Preskočiť na obsah

Mentálna anorexia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Anorexia)

Anorexia alebo mentálna anorexia (latinsky anorexia nervosa, z gréčtiny an – zbavenie, nedostatok; orexis – chuť) je duševná choroba spočívajúca v odmietaní potravy a skreslenej predstave o svojom tele. Spolu s bulímiou sa radí medzi tzv. poruchy príjmu potravy.

Mentálna anorexia začína najčastejšie vo veku medzi 10-45 rokmi života, ale môže sa objaviť skôr aj neskôr. Často začína ako reakcia na nejakú novú životnú situáciu či udalosť, s ktorou sa daný jedinec nedokáže vysporiadať (prechod na strednú či vysokú školu, rozvod rodičov, šikana, úmrtie v rodine a pod.).

Pre anorexiu je charakteristické úmyselné znižovanie hmotnosti, vyvolané jednak znižovaním príjmu potravy, ďalej zvyšovaním energetického výdaja cvičením, príjmania tekutín, prípadne vyprovokovaným zvracaním, užívaním preháňadiel, či užívaním anorektík a diuretík.

Anorexiou trpia väčšinou ženy, ale sú známe aj prípady, kedy sa táto porucha vyskytla u mužov.

Mentálna anorexia sa často rozvíja pomaly a nenápadne. Človek trpiaci anorexiou spravidla začne obmedzovať príjem vysokokalorických jedál, ako sú napríklad rôzne sladkosti, pizza, čipsy, rýchle občerstvenie. Spočiatku je pacientka často oceňovaná okolím a podporovaná v tom, čo robí. Pacientka má z toho pocit úspechu a uspokojenia. Potom začne obmedzovať aj relatívne zdravé potraviny, napríklad pečivo, cestoviny a podobne. Postupne sa u nej rozvíja silný strach z priberania a prehlbuje sa skreslený pohľad na svoje telo. V najťažšej fáze anorexie pritom človek často konzumuje iba pár vybraných potravín, ktoré považuje za "bezpečné". V extrémnych prípadoch človek úplne odmieta prijímať potravu alebo dokonca obmedzuje aj príjem tekutín, čo môže viesť k bezprostrednému ohrozeniu života.

S postupným rozvojom ochorenia dochádza v mozgu k biochemickým a štrukturálnym zmenám. Dochádza k narušeniu tzv. systému odmeny. U pacientky to spôsobuje oslabenie slastného pocitu z jedenia, pacientka si systém odmeny stimuluje iným spôsobom, napr. cvičením.

Odborníci sa zhodujú v tom, že ide o multifaktoriálne ochorenie; neexistuje jedna konkrétna príčina vzniku mentálnej anorexie, ale za jej vznikom stojí viacero faktorov. Prvým z faktorov je genetika. Genetická predispozícia na mentálnu anorexiu spočíva v receptorovej výbave mozgu, pri ktorej hladovanie znižuje úzkosť, stres a upokojuje.

Ďalším faktorom je osobnosť človeka. Ľudia trpiaci mentálnou anorexiou bývajú často veľmi úzkostliví, perfekcionistickí, neznesú zlyhanie a túžia byť vo všetkom dokonalí. Chcú sa všetkým zapáčiť, svoje emócie silne potláčajú a kontrolujú, najmä tie negatívne.

Na vzniku mentálnej anorexie sa podieľa aj výchova a rodinné prostredie. V rodinách, kde dieťa trpí mentálnou anorexiou, rodičia svojmu dieťaťu často nedávajú dostatok priestoru pre vlastnú vôľu a samostatné rozhodovanie. Dieťa cíti, že neovláda svoj život, a tak sa zameria na tú časť svojho života, ktorú môže ovládať - na svoje telo a na jedlo.

Vplyv má tiež kultúrno - spoločenský tlak, ktorý diktuje istý ideál krásy. Veľa ľudí sa potom snaží prispôsobiť tomuto ideálu, napriek tomu, že je nerealistický a nedosiahnuteľný.

Mentálna anorexia, napriek výraznej zameranosti na jedlo a snahu o získanie štíhlej postavy, nie je iba o jedle; v skutočnosti ide o snahu takýmto spôsobom riešiť hlbšie duševné a emocionálne problémy. Človek hladovanie používa nevedome ako stratégiu na vyrovnávanie sa s nimi.