Preskočiť na obsah

Andrej Tušer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Andrej Tušer
slovenský žurnalista, novinovedec, vysokoškolský pedagóg, mediálny analytik
Andrej Tušer
Narodenie28. november 1937 (87 rokov)
Tomášov

Prof. PhDr. Andrej Tušer, CSc. (* 28. november 1937, Tomášov) je slovenský žurnalista, novinovedec, vysokoškolský pedagóg a mediálny analytik. Zaoberá sa systémom a typológiou médií, metódami mediálnej tvorby, žurnalistickými žánrami a históriou žurnalistiky[1][2].

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Andrej Tušer je absolventom Katedry novinárstva Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Po maturite začal študovať odbor slovenčina – nemčina na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. Z rodinných (finančných) dôvodov zo školy odišiel a prihlásil sa k ČSD do kurzu výpravcov vlakov. V železničiarskej praxi pôsobil od roku 1955 do 1961. Od 1962 nastúpil do redakcie časopisu Bratislavská dráha, súčasne začal študovať externe publicistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1970. Bol zakladateľom a predsedom redakčnej rady štvrťročníka Podniková tlač na Slovenskom zväze novinárov kde pôsobil ako predseda v rokoch 19711990. V roku 1973 ho prijali do redakcie bratislavského Večerníka, kde pôsobil v rôznych funkciách do roku 1979. V roku 1980 nastúpil ako samostatný odborný pracovník-špecialista do Kabinetu teórie a dejín žurnalistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 19802005 pôsobil na katedre žurnalistiky FiF UK (19901992 vedúci katedry), kde postupne získal titul PhDr. (1980), CSc. (1987), docent (1991) a v roku 1997 ho vymenoval prezident republiky za univerzitného profesora žurnalistiky. V rokoch 2000 - 2010 prednášal aj na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity, na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku, na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Od roku 2006 ako spoluzakladateľ pôsobí na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. Je autor, resp. spoluautor 35 knižných publikácií[3][4]. Je ženatý – manželka Jiřina, deti Simona a Boris.

  • 1997 – profesor v odbore žurnalistika, Filozofická fakulta UK v Bratislave, inauguračná prednáška „Spravodajstvo – základ novín“.
  • 1991 – docent v odbore česko-slovenské dejiny, Filozofická fakulta UK v Bratislave, habilitačná práca „K problematike regionálnej a lokálnej tlače“.
  • 1987 – vedecká hodnosť CSc. v odbore história, Filozofická fakulta UK v Bratislave, dizertačná práca „Večerníková tlač ako fenomén socialistického vývoja v Československu“.
  • 1980 – rigorózna skúška PhDr. v odbore česko-slovenské dejiny, Filozofická fakulta UK, rigorózna práca „Bratislavský Večerník (1956 – 1980)“.
  • 1970 – publicistika, Filozofická fakulta UK v Bratislave, diplomová práca „História bratislavského Večerníka“.
  • 2021 – trvá – Paneurópska vysoká škola v Bratislave – Fakulta masmédií, profesor emeritus.
  • 20072020 – Paneurópska vysoká škola (predtým Bratislavská vysoká škola práva) v Bratislave – Fakulta masmédií.
  • 20032007Katolícka univerzita v Ružomberku, Filozofická fakulta – Katedra žurnalistiky.
  • 20002010 – Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave – Fakulta masmediálnej komunikácie.
  • 20002002 – Trnavská univerzita v Trnave, Fakulta humanistiky – Katedra politológie.
  • 19982001 – Vydavateľstvo Media Plus Judita Vámosiová – predseda kolégia, šéfredaktor slovensko-anglických periodík Euroforum a Slovak Trade Forum.1
  • 19982001 – Národné centrum mediálnej komunikácie v Bratislave – šéfredaktor časopisu pre teóriu, výskum a prax prostriedkov masovej komunikácie Otázky žurnalistiky.
  • 19802005Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta – Katedra žurnalistiky (1990 – 1992 vedúci Katedry periodickej tlače a agentúrneho spravodajstva).
  • 19731979 – Vydavateľstvo Pravda, redaktor, vedúci redaktor, parlamentný spravodajca denníka bratislavský Večerník.
  • 19621972 – Východná dráha ČSD, redaktor, zástupca šéfredaktora časopisov Bratislavská dráha, Bratislavský železničiar, Západoslovenský železničiar, Železničiar.
  • 19561961 – Východná dráha ČSD, výpravca vlakov (železničné stanice Kuchyňa, Nové Košariská, Lipové – Olča, Zlatná na Ostrove, Rusovce, Bratislava Lamač).

