Alojz Štróbl

	Alojz Štróbl
	uhorský sochár
	; Alojz Štróbl pri práci, obraz H. Templa,; 80-te roky 19. storočia, Maďarská národná galéria
Narodenie	21. jún 1856; Červený Kút, Rakúske cisárstvo (dnešné Slovensko)
Úmrtie	13. december 1926 (70 rokov); Budapešť, Maďarsko
Odkazy
Commons	Alojz Štróbl
	Umelecký portál; Biografický portál

Alojz Ján Viliam Štróbl (Strobl de Liptóujvár, maď. Stróbl Alajos János Vilmos; * 21. jún 1856, Červený Kút – † 13. december 1926, Budapešť^[1]) bol uhorský sochár slovenského pôvodu.

Život

Alojz Štróbl sa narodil z manželstva Jozefa Štróbla a Karolíny, rodenej Výrostkovej, v lokalite Frischfeuer neďaleko od dedinky Kráľova Lehota. Jeho otec pochádzal zo Sliezska a bol zamestnancom v sliezskych železiarňach arcivojvodu Alberta. Do Kráľovej Lehoty sa Štróblovci presťahovali v roku 1854 z poľského Krakova. Rodný dom neskôr Alojz Stróbl prestaval na svoju letnú vilu.

Alojz Štróbl navštevoval ľudovú školu v Lehote, neskôr v Liptovskom Hrádku. V rodine sa hovorilo nemecky, maďarsky a slovensky, Alojz Štróbl plynulo komunikoval vo všetkých týchto jazykoch. V Hrádku študoval na hlavnej normálnej škole (1866 - 1869), potom nastúpil na gymnázium v Levoči (1869 - 1873). Na gymnáziu neprospieval najlepšie, veľký talent preukázal iba v kreslení a modelovaní. Ešte pred maturitou ho otec povolal v hámri pri rodnom dome, kde sám pracoval. Vďaka príhovoru strýka sa Štróbl rozhodol skúsiť šťastie ako modelár v železiarňach v českom Třinci (1873 - 1874). Po úspešnom pôsobení na učňovke sa v októbri 1874 zapísal na viedenskú Umeleckopriemyselnú školu (Kunst-gewerbeschule). Tu sa do roku 1876 zdokonaľoval najmä v sochárstve, v ktorom našiel najväčšiu záľubu.

Po ukončení štúdia na Umeleckopriemyselnej škole sa zapísal na viedenskú Akadémiu, na ktorej študoval v rokoch 1876 - 1880. Viedol ho profesor Kaspar von Zumbusch. Vynikal najmä v sochárstve, ktorému ostal verný do konca života. Od roku 1881 žil trvalo v Budapešti, ale letá trávil v rodisku. Liptovskú prírodu mal Štróbl veľmi rád, pobyt v nej bol pre neho najlepším relaxom. Bol tiež vášnivým poľovníkom.

V roku 1913 bol povýšený do šľachtického stavu s prídomkom "z Liptovského Hrádku"- "Strobl de Liptóujvár".

Zomrel v roku 1926 v Budapešti, podľa úmrtnej matriky na adrese Bajza utca 34. Pochovali ho na cintoríne Kerepesi, parcela 26/1.^[2]

Dielo

Na prelome 19. a 20. storočia bol vedúcou osobnosťou uhorského sochárstva. Už ako celkom mladý vynikol svojou sochou nazvanou Perzeus (1878). Počas desaťročí vyučoval na Vysokej škole výtvarných umení. Svoj ateliér mal v známej umeleckej záhrade zvanej Epreskert, v VI. budapeštianskom okrese.

Štróbl bol veľmi obľúbeným a vyhľadávaným sochárom, jeho tvorbu ocenil aj panovník František Jozef I., ktorého bustu Štróbl vytvoril (1884). Mramorová kópia panovníkovej busty bola vystavená aj pred Riaditeľstvom štátnych lesov v Liptovskom Hrádku, v roku 1918 ju ale zničili slovenskí vojaci vracajúci sa z frontu.

Ďalšie jeho diela:

Socha Ferenca Liszta na priečelí opery v Budapešti (1882)
Socha Rybárky (1884)
Pomník Jánosa Aranyho pri budove Maďarského národného múzea (1893)
Studňa kráľa Mateja na Budínskom hrade (1904)
Jazdecká socha kráľa Sv. Štefana na Budínskom hrade (1906)
Socha Štefana Dobóa v Jágri (odhalená v roku 1907)
Socha kráľa Sv. Štefana na hlavnom oltári baziliky Sv. Štefana v Budapešti (1909)
Pomník Jánosa Aranyho pred budovou gymnázia v Nagykőrösi (1910)
Socha jazvečíka "Tascherla" - Mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí (1910)
Busta Alžbety v Prešove odhalili v roku 1901, po cisárovnej pomenovali aj priestranstvo v okolí sochy - Alžbetin park. Pred odstránením pamätníka v roku 1919, bol tento vandalmi poškodený. Dlho stratené dielo sa znovu objavilo v roku 1953 a bolo uložené v Krajskom múzeu v Prešove. Následne ju mesto zrekonštruovalo a v roku 2010 v parku na Hlavnej ulici opätovne sochu odhalili

Galéria

Kráľova Lehota - Vila Alojza Štróbla - veža
Kráľova Lehota - Vila Alojza Štróbla - južná fasáda
Kráľova Lehota - Vila Alojza Štróbla - severozápadná fasáda
Kráľova Lehota - Vila Alojza Štróbla - reliéf kráľa Mateja Korvína

Literatúra

BEŇOVÁ, Katarína - GAŽÍKOVÁ, Zuzana - BIZUB, František: Alojz Stróbl / 1856 - 1926 Liptovský Mikuláš - Bratislava : Galéria Petra Michala Bohúňa, Slovenská národná galéria, 2007. 76 s.
BIZUB, František: Alojz Štróbl, tvorca sôch zvierat a poľovník. Banská Bystrica : Lesy SR, 2009. 80 s. (131 obrázkov). ISBN 978-80-8093-087-5
Článok Pod Tatrami stojí zaujímavá a málo známa pamiatka. Opustená je na predaj. Dostupné on-line.

Referencie

↑ Záznam o úmrtí v matrike okresu Budapešť VI
↑ Záznam o hrobe^{[nefunkčný odkaz]} na webe Archívu hlavného mesta Budapešti

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alojz Štróbl

Externé odkazy

Uhorský sochár miloval Liptov, robil vatry a tancoval ako Jánošík – článok v spravodajstve MY náš Mikuláš, autor: Marek Juriš, 8. júl 2017
Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 13 - farnosť Liptovský Hrádok; pokrstený ako Aloysius Joannes Baptista Vilhelmus Strobel

[1] Záznam o úmrtí v matrike okresu Budapešť VI

[2] Záznam o hrobe^{[nefunkčný odkaz]} na webe Archívu hlavného mesta Budapešti

[1]

[2]