Alternatívny rock

Alternatívny rock
Pôvod v štýloch	Punk rock, new wave, garage rock, glam rock, post-punk
Kultúrne pozadie	koniec 70. rokov – Spojené kráľovstvo, USA
Typické nástroje	gitara - basová gitara- bicie - niekedy klávesy
Všeobecná popularita	od začiatku 80. rokov v závislosti od popularity subžánrov
Podštýly
britpop - dream pop - gothic rock - grunge - indie pop - indie rock - paisley Underground - post-rock - shoegazing
Zmes štýlov
Alternatívny metal - gothabilly - industrial rock - madchester - post-punk revival
Hudobný portál

Alternatívny rock je žáner rockovej hudby, ktorý vznikol na koniec 70. rokov a masovú popularitu získal v 90. rokoch. Alternatívny rock pozostáva z rôznych subštýlov, ktoré sa objavili na nezávislej hudobnej scéne od začiatku 80. rokov, ako napríklad grunge, britpop, gothic rock a indie rock. Alternatívny rock má korene v punk rocku a ďalších žánroch, ktoré sa z punku vytvorili (post-punk, hardcore punk, new wave).

Zatiaľ čo sa skupinám ako R.E.M. a The Cure podarilo dosiahnuť komerčný úspech a uznanie kritikov, väčšina umelcov vydávala finančne nenáročné nahrávky u nezávislých vydavateľstiev. Zlom nastal na začiatku 90. rokov, keď začala stúpať popularita žánrov ako grunge a britpop. Alternatívny rock sa zaradil do mainstreamu a mnoho alternatívnych kapiel sa stalo komerčne úspešnými.

Terminológia

Pojem alternatívny rock sa začal využívať až na začiatku 80. rokov. V Spojených štátoch sa najprv používal termín college rock. Označoval hudbu vysokoškolských kapiel, ktoré sa prezentovali najmä v univerzitných rádiách. Vo Veľkej Británii bol od roku 1985 preferovaný výraz „indie rock“, ktorý je do značnej miery synonymom označenia alternatívny rock. Indie rockové kapely zväčša patrili pod nezávislé vydavateľstvá a tvorili hudbu, ktorá sa nesnažila zapáčiť mainstreamovému publiku. Často experimentovali aj s inými hudobnými žánrami.

Charakteristické znaky

Alternatívny rock v postate zastrešuje undergroundové skupiny, ktoré sú vo svojej tvorbe inšpirované klasickým punk rockom. Jedným z charakteristických znakov alternatívneho rocku je odmietanie komerčnosti a stredného prúdu. Väčšina alternatívnych kapiel počas 80. rokov hrávala v malých kluboch, ktoré patrili nezávislým vydavateľstvám. Neexistuje všeobecná charakteristika pre alternatívny rock. New York Times napísal v roku 1989, že alternatívny rock je druh gitarovej hudby, predovšetkým so silnými gitarovými riffmi a spätnou väzbou. Pre grunge boli typické rozladené gitary, pre britský indie rock zase mäkšie bicie. Texty bývajú často ovplyvnené sociálnymi problémami ako je napríklad užívanie drog či depresie.

História

Alternatívny rock v 80. rokoch

R.E.M.

V 80. rokoch minulého storočia bol alternatívny rock najmä undergroundovým fenoménom. Niekoľko piesní či albumov získalo uznanie kritikov či dokonca komerčný úspech. Napriek tomu bol alternatívny rok odsunutý na periférie záujmu rozhlasových či televíznych staníc. Kapely vydávali finančne nenáročné nahrávky u nezávislých vydavateľstiev. Hoci v Spojených štátoch nedosahovali alternatívni umelci veľkú popularitu, mali veľký vplyv na ďalšiu generáciu a vytvorili základy pre budúce úspechy alternatívneho rocku. Naproti tomu, britský alternatívny rock sa odlišoval popovejším zameraním (kládol sa dôraz na vydávanie singlov a albumov, využívali sa prvky tanečnej hudby), takisto sa kládol dôraz na špecifické britské záujmy. V dôsledku toho dosiahlo niekoľko britských kapiel úspech aj v Spojených štátoch. V 80. rokoch sa v Británii alternatívny rock začal hrávať aj v rádiách, najmä vďaka DJ-om ako John Peel (presadzoval alternatívnu hudbu na BBC Radio 1), a Annie Nightingale. Umelci, ktorí dosiahli úspech v USA začali dostávať u britských rádiách či tlači čoraz viac priestoru.

