Andrej Petrovič Zviagincev
| Andrej Petrovič Zviagincev | |
 ruský režisér a herec | |
| Narodenie | 6. február 1964 (60 rokov) Novosibirsk, Rusko |
|---|---|
| Odkazy | |
| Webstránka | az-film.com |
| Commons |  Andrej Petrovič Zviagincev |
Andrej Petrovič Zviagincev (rus. Андре́й Петро́вич Звя́гинцев; * 6. február 1964, Novosibirsk, Rusko) je ruský filmový režisér a herec. Celosvetovo známym sa stal filmom Návrat (2003), ktorý získal cenu Zlatý lev na Benátskom filmovom festivale.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Andrej Zviagincev vyrastal v neúplnej rodine, čo sa odrazilo aj v námete jeho prvého celovečerného filmu Návrat. V roku 1984 Andrej Zviagincev ukončil Divadelnú školu v Novosibirsku. Od roku 1986 žije v Moskve, kde v roku 1990 ukončil herecký kurz na Štátnom inštitúte divadelného umenia (GITIS – Gosudarstvennyj institut teatraľnogo iskusstva). Hral ako herec v divadelných predstaveniach a tiež v rôznych seriáloch a filmoch. Ako režisér debutoval v roku 2000 sériou troch krátkych televíznych filmov v cykle Čierna izba (rus. Чëрная комната).
V roku 2003 natočil svoj prvý dlhometrážny film Návrat (rusky: Возвращение), ktorý sa stretol s veľmi pozitívnym ohlasom ako u filmových kritikov, tak aj u divákov. Film rozpráva príbeh stretnutia dvoch bratov s ich (údajným) otcom. Dej plynie pomalým hypnotickým tempom, príbeh je podaný skôr v náznakoch, s minimálnymi dialógmi, z veľkej časti sa odohráva v ruskej prírode, obrazy ktorej podfarbujú celkovú tajomnú atmosféru filmu.
Aj Zviagincevov nasledujúci film, Vyhostenie (rus. Изгнание), bol kritikou chválený ako po stránke vizuálnej, tak aj obsahovej. Námetom pre scenár filmu bola prozaické dielo Williama Saroyana Smiešna záležitosť. Film zobrazuje krízu manželstva mladého paru, Alexa a Very. Zblíženie manželia hľadajú v pobyte na vidieku, ale stratené porozumenie sa im nepodarí obnoviť, práve naopak. Vera sa Alexovi prizná, že čaká nemanželské dieťa. Zlomený Alex sa rozhodne k zúfalému činu, ktorý postihne nielen členov jeho rodiny, ale aj jeho samého. Hoci má film skôr tragický obsah a dramatické vyústenie, ponúka citlivý pohľad na problém odcudzenia sa dvoch ľudí, taký častý v súčasnej svetovej kinematografii. Film je natočený v štýle typickom pre Zviaginceva – dialógy sú stručné, ale výstižné, vo filme sú pomalé scény s magickými obrazmi prírodných scenérií, scény sú rafinovane komponované. Obrazy prírody sú podmanivé ale skôr umocňujú tragiku zobrazeného príbehu. Film Vyhostenie na filmovom festivale v Cannes získal cenu v kategórii najlepší herec v hlavnej úlohe (cenu získal herec Konstatin Lavronenko).
Tretím dlhometrážnym filmom je film Elena (rus. Елена; 2011), ktorý v Cannes opäť získal špeciálne ocenenie poroty.
Najnovší film Leviathan (rus. Левиафан) získal na filmovom festivale v Cannes cenu za najlepší scenár (napísal ho Oleg Negin). V roku 2015 film Leviathan získal cenu Zlatý glóbus v kategórii najlepší zahraničný film (prvý ruský film od roku 1969), ale nepodarilo sa mu získať cenu Americkej filmovej akadémie Oskar za najlepší zahraničný film (tú získal poľský film Ida).
Obsahom filmu Leviathan je príbeh muža, žijúceho v malom severoruskom meste na pobreží Barentsovho mora, ktorý márne zápasí s vplyvným starostom o vlastný pozemok s domom a autodielňou. Film demaskuje svojvôľu ruských štátnych úradníkov, ktorí zneužívajú svoje postavenie, sú korupční a zákony využívajú len pre naplnenie svojich egoistických cieľov. Zviagincev sa podľa vlastných slov nechal inšpirovať príbehom Marvina Johna Heemeyera (1951 – 2004), zvárača z Colorada, ktorý v roku 2004 prehral proces o svoj majetok, z pocitu sklamania zdemoloval buldozérom niekoľko budov a následne spáchal samovraždu. Vo filme sú opäť použité podmanivé obrazy drsnej ruskej prírody, ktoré emocionálne podfarbujú tvrdosť každodenného života v krajine, kde sa obyčajný človek nemôže dovolať spravodlivosti a slobodne napĺňať svoje životné plány.
Hodnotenie
[upraviť | upraviť zdroj]Andrej Zviagincev patrí k najúspešnejším súčasným ruským režisérom, v jeho rodnej krajine sa však jeho filmy stretávajú s rozpačitým ohlasom. Najmä obsah posledného filmu Leviathan bol kritizovaný niektorými kritikmi, umelcami, politikmi, ale najmä úradníkmi štátnej administratívy a predstaviteľmi pravoslávnej cirkvi, ktorí režiséra obvinili zo šírenia negatívneho obrazu o ruskej spoločnosti prostredníctvom zobrazenia skorumpovaného úradníctva, po majetku lačniacej pravoslávnej cirkvi, rozšíreného alkoholizmu a všeobecného morálneho úpadku.[1]
Celovečerné filmy
[upraviť | upraviť zdroj]- 2003 Návrat
- 2007 Vyhostenie
- 2011 Elena
- 2014 Leviathan
- 2017 Nemilovaní
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- ZVYAGINTSEV, Andrei – NEGIN, Oleg - KRICHMAN, Mikhail: Elena : The Making of Andrey Zvyagintsev's Film. London : CYGNNET, 2014. 232 s. ISBN 9780957041622
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ LIPMAN, Masha: The campaign againt „Leviathan“ in Russia. In: The New Yorker, 26. január 2015. Dostupné on-line