Preskočiť na obsah

Amebóza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Životný cyklus Entamoeba histolytica spôsobujúceho amebózu: po vypití kontaminovanej vody alebo skonzumovaní kontaminovaného jedla sa dospelá cysta dostáva do tráviaceho trkatu, kde podstúpi excystáciu: jeden trofozoit, ktorý má štyri jadrá, sa rozdelí trikrát a zároveň sa každé jadro raz rozdelí, čím vznikne 8 samostatných trofozoitov z jednej cysty. Trofozoity putujú do hrubého čreva: v priebehu času sa delia dvojitým delením. U neinvazívnej infekcie (bezpríznaková infekcia) sa trofozoity encystujú (vytvoria cysty) v hrubom čreve: najskôr vzniká nedospelá jednojadrová cysta, delením jadra následne dvojjadrová cysta a nakoniec dospelá štvorjadrová cysta, ktorá opúšťa hostiteľa stolicou. U invazívnej infekcie (s príznakmi), trofozoity poškodia črevnú mukózu, vyvolajú krvavé hlienovité hnačky (dyzentéria) a dostanú sa portálnou žilou do krvného obehu, najmä pečene, mozgu a pľúc, kde sa usídlia.

Amebóza je infekčné ochorenie spôsobené prvokom meňavkou Entamoeba histolytica,[1] ktorý sa vyskytuje endemicky na Blízkom východe a strednej Ázii.[2][3] Ochorenie sa vyskytuje na miestach s nízkou úrovňou hygieny a infekcia preto prebieha alimentárne (požitím cýst v kontaminovanej potrave a vode).[3] U väčšiny ľudí (80 - 90 %)[4] infekcia meňavkou Entamoeba histolytica prebieha bezpríznakovo, trofozoity sa u bezpríznakovej formy amebózy dostávajú z tenkého do hrubého čreva, kde prebieha tvorba cýst (encystácia) a pri vyprádňovaní sa cysty dostávajú do životného prostredia.[2]

Amebóza môže v niektorých prípadoch viezť na závažnú dyzentériu,[3] ktorá je spojená s častými hnačkami s prítomnosťou krvi a hlienu v stolici.[2] Cestou vena portae sa trofozoit Entamoeba histolytica môže dostať z tenkého čreva do pečene, kde spôsobí amébovú hepatitídu alebo v pečeni dôjde ku tvorbe cýst,[2] čoho dôsledkom je závažný amébový absces.[3]

Ide o jedného z najrozšírenejších ľudských parazitov. Vyskytuje sa po celom svete, najviac v rozvojových krajinách, kde je rozšírená vďaka zlej hygiene a vlhkému podnebiu. Pôvodne sa predpokladalo, že Entamoeba histolytica je infikovaných asi 10 % celosvetovej populácie, ale 90 % z toho tvorí Entamoeba dispar.[5]

Liečba

[upraviť | upraviť zdroj]

Všetky prípady ochorenia sa liečia na infekčnom oddelení. Základom liečby je metronidazol, ornidazol alebo tinidazol. Ďalej je možné použiť diloxanid furoát, jodochinol alebo kloroxín.[4] Vyzžívajú sa aj kombinácie metronidazolu, kloroxínu a doxycyklínu.[4] Pečeňové absces sa tiež lieči antibiotikami (doxycyklín, paromomycín), prípadne chirurgickým zákrokom.[4]

Prevencia

[upraviť | upraviť zdroj]

Proti amebóze neexistuje očkovanie, nie je možné ani nasadenie predexpozičnej profylaxie (chemoprofylaxie).[4] Prevenciou je dodržiavanie základných stravovacích hygienických pravidiel.[4] Osoby, ktoré žili dlhú dobu v rizikových oblastiach, by mali byť po návrate vyšetrené a prípadne liečené.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ FARRAR, Jeremy; HOTEZ, Peter; JUNGHANSS, Thomas. Manson's Tropical Diseases. [s.l.] : Elsevier Health Sciences, 2013-10-26. ISBN 9780702053061. S. 664–671.
  2. ↑ a b c d LINCOVÁ, Dagmar; FARGHALI, Hassan; DOLEŽAL, Tomáš. Základní a aplikovaná farmakologie. 2. vyd. Praha : Galen, 2007. ISBN 978-80-7262-373-0. (český)
  3. ↑ a b c d ŠVIHOVEC, Jan. Farmakologie. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2018. ISBN 978-80-247-5558-8.
  4. ↑ a b c d e f KUŽELOVÁ, Magdaléna; KOVÁCSOVÁ, Božena; ŠVEC, Pavel. Farmakológia antiinfekčných liečiv. Martin : Vydavateľstvo Osveta Martin, 2009. ISBN 978-80-8063-327-1.
  5. ↑ Amoebiasis. Releve Epidemiologique Hebdomadaire, April 1997, s. 97–9. Dostupné online. PMID 9100475.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Amebóza&oldid=7999415“