Americký underground

Sonic Youth

Prvé americké alternatívno-rockové kapely ako R.E.M., The Feelies a Violent Femmes kombinovali punkové prvky s ľudovou hudbou a mainstreamovými vplyvmi. Ako prvý dosiahli výraznejší úspech R.E.M. a to hneď ich debutovým albumom Murmur z roku 1983, ktorý sa dostal do Top 40. Jedna z mnohých jangle popových scén začiatku 80. rokov Paisley Underground oživila zvuk 60. rokov, zahŕňajúci psychedéliu, folkové vplyvy, silné melódie či punk rock podobne ako Velvet Underground. Nezávislé americké vydavateľstvá SST Records, Twin/Tone Records, Touch and Go Records a Dischord Records boli zamerané najmä na hardcore punk, ktorý bol vtedy najpopulárnejším undergroundovým štýlom. Skupiny z Minneapolisu Hüsker Dü a The Replacements začínali ako punkrockové kapely, no neskôr sa stali viac melodickými. Michael Azerrad napísal, že Hüsker Dü spojili agresívny zvuk hardcore punku a melodickejším college rockom. Takisto vraj dokázali, že melódia a punk rock nemusia byť v rozpore. Hüsker Dü sa stali prvou nezávislou kapelou, ktorá podpísala zmluvu s veľkým vydavateľstvom.

Koncom 80. rokov dominovali americkej alternatívnej scéne alternatívny pop (They Might Be Giants a Camper Van Beethoven), noise rock (Sonic Youth, Big Black) a industriálny rock (Ministry, Nine Inch Nails). Do popredia sa dostala aj bostonská kapela Pixies a Jane's Addiction z Los Angeles. Približne v rovnakom čase sa v Seattli objavil grunge. Grunge bol zmesou heavy metalu a punk rocku, charakteristický rozladenými gitarami. Väčšina skupín patrila pod nezávislé vydavateľstvo Sub Pop. Na konci tohto desaťročia podpísalo niekoľko alternatívnych kapiel zmluvu s veľkými vydavateľstvami. Zatiaľ čo Hüsker Dü a The Replacements dosiahli iba malé úspechy, R.E.M. a Jane's Addiction získali za predaj albumov zlaté a platinové platne. Niektoré kapely ako Pixies dosiahli veľký úspech v zahraničí, ale na domácom trhu boli prehliadané.

Britské podštýly a trendy

The Cure

Gotický rock sa vyvinul koncom 70. rokov z britského post-punku. Získal si povesť najtemnejšieho a najdepresívnejšieho undregroundového rockového žánru. Gotický rock využíval podobne ako post-punk syntetizátory, často riešil v textoch problémy charakteristické pre literárny romantizmus, náboženské symboliky, mystiku. Debutový singel Bauhaus „Bela Lugosi's Dead“ z roku 1979 začal éru gotického rocku. Neskôr sa objavili skupiny ako Killing Joke, The Only Ones, Subway Sect, Vic Godard, Cabaret Voltaire, The Fall, The Raincoats, The Pop Group, Television Personalities, Young Marble Giants, The Feelies, a Alternative TV, ktoré mali najväčší vplyv na vývoj alternative rock, indie rocku a všeobecne britskej nezávislej scény. Približne v rovnakom čase sa objavili aj The Cure a Siouxsie & the Banshees, pre ktorých bol charakteristický podobný temný zvuk. The Cure vydali v roku 1982 album Pornography, ktorý je podľa mnohých kritikov najtemnejším albumom v dejinách ľudstva.

Jednou z najzásadnejších alternatívnych skupín v období 80. rokov boli The Smiths z Manchestru. Hudobný žurnalista Simon Reynolds označil The Smiths a New York Dolls za vôbec najvýznamnejšie alternatívne skupiny. Napriek pomerne krátkej kariére ovplyvnili The Smiths väčšinu súčasných britských alternatívnych skupín. The Smiths sú vďaka svojej gitarovej hudbe vnímaní ako signalizácia konca new wave a začiatku britského alternatívneho rocku.

V 80. rokoch sa objavili skupiny ako The Jesus and Mary Chain a New Order (skupinu založili bývali členovia Joy Division), ktorých tvorba mala korene v post-punku. Experimentovali s technom či house music. The Jesus and Mary Chain spoločne s Trush Can Sinatras, Azteca Camera a Cocteau Twins mali značný vplyv na štýl zvaný shoegazing. Z ich tvorby čerpali najznámejší predstavitelia shoegazingu ako My Bloody Valentine, Slowdive, Ride a Lush. Významné miesto v rámci britskej indie scény 80. rokov majú manchesterské skupiny The Stone Roses a Happy Mondays, predstavitelia tzv. madchestru. Vo svojej tvorbe miešali gitarovú hudbu a acid house.