Veda a výskum

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 20172019 – spoluriešiteľ trojročného výskumného projektu APVV „Sloboda prejavu v kontexte moderných informačných technológií“ na Paneurópskej vysokej škole[5]
  • 20022006 – člen komisie Vedeckej grantovej agentúry (VEGA) Ministerstva školstva SR a Slovenskej akadémie vied pre vedy o spoločnosti (filozofia, sociológia, politológia, teológia).
  • 2005 – zástupca zodpovedného riešiteľa trojročného výskumného projektu VEGA „Vplyv nových informačných technológií na vydávanie tlače a na prácu novinárov printových médií“ na FiF UK v Bratislave.
  • 19982003 – spoluriešiteľ výskumnej úlohy „Zmeny novinárskej profesie na Slovensku a príprava novinárov“ na FiF UK v Bratislave.
  • 19971998 – spoluriešiteľ výskumnej úlohy Národného centra mediálnej komunikácie „Zmeny infraštruktúry médií na regionálnej a lokálnej úrovni v podmienkach nového územno-správneho usporiadania Slovenska“.
  • 19931995 – spoluriešiteľ výskumnej úlohy „Propagácia v médiách“ na FiF UK v Bratislave.
  • Od 1991 člen redakčnej rady vedeckého Zborníka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Žurnalistika.
  • 19861990 – spoluriešiteľ úlohy „Výskum požiadaviek a potrieb slovníkovej a encyklopedickej literatúry vo vzťahu k výchove a vzdelávaniu novinárov“ na FiF UK v Bratislave.
  • 19821990 – zakladateľ a realizátor edície „Výskum praxi“ v Novinárskom študijnom ústave v Bratislave (vyše 10 vedeckých alebo odborných publikácií – Slovenský zväz novinárov, Novinársky študijný ústav).
  • 19811985 – spoluriešiteľ výskumnej úlohy „Jazyk a terminológia žurnalistiky ako prostriedok zvyšovania účinnosti prostriedkov masovej informácie“ na FiF UK v Bratislave[6]

Monografie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 2013Kompetentný hovorca, (v spoluautorstve s Evou Chudinovou), Vydavateľstvo Eurokódex Žilina, 168 s., ISBN 978-80-8155-019-5 [7]
  • 2012O novinárstve. Publicistika – Štúdie – Rozhovory, Vydavateľstvo Eurokódex a Paneurópska vysoká škola, ISBN 978-80-89447-67-1 [7][8]
  • 2010Praktikum mediálnej tvorby (vedúci autorského kolektívu a spoluautor), Vydavateľstvo Eurokódex a Bratislavská vysoká škola práva, 368 s., ISBN 978-80-89447-16-9[7]
  • 2010Ako sa robia noviny, Vydavateľstvo Eurokódex a Bratislavská vysoká škola práva, štvrté, prepracované vydanie. 288 s., ISBN 978-80-89447-23-7[7]
  • 2009Titulok - vizuálne avízo, Vydala Fakulta masmediálnej komunikácie UCM, v Trnave, 117 s., ISBN 978-80-8105-137-1
  • 2007Ako sa robia noviny, Vydavateľstvo SOFA, tretie, aktualizované vydanie, 170 s., ISBN 80-89033-59-8
  • 2003Ako sa robia noviny, Vydavateľstvo SOFA, druhé, upravené vydanie, 164 s, ISBN 80-89033-26-1
  • 1999Ako sa robia noviny, Vydavateľstvo SOFA, 219 s., ISBN 80-85752-66-2
  • 1998Regionálne a lokálne médiá na Slovensku, (v spoluautorstve s: Samuelom Brečkom, Danou Benkovičovou). Národné centrum mediálnej komunikácie a Print-Servis, 106 s., ISBN 8088755808[9]
  • 1989Večerníky v Československu, Slovenský zväz novinárov, 114 s.
  • 1986Okresné noviny na Slovensku, (v spoluautorstve s Lubošom Šefčákom), Vydal Slovenský zväz novinárov a Novinársky študijný ústav, 179 s.
  • 1985Večerník, univerzálno-politický denník, (v spoluautorstve so Samuelom Brečkom), Vydal Slovenský zväz novinárov, 75 s.

