Preskočiť na obsah

Annika Markovicová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Annika Markovicová
Annika Markovicová
Súčasná veľvyslankyňa Švédska v Rakúsku, na Slovensku a v Slovinsku
Momentálne v úrade
od 2021
Predchodca Mikaela Kumlinová Granitová
Bývalá veľvyslankyňa Švédska v Holandsku, stála predstaviteľka Švédska pri Organizácii pre zákaz chemických zbraní a Medzinárodnom trestnom súde
V úrade
2018 – 2021
Bývalá stála predstaviteľka Švédska pri Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a Organizáciu Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru
V úrade
2014 – 2018
Bývalá environmentálna veľvyslankyňa Ministerstva životného prostredia a spolupredsedníčkou pracovnej skupiny vysokej úrovne pre čierny uhlík a metán Arktickej rady a Climate and Clean Air Coalition
V úrade
2011 – 2014
Bývalá veľvyslankyňa Švédska v Brazílii s akreditáciou pre Surinam
V úrade
2007 – 2011
Bývalá veľvyslankyňa Švédska na Filipínach a Palau
V úrade
2003 – 2007
Biografické údaje
Narodenie8. jún 1964 (60 rokov)
Štokholm, Švédsko
Alma materŠtokholmská univerzita
Rodina
Deti3[1]
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAnnika Markovicová
(multimediálne súbory)

Annika Markovicová (švéd. Annika Markovic; * 8. jún 1964, Štokholm, Švédsko)[1] je švédska diplomatka, v súčasnosti veľvyslankyňa Švédska v Rakúsku, na Slovensku a v Slovinsku a stála zástupkyňa Švédska pri organizáciách OSN vo Viedni.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Vzdelanie získala na Štokholmskej univerzite.[2]

Diplomatické pôsobenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Ministerstve zahraničných vecí začala pôsobiť v roku 1990.[1] V rokoch 1995 až 1999 bola prvou tajomníčkou švédskeho zastúpenia pri OSN v New Yorku. V rokoch 2000 až 2003 bola zástupkyňou riaditeľa pre multilaterálne oddelenie na Ministerstve zahraničných vecí. Ako veľvyslankyňa na Filipínach a Palau pôsobila v rokoch 2003 až 2007. Následne bola v rokoch 2007 až 2011 veľvyslankyňa Švédska v Brazílii s akreditáciou pre Surinam. V rokoch 2011 až 2014 bola environmentálnou veľvyslankyňou Ministerstva životného prostredia a spolupredsedníčkou pracovnej skupiny vysokej úrovne pre čierny uhlík a metán Arktickej rady a Climate and Clean Air Coalition. V rokoch 2014 až 2018 bola stála predstaviteľka Švédska pri Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a Organizáciu Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru. Od roku 2018 do roku 2021 bola veľvyslankyňou v Holandskom kráľovstve a stála predstaviteľka Švédska pri Organizácii pre zákaz chemických zbraní a Medzinárodnom trestnom súde.[2]

Veľvyslankyňa v Rakúsku, na Slovensku a pri OSN

[upraviť | upraviť zdroj]

Do svojej súčasnej pozície bola menovaná 8. apríla 2021[3][4], jej nástupca v Haagu sa stal Johannes Oljelund.[4] Svoje poverovacie listiny v OSN podala 16. septembra 2021.[2] Prezidentka Zuzana Čaputová ju prijala 7. decembra 2021.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c Botschafter | Cercle Diplomatique Magazin [online]. cercle-diplomatique.com, [cit. 2022-05-10]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c HAFFAR, Nikoleta. Permanent Representative of Sweden presents credentials [online]. unis.unvienna.org, 2021-09-16, [cit. 2022-05-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Ny ambassadör i Österrike [online]. regeringen.se, 2021-04-08, [cit. 2022-05-10]. Dostupné online.
  4. ↑ a b Annika Markovic as new ambassador to Austria [online]. swedishchamber.nl, [cit. 2022-05-10]. Dostupné online. Archivované 2022-08-13 z originálu.
  5. ↑ Prezidentka Slovenskej republiky | Vymenovania a odvolania [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2022-05-10]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Annika_Markovicová&oldid=7687678“