Télérama jednou zo štyroch platforiem, ktoré CNC vybralo ako partnerov na spustenie svojho vyhľadávača ponuky VOD. Dňa 5. septembra 2011 AlloCiné spustilo AlloCiné TV, dnes už neexistujúci súkromný televízny kanál.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. AlloCiné (France) - Unifrance [online]. www.unifrance.org, [cit. 2025-02-07]. Dostupné online.
  2. ALLOCINE. A propos d'AlloCiné [online]. AlloCiné, [cit. 2025-02-10]. Dostupné online. (po francúzsky)
  3. Guillaume Loison et Nicolas Schaller, « Allociné : le grand malaise » sur Téléobs
  4. À propos d'Allociné [online]. . Dostupné online.
  5. AFP, « Fimalac rachète 98 % d'Allociné », Challenges.fr, 16 juillet 2013.
  6. Jean-Baptiste Jacquin, « Allociné : remastériser pour ne pas finir en navet », Le Monde, 11 juillet 2013.
  7. Cinéma en ligne : l’Etat et le CNC veulent légalité des chances [online]. Libération.fr, 2015-01-29, [cit. 2025-02-10]. Dostupné online. (po francúzsky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému AlloCiné

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku AlloCiné na anglickej Wikipédii.