Skriptá a učebné texty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 2001Teória a prax novinárskych žánrov I, druhé, nezmenené vydanie, (v spoluautorstve s Máriou Follrichovou), Vydala Univerzita Komenského Bratislava, 107 s., ISBN 80-223-1555-9[10]
  • 1998Teória a prax novinárskych žánrov I, (v spoluautorstve s Máriou Follrichovou), Vydala Univerzita Komenského Bratislava,, 107 s., ISBN 80-223-1222-3[11]
  • 1995Typológia periodickej tlače I. Lokálna a regionálna tlač, Vydala Univerzita Komenského Bratislava, 160 s.

Príručky a slovníky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 2014Médiá & Právo, (v spoluautorstve so Z. Kresák Kamenskou), Vydavateľstvo Eurokódex, s. r. o., Žilina, 268 s. [7][12]
  • 2005Vydávame školský časopis, druhé, rozšírené vydanie, (A. Tušer vedúci autorského kolektívu a spoluautor). Vydali Krajská štátna knižnica Ľ. Štúra vo Zvolene a Televízia Markíza, 146 s.
  • 2001Kto bol kto v hospodárstve SR v roku 2000, (A. Tušer, Oliver Brunovský, Daniela Hovorková). Vydal TREND Holding, s. r. o., Bratislava, 268 s.
  • 1999Kto bol kto v hospodárstve SR v roku 1998, (A. Tušer vedúci autorského kolektívu a zostavovateľ). Vydal Trendy, s. r. o., Bratislava, 263 s.
  • 1998Kto bol kto v hospodárstve SR v roku 1997, (A. Tušer vedúci autorského kolektívu a zostavovateľ). Vydal Trendy, s. r. o., Bratislava, 218 s.
  • 1997Vydávame školský časopis. 80 s. (A. Tušer zostavovateľ a spoluautor). Vydali Krajská štátna knižnica Ľ. Štúra vo Zvolene a Matica slovenská.
  • 1997Kto bol kto v hospodárstve SR v roku 1996, (A. Tušer vedúci autorského kolektívu a zostavovateľ). Vydal Trendy, s. r. o., Bratislava, 153 s.
  • 1996Vzťahy s médiami (Press Relations). Žurnalistické žánre v propagácii, Vydala SOSPRA Bratislava, 12 s.
  • 1996Svet skratiek a značiek, tretie, rozšírené vydanie. 212 s., 8000 hesiel. Vydavateľstvo SOFA Bratislava.
  • 1996Svet skratiek a značiek, druhé vydanie, Vydavateľstvo SOFA Bratislava, 180 s.[7]
  • 1995Svet skratiek a značiek, 6000 hesiel. Vydavateľstvo SOFA Bratislava, 176 s.
  • 1993Žurnalistika a výučba žurnalistiky v demokratickej spoločnosti – Journalism and Journalism Education in a free Society, (A. Tušer spoluautor). Vydal CGS Mixet, 81 s.
  • 1992Žurnalistická tvorba v tlači, (A. Tušer spoluautor). Vydal Stimul Bratislava, 101 s.
  • 1989Terminologický slovník žurnalistiky slovensko-česko-rusko-anglicko-nemecko-francúzsky, 2670 termínov (sprac. Danuša Serafinová s kol., A. Tušer v spoluautorstve 40%). Vydavateľstvo Alfa Bratislava, 392 s.
  • 1984Slovník podnikovej tlače na Slovensku, (v spoluautorstve s L. Šefčákom). Vydal Slovenský zväz novinárov, 98 s.
  • 1982Malá encyklopédia žurnalistiky, (zost. Ľ. Jacz, A. Tušer tajomník encyklopédie a spoluautor hesiel). Vydavateľstvo Obzor Bratislava 576 s.
  • 1971100 rokov Košicko-bohumínskej železnice, (v spoluautorstve s M. Klapitom a M. Vaľom), Vydavateľstvo Slavín Bratislava, 52 s.

