Anna Ondrejičková

	Anna Ondrejičková
	slovenská paleontologička a vedecká pracovníčka
Narodenie	20. december 1935 (88 rokov); Lipové, Slovensko
Odkazy
Commons	Anna Ondrejičková
	Portál vied o Zemi; Biografický portál

RNDr. Anna Ondrejičková, CSc. (* 20. december 1935, Lipové) je slovenská paleontologička a vedecká pracovníčka.

Život

Narodila sa v Lipovom, okres Komárno. Po gymnaziálnych štúdiách v Komárne v roku 1953 absolvovala 1. ročník na FGGV UK v Bratislave a štyri ročníky na Geologicko-geografickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Špecializovala sa v odbore zoopaleontológie a bola žiačkou takých významných vysokoškolských učiteľov, akými boli profesori V. Kettner, J. Z. Špinar a V. Pokorný. Štúdium ukončila v roku 1958. Vedeckú ašpirantúru absolvovala na PriF UK v Bratislave. Kandidátsku dizertačnú prácu z paleontológie obhájila v roku 1970, na základe čoho jej bola udelená vedecká hodnosť kandidát geologických vied (CSc.). V tom istom roku získala aj titul doktor prírodovedy (RNDr.). Je vydatá. Jej manželom je geofyzik a bonsajista Ing. Ľudovít Husák, CSc.

Kariéra

Pracovala na GÚDŠ v Bratislave (1958-1994), na makro- a mikropaleontologickom výskume ako vedúci vedecký pracovník. Vo svojej vedeckej výskumnej práci sa ako paleontologička venovala dvom, z hľadiska biostratigrafie významným skupinám organizmov – mäkkýšom oligocénu a miocénu Západných Karpát a rádioláriám mezozoika. Ako paleontológ-biostratigraf sa podieľala na riešení dôležitých stratigrafických, paleoekologických a paleofaciálnych problémov Západných Karpát i v medzinárodnom meradle v rámci Paratetýdy, na projektoch IGCP a v bilaterálnej spolupráci s albánskymi, francúzskymi, gruzínskymi, maďarskými, poľskými, rakúskymi a talianskymi špecialistami. Výsledky jej práce slúžili ako podklady ku geologickým a hydrogeologickým mapám a výskumu nerastných surovín, predovšetkým kaustobiolitov.

Hlavným pilierom štúdia mäkkýšov bola paleontologická charakteristika typových fácií jednotlivých stupňov oligocénu a miocénu ako podkladov pre stanovenie neostratotypov a fáciostratotypov Paratetýdy. Predovšetkým boli študované sedimenty rupelu, egeru, egenburgu, otnangu, karpatu, bádenu a sarmatu v oblasti Podunajskej nížiny, Ipeľskej, Lučenskej a Rimavskej kotliny, ako aj Viedenskej panvy. Výsledky výskumov sú prezentované v piatich zväzkoch monografického diela medzinárodného významu Chronostratographie und Neostratotypen (SAV, Bratislava, 1967, 1971, 1973, 1975, 1978) v spolupráci s významnými špecialistami v oblasti Paratetýdy.

Vo výskumne rádiolárií zamerala svoje štúdiá na stanovenie veku rádiolaritov a rádioláriových vápencov, ktoré boli v minulosti zaraďované len na základe svojho postavenia vo vrstevnom slede, bez priamych paleontologických dôkazov. Rádiolárie sú v týchto sedimentoch často jediným zdrojom biostratigrafických informácií súvisiacich s ich vekovým zaradením. Tak bol na ich základe po prvýkrát v krížňanskom príkrove stanovený vek, a to v Strážovských vrchoch, Veľkej Fatre, Malej Fatre, Nízkych Tatrách a Belianskych Tatrách (Polák – Ondrejičková, 1993, 1995). Ďalej bol dokázaný stredný trias a stredná jura v meliatiku a stredná jura v podloží paleozoika brusnickej antiklinály. Významným výsledkom štúdia rádiolárií bolo zistenie meliatika v Severných Vápencových Alpách v Rakúsku (Mandl – Ondrejičkova, 1991, 1993) a v spolupráci s francúzskymi a talianskymi geológmi bola pomocou rádiolárií dokázaná vrchná jura v podloží mauretánskeho flyšu v Maghrebskej Tetyde. Rovnako pomocou rádiolárií bola najnovšie stanovená nová litostratigrafická jednotka – ždiarske súvrstvie, pre križňanský príkrov Tatier.

Bola členkou komisie RCMNS pre sekciu Mollusca za Česko-Slovensko (1975-1979), členkou geologickej a paleontologickej spoločnosti a členkou slovenskej komisie pre udeľovanie vedeckých hodností.

Publikácie

Jej práce sú obsiahnuté vo viac než 100 záverečných správach a 50 článkoch. Ako spoluautorka riešených problémov publikovala výsledky v početných prácach, z ktorých k najdôležitejším patria, napr.:

Proposal for the terminology of fossil marine benthic shelf ecosystems. Geol. Carpath. 42, 4 (1991), 231-240;
Űber eine triadische Tiefwasserfazies (Radiolarite, Tonschiefer) in den Nördlichen Kal Alpen – ein Vorbericht. Jb. Geol. B. – A. 134, 2, Wien, (1991), 309-318;
Radiolarien und Conodonten aus dem Meliatikum im Ostäbschnitt der Nördlichen Kal Alpen (Österreich) Jb. Geol. B. – A. 136/4 Wien, (1993), 841-871;
Lithology, mocrofacies and biostratigraphy of radiolarian limestones, radiolarites in the Krížna nappe of the Western Carpathians. Miner. Slov. 25, (1993), 391-410;
Untémoin des réries jurassiques du Bassin Maghrébin en Sicile: la formation de la Contrada Lanzeri, la base du flysch maurétanien du Monte Soro. C.R. Acad. Sci. Paris, 320, série lia, Paris, (1995), 601-607;
Lithostratigraphy of radiolarian limestones and radiolarites of the envelope sequence in the Veľká Fatra Mts. Slovak Geological Magazine 2/95, (1995), 153-158.

Zdroj

Cambel, B., Slavkay, M., Kaličiak, M.: Významní slovenskí geológovia. Biografia, Veda, 2000, Bratislava, s. 333 - 334