Popularizácia na začiatku 90. rokov

Grunge

Nirvana

Grunge je akousi zmesou punk rocku a heavy metalu. Kolískou grungeu je mesto Seattle v štáte Washington. Za prvú grungeovú kapelu sa považujú Mudhoney. Štyri najvplyvnejšie skupiny, ktoré sa najviac pričinili o šírenie tohto štýlu boli Nirvana, Pearl Jam, Alice in Chains a Soundgarden. Medzi najvýznamnejšie grungeové albumy patrí Nevermind od Nirvany z roku 1992. Tento album predstihol v predajnosti aj album Michaela Jacksona Dangerous. Začiatkom 90. rokov sa Kurt Cobain stal idolom mládeže. Medzi významné albumy patrí aj Ten od kapely Pearl Jam, ktorá predstavovala hlavnú konkurenciu Nirvany. Ďalej sem možno zaradiť aj album Dirt od Alice in Chains a Superunknown od Soundgarden.

Britpop

Oasis

Keď začala upadať popularita madchestru a shoegazingu, Veľkej Británii dominoval grunge. Viaceré kapely vyhlasovali, že sa chcú zbaviť grungeu a vyhlasovali „vojnu“ Amerike. Britskú nezávislú scénu vtedy reprezentovali Oasis, Blur, Pulp a Suede. Tieto skupiny boli do značnej miery ovplyvnené tradičným britským rockom, od The Beatles až po Rolling Stones. Vznikla veľká rivalita najmä medzi Oasis a Blur. V roku 1995 vydali Oasis album (What’s the Story) Morning Glory?, ktorý dosiahol obrovský komerčný úspech. Britský nezávislý rock sa tak dostal do mainstreamu a dostal pomenovanie britpop. V Spojených štátoch nedosiahol tento žáner nikdy veľkú popularitu.

Ďalšie trendy

Alternatívne skupiny, ktoré nepodľahli komercii boli označované termínom indie rock. Dlhé roky bol však synonymom alternatívneho rocku. Zlom nastal po úspechoch Nirvany a Oasis. Vtedy bol indie rock formulovaný ako zamietnutie komercie a prenikania alternatívy do mainstreamu. Na scéne sa objavili skupiny ako Pavement, Superchunk, Fugazi a Sliter-Kinney, ktoré dominovali na americkej nezávislej scéne počas 90. rokov. V tom období sa do popredia dostalo hnutie lo-fi, ktoré vzniklo už v 80. rokoch. Bolo známe predovšetkým zaznamenávaním a distribúciou na nízko kvalitné kazety (low fidelity = nízka vernosť).

V druhej polovici 90. rokov sa objavili skupiny ako Silverchair, Bush či Candelbox, hrajúce tzv. post-grunge. Týmto skupinám chýbali undergroundové korene. Post-grunge je zmesou klasického grungeu a hard rocku s prijateľnejším rádiovým zvukom.

Post-rock zadefinovala skupina Talk Talk albumom Laughing Stock a Slint albumom Spiderland. Oba albumy boli nahrané v roku 1991. Post-rock čerpá z viacerých žánrov ako krautrock, progresívny rock a jazz. Post-rock sa stal dominantou formou experimentálnej rockovej hudby 90. rokov.

Mainstreamový úpadok

Koncom 90. rokov klesla dovtedy rastúca popularita alternatívneho rocku. Stalo sa tak pod vplyvom viacerých udalostí, ako smrť frontmana skupiny Nirvana Kurta Cobaina či súdny proces medzi Pearl Jam a spoločnosťou Ticketmaster. Prišlo tak k poklesu popularity grungeu ale aj britpopu. Tretí album Oasis nemal príliš dobré recenzie a nezopakoval sa ani úspech v predajnosti v porovnaní s predchádzajúcim albumom. Vrcholom bolo zrušenie festivalu Lollapalooza v roku 1998 po neúspešnom pokuse nájsť headlinera. Časopis Spin vtedy napísal, že festival je v kóme tak ako aj alternatívny rock.

Napriek tomu si niekoľko umelcov udržalo mainstreamovú popularitu. Post-grunge zostal životaschopný aj na začiatku 21. storočia, keď patrili Creed a Matchbox Twenty medzi najpopulárnejšie skupiny v Amerike. Vo Veľkej Británii mal veľký úspech tretí album Radiohead OK Computer, ktorý bol označený ako kontrast k tradičnému britpopu. Radiohead sa spoločne s post-britpopovými kapely ako Travis a Coldplay zaradili medzi najzásadnejšie britské rockové skupiny v tom období.

Alternatívny rock v 21. storočí

Placebo

Na prelome storočí sa objavilo na alternatívnej scéne niekoľko nových trendov. Do popredia sa dostali skupiny ako The Killers, Bloc Party, Editors a Interpol, ktoré hľadajú inšpiráciu v post-punku. Garážovým zvukom sa prezentujú The White Stripes, The Hives, The Strokes a The Vines. Mainstreamovú popularitu si získali najmä britské skupiny ako Muse či Placebo. V roku 2004 napísal magazín Entertainment Weekly, že po desaťročnej nadvláde rap-rocku a nu-metalu je mainstreamový alt-rock opäť dobrý.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alternative rock na anglickej Wikipédii.