Bibliofília

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 2002 – Listy od N. (pseudonym Andreas Guessman), Vydavateľstvo SOFA, PhDr. Robert Farbula, 62 s.
  • 2013Kroky slov. Zborník z Kolokvia o živote a diele prof. PhDr. Andreja Tušera, CSc, (A. Tušer spoluautor). Vydavateľstvo Eurokódex s Nadáciou Štefana z Verbovca a Spoločnosťou Mediana, 416 s. [13][14]
  • 1995Sofiin svet. Román o dejinách filozofie. Jostein Gaarder. Najpredávanejšia kniha roka. 528 s. (A. Tušer zodpovedný redaktor). Vydavateľstvo SOFA, PhDr. Robert Farbula[15]
  • Autor viac ako 160 vedeckých štúdií, odborných textov a recenzií, vyše 2000 publicistických článkov, rozhovorov, resp. mediálnych vystúpení vo všetkých médiách (prvý príspevok: Petrík. In: Náš národ, Týždenník Matice slovenskej, roč. 3, č. 15, 10. 4. 1949, s. 9).

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 2019 – MACKOVÁ, Mária, TUŠER, Andrej: Ak zastaneš, zamrzneš. Osobnosť prvého slovenského profesora žurnalistiky Andreja Tušera. 231 s. Knižný rozhovor autorky Márie Mackovej. Vydavateľstvo DAXE, s. r. o., Bratislava[16][17][18][19][20]

