Preskočiť na obsah

Američania (USA)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Americká ikona

Američania (iné názvy pozri nižšie; angl. Americans) môžu byť:

  • obyvatelia Spojených štátov[1] alebo
  • občania Spojených štátov amerických (angl. U.S. citizens)[2][3] alebo
  • štátni príslušníci Spojených štátov amerických (angl. U. S. nationals [v širšom zmysle, t.j. vrátane občanov Spojených štátov]), t.j. podľa súčasných predpisov občania USA a ostatné osoby, ktoré sú viazané putom trvalej vernosti k USA,[4][5][6][7][8] alebo
  • osoby narodené v Spojených štátoch amerických (angl. U.S. natives)[9][10][11] alebo
  • osoby narodené v Spojených štátoch amerických alebo občania Spojených štátov amerických[11].

Názov

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné slovenské názvy Američanov sú: hovorovo: Amerikáni, Amerikánci[12], v slangu: Amíci [jedn. číslo Amík], Amici [jedn. číslo Amik], Amiovia [jedn. číslo Ami].[13]

Obyvatelia USA

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Demografia USA

V USA žijú ľudia rôznych národnostných, etnických aj rasových skupín; USA sú z tohto hľadiska jeden z najrôznorodejších štátov sveta. S výnimkou indiánskeho obyvateľstva všetci predkovia Američanov emigrovali z ostatných kontinentov (Afrika, Európa, Ázia).

Z hľadiska rás sú v USA zastúpené všetky veľké ľudské rasy. Bielych bolo v roku 2010 podľa sčítania obyvateľstva 72,4 %, černochov bolo v roku 2010 12,6 %, Ázijcov je 4,8 %, Indiánov je 0,9 %, ľudí pacifického pôvodu 0,2 %, zvyšok ostatné obyvateľstvo (vrátane miešancov). Z iného hľadiska tvoria 16,5 % obyvateľstva Hispánci a Latinskoameričania, zvyšok tvorí ostatné obyvateľstvo.[chýba zdroj]

Kultúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Americká kultúra sa väčšinou spája so západnou kultúrou, čím vzniká hlavný kultúrny prúd, ktorý však vychádza zo zvykov a tradícií prisťahovalcov zo severnej a západnej Európy. Niekedy sa tu ukážu aj zvyky a tradície z afrického svetadielu.[chýba zdroj]

Diaspóra

[upraviť | upraviť zdroj]

Niektorí ľudia amerického pôvodu žijú mimo USA. Odhaduje sa, že ich je tri až sedem miliónov a tvoria tzv. americkú diaspóru.[chýba zdroj]

Občania alebo štátni príslušníci USA

[upraviť | upraviť zdroj]

