Preskočiť na obsah

Amfitrité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Poseidón a Amfitríta na svadobnom voze, druhá polovica 2. storočia pred Kr.

Amfitrité (iné názvy: Amfitríta, Amfitrita; starogr. Ἀμφιτρίτη – Amfitrité) je starogrécka morská nymfa. Je manželkou Poseidóna, vládcu morskej ríše, s ktorým sídli v zlatom paláci na dne Aig. Ako jeho manželka je Amfitríta vládkyňou všetkých vôd. V neskorších obdobiach antiky nebola až tak vnímaná ako konkrétna osoba, ale skôr ako akési ženské zosobnenie mora.

Amfitríta je najčastejšie považovaná za jednu z päťdesiatich Néreovien, dcér morského starca Nérea a jeho manželky Dóris. Medzi jej sestry patria napríklad Plótó, Eukranté, Sáó, ale aj morská bohyňa Thetis, matka gréckeho hrdinu Achilla. Výnimočne však môžu byť ako Amfitrítiny rodičia uvedení aj Titáni Ókeanos a Téthys.

Manželstvo a deti

[upraviť | upraviť zdroj]

Manželstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Amfitrítiným manželom bol Poseidón, najvýznamnejší z antických gréckych bohov mora. Ten ju prvý raz uvidel v spoločnosti jej sestier na ostrove Naxos. Očarený jej krásou sa rozhodol, že sa stane jeho manželkou. Keď však požiadal o jej ruku Amfitríta ho rázne odmietla, ušla a ukryla sa u obra Atlanta. Poseidónovi špehovia ju ale napokon našli aj tam. Poseidón sa za ňou nevybral sám, ale namiesto toho poslal delfína. Tomu sa po dlhom presviedčaní predsa len podarilo Amfitrítu presvedčiť, aby sa stala Poseidónovou manželkou. Poseidón za tento skutok delfína z vďačnosti preniesol na oblohu, kde sa z neho stalo súhvezdie.

Amfitríta a Poseidónom mali spolu niekoľko detí. Najznámejší z nich je morský boh Trítón, ktorý má hornú polovicu tela mužskú, ale dolnú tvorí rybí chvost. Ďalej sú ich deťmi morské nymfy Benthesicyme a Kýmopoleia. Amfitríta je taktiež matkou Rhodé, ktorá sa neskôr stala manželkou boha Slnka Hélia. V niektorých zdrojoch ale môžu byť ako matka Rhodé uvedené aj iné bohyne, napríklad Afrodita. Medzi Amfitrítiných potomkov patria taktiež tulene a delfíny.

Aj napriek tomu, že Amfitríta ako manželka Poseidóna má medzi antickými gréckymi bohmi pomerne významné postavenie, nie je veľmi známa a v mýtoch sa objavuje len zriedka. Jedným z mýtov v ktorých sa objavuje je mýtus o Skylle. Skylla bola dcérou morského starca Forkýna a morskej bohyne Krataie. Bola veľmi krásna a to sa ženám v antických mýtoch mnohokrát stalo osudným. Inak to nebolo ani v Skyllinom prípade. Amfitríta, ktorá na Skyllu žiarlila nasypala do vody v prameni, v ktorom sa Skylla zvykla kúpať, čarovné bylinky. Tie Skyllu premenili na desivú morskú príšeru so šiestimi hlavami a dvanástimi nohami. Stala sa stala postrachom námorníkov, ktorí sa priblížili k Sicílii, ktorých spolu s ďalšou príšerou, Charybdis, požierala. Dôvody prečo vlastne Amfitríta na Skyllu žiarlila sa v rôznych verziách tohto mýtu líšia. Podľa jednej Amfitríta jednoducho žiarlila na Skyllinu krásu podľa inej to bolo preto, že sa o Skyllu začal zaujímať Poseidón. Podľa ďalšej verzie to dokonca vôbec nebola Amfitríta, kto Skyllu premenil na obludu, ale čarodejnica Kirké.

Amfitríta sa tiež objavuje v príbehu kráľa obrov Alkyonea. Potom ako bol Alkyoneus zabitý Héraklom upadlo jeho sedem dcér do veľkého žiaľu. Tak veľmi smútili, že ich Amfitríte prišlo ľúto a zo súcitu ich premenila na rybárikov.

Moderná literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Aj v modernej literatúre platí, že Amfitríta je postava, o ktorej sa píše len veľmi zriedka a ak sa aj v nejakom diele objaví, tak len veľmi okrajovo. Príkladom toho je knižná séria Percy Jackson od amerického autora Ricka Riordana.

V umení bola Amfitríta obľúbenejšia než v literatúre. Objavuje sa na keramike, minciach, ničím neobvyklým nie sú ani jej sochy. Známa je napríklad jej socha v Poseidónovom chráme v Korinte. Zobrazovaná býva najčastejšie po boku svojho manžela vo voze ťahaného Hippokampoi – koňmi s rybím chvostom. Často býva zobrazovaná ale aj s ostatnými morskými bohmi alebo v spoločnosti rôznych morských zvierat. Vyzerá ako mladé dievča, svojou postavou pripomína Afroditu, odlíšiť ju možno podľa sieťky, ktorá jej častokrát drží vlasy a račích klepiet na tvári.

Ako všetci významní starogrécki bohovia aj Amfitríta mala svoju družinu. V tej jej sú mnohé morské živočíchy, najvýznamnejšie z nich tulene (nazývané tiež Amfitrítino stádo) a delfíny. Tie dopĺňajú rôzne mýtické bytosti ako Tritóni a nymfy – jej 49 sestier, Néreovien.

V rímskom panteóne

[upraviť | upraviť zdroj]

Rimania žiadnu bohyňu, ktorá by zodpovedala Amfitríte nemali, manželkou ich Neptúna sa stala nie príliš významná morská bohyňa Salacia (odvodené od slova sal = soľ).

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Amfitrité

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • HÉSIODOS: Železný věk. Preklad Julie Nováková. Praha: Odeon, 1976.
  • MONAGHAN, P: Encyclopedia of Goddesses and Heroines. Santa Barbara, Calif : Greenwood, 2010. ISBN 9780313349898.
  • SMITH, W: Dictionary of Greek and Roman Biography and Mythology. Londýn: Taylor and Walton, 1844. Dostupné online.