Preskočiť na obsah

Amália Hesensko-darmstadtská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Amália Hesensko-darmstadtská
dedičná bádenská princezná
autor: Johann Ludwig Kisling
autor: Johann Ludwig Kisling
Amália Hesensko-darmstadtská, erb (z wikidata)
Panovanie
DynastiaHesenskí
Biografické údaje
Narodenie20. jún 1754
Prenzlau, Nemecko
Úmrtie21. jún 1832 (78 rokov)
Bruchsal, Nemecko
Rodina
Manžel
Potomstvo
OtecĽudovít IX. Hesensko-darmstadtský
MatkaKarolína Zweibrückenská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAmália Hesensko-darmstadtská
(multimediálne súbory na commons)

Amália Hesensko-darmstadtská (* 20. jún 1754, Prenzlau, Nemecko – † 21. jún 1832, Bruchsal) bola dedičná bádenská princezná.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila v Prenzlau ako dcéra Ľudovíta IX. Hesensko-darmstadtského a Karolíny Zweibrückenskej.

V roku 1772 prišla do Petrohradu na návštevu ruského dvora ako jedna z možných neviest cároviča Pavla. Pavol sa však rozhodol pre jej sestru Vilemínu.

15. júla 1775 sa vydala za svojho bratranca, dedičného bádenského princa Karola Ľudovíta. Bol synom Karola Fridricha Bádenského a Karolíny Lujzy Hesensko-darmstadtskej, dcéry Ľudovíta VIII. Hesensko-darmstadtského.

V manželstve sa sťažovala na chlad svojho svokra a na detinskosť manžela. Od smrti svokry v roku 1783 do svadby syna v roku 1806 bola prvou dámou na dvore. V roku 1801 navštívila s rodinou dcéru, cárovnú Lujzu, v Rusku a dcéru, kráľovnú Frederiku, vo Švédsku. Počas pobytu vo Švédsku bola opísaná ako vtipná, inteligentná a presná, a tiež ako plne ovládajúca svojho manžela.[1] Navštívili Palác Drottningholm a Gripsholm a Amália sa ujala Hedvigy Šlezvicko-holštajnsko-gottorpskej, ktorú kráľ nemal rád, a pokarhala dcéru za jej upäté a nepriateľské správanie na verejnosti.[2] Jej manžel zomrel v dôsledku nehody ešte pred odchodom a Amália zostala s rodinou vo Švédsku až do mája 1802. Krátko pred svojím odchodom bola uvedená do lóže Yellow Rose Karola Adolfa Bohemana[3] s tým, že ním bola označená za vetvu slobodomurárov.

Počas svojich návštev Ruska a Švédska sa pokúšala zmieriť medzi sebou svojich dvoch zaťov, ruského a švédskeho panovníka.[4] V roku 1803 hostila švédsku kráľovskú rodinu v Badene. Počas tejto návštevy sa hovorilo, že svojou milotou a zábavnosťou, živým záujmom o politiku a rovnakými názormi, mala možnosť získať vplyv nad svojím zaťom.[5] Ako súperka Napoleona Bonaparte sa snažila zabrániť sobášu svojho syna so Stéphanie de Beauharnais, a po svadbe v roku 1806 odišla na svoje vdovské panstvo v Bruchsale. V roku 1807 poslala svojej dcére Frederike do Švédska list od svojej druhej dcéry, ruskej cárovnej, v snahe presvedčiť Frederiku, aby využila svoj vplyv a prinútila svojho manžela uzavrieť mier medzi Švédskom a Napoleonom, čo sa nepodarilo.[6][7]

V roku 1809 prijala dcéru Frederiku s rodinou po tom, čo bol jej zať zvrhnutý z trónu. V roku 1811 sa snažila Gustáva Adolfa odradiť od rozvodu. Keď sa však ukázal ako nevyhnutný, zabezpečila dcére ekonomickú nezávislosť a starostlivosť o deti.[8]

Počas Viedenského kongresu v roku 1815 svojím vplyvom na zaťa Alexandra I. podieľala na tom, že Bádenské veľkovojvodstvo zostalo bez straty územia.

Zomrela 21. júna 1832 v Bruchsale.

Vďaka sobášom svojich detí je predkom členov mnohých európskych panovníckych rodov. K jej potomkom patria aj rakúsky cisár František Jozef I. a jeho manželka Alžbeta Bavorská, ruský cár Mikuláš II. a jeho manželka Alix Hesensko-darmstadtská a súčasní panovníci dánska kráľovná Margaréta II., švédsky kráľ Karol XVI. Gustáv, monacký knieža Albert II. (Monako), belgický kráľ Filip, španielsky kráľ Filip VI. či Philip, vojvoda z Edinburghu, manžel britskej kráľovnej Alžbety II.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1936. Dostupné online. S. 140. (WorldCat)
  2. CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1936. Dostupné online. S. 145. ([1])
  3. CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1936. Dostupné online. S. 504. (WorldCat)
  4. CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1936. Dostupné online. S. 181. ([2])
  5. CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1936. Dostupné online. S. 275. ([3])
  6. CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1939. Dostupné online. S. 108. ([4])
  7. CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1939. Dostupné online. S. 502. ([5])
  8. CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1939. Dostupné online. S. 758, 763. (WorldCat)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Amálie Hesensko-Darmstadtská na českej Wikipédii.