Ocenenia (výber)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 2021 – Čestný titul Profesor emeritus Paneurópskej vysokej školy[21]
  • 2020 – Výročná cena Samuela Zocha za zásluhy o rozvoj Bratislavského samosprávneho kraja[22]
  • 2020 – Čestné občianstvo obce Tomášov[23]
  • 2017 – Veľká medaila sv. Gorazda – najvyššie rezortné vyznamenanie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR[24]
  • 2017 – Pamätná medaila pri príležitosti 20. výročia založenia Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
  • 2017 – Ďakovný list dekanky Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy pri príležitosti 10. výročia jej založenia[25]
  • 2013 – Cena dekana Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy za celoživotné dielo.
  • 2011 – Mercurius Veridicus ex Slovakia - najvyššie novinárske ocenenie za Novinársky čin roka 2010, udelené Slovenským syndikátom novinárov (slovenský ekvivalent americkej Pulitzerovej ceny za publicistiku)[26]
  • 2010 – Cena „Za najlepšiu spätnú väzbu počas vyučovania“ v anonymnej ankete študentov Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
  • 2009 – Pamätná medaila za osobný prínos v období vzniku, rozvoja a šírenia dobrého mena Bratislavskej vysokej školy práva k 5. výročiu vzniku BVŠP.
  • 2007 – Cena mesta Senec[27]
  • 2004 – Pamätný medailón pri príležitosti 85. výročia založenia Univerzity Komenského.
  • 2001 – Prémia J. M. Hurbana, udelená Národným bibliografickým ústavom pri Slovenskej národnej knižnici v Martine, za ročenku Kto bol kto v hospodárstve SR v roku 2000.
  • 1985 – Diplom za dlhoročnú úspešnú a aktívnu vedecko-výskumnú spoluprácu v Novinárskom študijnom ústave v Bratislave.
  • 19651995 – prémie Sekcie žurnalistiky Slovenského literárneho fondu.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Prof. PhDr. Andrej Tušer ,CSc. [online]. Občianske združenie Osobnosti.sk. Dostupné online. Archivované 2022-12-09 z originálu.
  2. Tušer Andrej (1937) [online]. Wesline, encyklopediapoznania.sk, 2013-11-28. Dostupné online.
  3. Andrej Tušer životopis [online]. Referaty.sk. Dostupné online.
  4. Andrej Tušer [online]. ČBDB.cz. Dostupné online.
  5. Profesor Andrej Tušer propaguje výskumnú úlohu v rámci projektu Sloboda prejavu v kontexte moderných technológií [online]. Paneurópska VŠ. Dostupné online.
  6. Malá encyklopédia žurnalistiky [online]. Štátna vedecká knižnica v Košiciach, sclib.svkk.sk. Dostupné online.
  7. a b c d e f Andrej Tušer [online]. Štátna vedecká knižnica v Košiciach, sclib.svkk.sk. Dostupné online.
  8. Andrej Tušer: O novinárstve [online]. Our Media SR, kultura.pravda.sk, 2013-01-30. Dostupné online.
  9. Regionálne a lokálne médiá na Slovensku [online]. InfoGate. Dostupné online.
  10. Teória a prax novinárskych žánrov. [online]. The Information System of Masaryk University. Dostupné online.
  11. Teória a prax novinárskych žánrov I [online]. Infogate. Dostupné online.
  12. Patrícia Štofanová. Rozhovor s mediálnym guru – profesorom Andrejom Tušerom [online]. Media Hub, 2015-02-25. Dostupné online.
  13. Žurnalista z praxe motivuje študentov a sprístupňuje vedu širokej verejnosti [online]. N Press, [cit. 2019-02-27]. Dostupné online.
  14. Kroky slov [online]. Paneurópska VŠ. Dostupné online.
  15. Daniela Jurčišinová. Sofiin svet je román v románe [online]. Petit Press, 1995-06-17. Dostupné online.
  16. Publikácia o profesorovi žurnalistiky je prehľadom dejín nášho novinárstva [online]. Kultúrno-literárny týždenník, 2019-07-10. Dostupné online.
  17. Sofa, Naše knižné publikácie [online]. Literárne informačné centrum. Dostupné online.
  18. Ak zastaneš, zamrzneš – Krst knihy Márie Mackovej, knižného rozhovoru s Andrejom Tušerom [online]. Mesto Senec, 2019-06-30. Dostupné online. Archivované 2022-07-14 z originálu.
  19. Simona Nôtová. Publikácia o profesorovi žurnalistiky Andrejovi Tušerovi je prehľadom dejín slovenského novinárstva [online]. Filmpress.sk, 2019-07-02. Dostupné online.
  20. Martin Gregor - gregi. Publikácia o profesorovi žurnalistiky Andrejovi Tušerovi je prehľadom dejín slovenského novinárstva. [online]. Gregi.net, 2019-07-03. Dostupné online.
  21. Profesor Andrej Tušer získal titul profesor emeritus [online]. Mesto Senec, 2021-05-18. Dostupné online. Archivované 2022-07-18 z originálu.
  22. BSK vyznamenal MUDr. Oľgu Čerbaničovú a prof. PhDr. Andreja Tušera, CSc. [online]. Mesto Senec, 2020-02-17. Dostupné online.
  23. zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva Tomášov, konaného 3.2.2020 [online]. Obec Tomášov. Dostupné online.
  24. Dnes boli odovzdané najvyššie rezortné ocenenia sv. Gorazda [online]. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, 2017-03-31. Dostupné online.
  25. Prof. PhDr. Andrej Tušer, CSc. ocenený dekankou Fakulty masnédií PEVŠ [online]. Paneurópska vysoká škola. Dostupné online.
  26. Syndikát novinárov ocenil Tušera aj Ježíka [online]. Petit Press, 2011-01-21. Dostupné online.
  27. Ceny si prevzali správni ľudia [online]. Senčan, Mesto Senec. Dostupné online. Archivované 2022-07-18 z originálu.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]