V Spojených štátoch žijú ľudia rôzneho rasového a etnického pôvodu, preto kultúra a právo USA nestotožňujú štátnu príslušnosť (angl. nationality) s rasou alebo etnickým pôvodom, ale s občianstvom a prísahou trvalej vernosti.[14][15][16][17][18][19][20][21][22][11]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Američania. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 209.
  2. ↑ American. In: Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM (v. 4.0). Oxford University Press, 2009, ISBN ISBN 978-0-19-956383-8.
  3. ↑ COMPANY, Houghton Mifflin Harcourt Publishing. The American Heritage Dictionary entry: American [online]. ahdictionary.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  4. ↑ CITES BY TOPIC: U.S. Nationals [online]. famguardian.org, [cit. 2022-08-15]. Dostupné online.
  5. ↑ 8 FAM 301.1 ACQUISITION BY BIRTH IN THE UNITED STATES [online]. fam.state.gov, [cit. 2022-08-15]. Dostupné online.
  6. ↑ national. In: BLACK, Henry Campbell; NOLAN, Joseph R.; NOLAN-HALEY, Jacqueline M.. Blackův právnický slovník. 6. vyd. Praha : Victoria, 1993. 767 s. ISBN 80-85605-23-6. (Poznámka: Doklad, že slovo national (of the United States) znamená "štátny príslušník (USA)")
  7. ↑ § 1101 (22) 8 U.S.C.A. [1]
  8. ↑ PETERSEN, William; NOVAK, Michael; GLEASON, Philip. Concepts of Ethnicity. Cambridge, Massachusetts : Harvard University Press, 1982. 149 s. ISBN 978-0-674-15726-2. S. 62.
  9. ↑ Definition of AMERICAN [online]. merriam-webster.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  10. ↑ Diccionario de la lengua española [online]. Real Academia Española, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  11. ↑ a b c HALLE, David. America's Working Man (Work, Home, and Politics Among Blue Collar Property Owners). Chicago : University of Chicago Press, 1987. 378 s. Dostupné online. ISBN 978-0-226-31366-5. S. 233. (Citát: The first, and central, way involves the view that Americans are all those persons born within the boundaries of the United States or admitted to citizenship by the government.)
  12. ↑ Zdroje pozri v článku Amerikán
  13. ↑ Zdroje pozri v článku Amík
  14. ↑ Fernandez v. Keisler, 502 F.3d 337 (2007) [online]. cite.case.law, [cit. 2022-08-15]. Dostupné online. Archivované 2022-08-15 z originálu. (Citát: The INA defines 'national of the United States' as '(A) a citizen of the United States, or (B) a person who, though not a citizen of the United States, owes permanent allegiance to the United States.')
  15. ↑ Robertson-Dewar v. Mukasey, 599 F. Supp. 2d 772 (2009) [online]. cite.case.law, [cit. 2022-08-15]. Dostupné online. Archivované 2022-08-15 z originálu. (Citát: The [INA] defines naturalization as 'conferring of nationality of a state upon a person after birth, by any means whatsoever.')
  16. ↑ US Legal, Inc.. Permanent allegiance [online]. definitions.uslegal.com, [cit. 2022-08-15]. Dostupné online.
  17. ↑ PETERSEN, William; NOVAK, Michael; GLEASON, Philip. Concepts of Ethnicity. Cambridge, Massachusetts : Harvard University Press, 1982. 149 s. ISBN 978-0-674-15726-2. S. 62. (Citát:To be or to become an American, a person did not have to be of any particular national, linguistic, religious, or ethnic background. All he had to do was to commit himself to the political ideology centered on the abstract ideals of liberty, equality, and republicanism. Thus the universalist ideological character of American nationality meant that it was open to anyone who willed to become an American.)
  18. ↑ BARBOUR, Christine; WRIGHT, Gerald C.. Keeping the Republic: Power and Citizenship in American Politics, 6th Edition The Essentials. Thousand Oaks, California : CQ Press, 2013. 728 s. Dostupné online. ISBN 978-1-4522-4003-9. S. 31 – 33.
  19. ↑ SHKLAR, Judith N.. American Citizenship (The Quest for Inclusion). Cambridge, Massachusetts : Harvard University Press, 1991. 120 s. Dostupné online. ISBN 978-0-674-02216-4. S. 3 – 4.
  20. ↑ SLOTKIN, R. Unit Pride: Ethnic Platoons and the Myths of American Nationality. In: American Literary History, vol. 13, 3. str. 469–498. [2] (prístup 15. 8. 2022) (Citát: But it also expresses a myth of American nationality that remains vital in our political and cultural life: the idealized self-image of a multiethnic, multiracial democracy, hospitable to differences but united by a common sense of national belonging.)
  21. ↑ EDER, Klaus; GIESEN, Berhard. European Citizenship : National Legacies and Transnational Projects (National Legacies and Transnational Projects). Oxford : OUP Oxford, 2001. 286 s. Dostupné online. ISBN 978-0-19-159096-2. S. 25 – 26. (Citát: In inter-state relations, the American nation state presents its members as a monistic political body-despite ethnic and national groups in the interior)
  22. ↑ The handbook of international migration : the American experience [online]. archive.org, 1999, [cit. 2022-08-15]. Dostupné online. S. 300

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené). - kapitola o občanoch a štátnych príslušníkoch

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Američania_(USA)&oldid=7921060“