Antická knižnica (Plovdiv)
| Knižnica mesta Filipopolis (Библиотека на Филипопол) | |
| antická knižnica | |
 celkový pohľad na stavbu zo severovýchodu
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Plovdiv |
| Mesto | Plovdiv |
| Rajón | Centralen |
| Súradnice | 42°08′36″S 24°45′00″V / 42,14333°S 24,75000°V |
| Dĺžka | 15 m |
| Šírka | 20 m |
| Vznik | 2. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Stav | reštaurovaný |
  | |
| Wikimedia Commons: Ancient Library (Plovdiv) | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Antická knižnica (bulh. Антична библиотека – Antična biblioteka),[1] známa aj ako len Knižnica (bulh. Библиотека – Biblioteka),[2][3] prípadne Knižnica antického Filipopolu (bulh. Библиотеката на античния Филипопол – Bibliotekata na antičnija Filipopol),[3][4] sú ruiny antickej knižnice, ktoré sa nachádzajú v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[2][4][3] Kultúrna pamiatka národného významu v rámci komplexu plovdivského rímskeho fóra.[5]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]Antická knižnica mesta Filipopolis leží v centrálnej časti mesta Plovdiv na námestí „Centralen“ (bulh. площад „Централен“ – ploštad „Centralen“, doslova Centrálne námestie)[5] Nachádza sa v severnej časti komplexu fóra antického mesta Filipopolis (agory),[4][2] západne od budovy komplexu filipopolského odeonu[1][4] v jeho bezprostrednej blízkosti.[4][2]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Antická knižnica vo Filipopole bola postavená v priebehu 2. storočia. Neskôr boli na budove uskutočnené dve prestavby, ktoré prebiehali paralelne s rekonštrukciami priľahlého komplexu antického fóra.[2] V priebehu 5. storočia táto časť fóra stratila svoje verejné funkcie a bola zastavaná obytnými budovami.[6]
Novodobé dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Archeologické prieskumy lokality sa začali v roku 1986.[7] V roku 1995 získal celý komplex antického rímskeho fóra v Plovdive, vrátane stavby knižnice, štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[5]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Filipopolis patril k nevysokému počtu miest v období antiky, v ktorých sa nachádzala knižnica. Tak ako iné antické knižnice, rovnako tak filipopolská neslúžila len na uchovávanie písomností, ale bola taktiež miestom vzdelávania, priestorom, kde sa uskutočňovali literárne čítania a kde prebiehali verejné diskusie a prednášky.[4][3][2] Patrila teda k jedným z kultúrnych centier mesta. Ako bolo v tej dobe zvykom, aj vo Filipopole bola knižnica súčasťou mestského fóra (agory).[2]
Budova bola obdĺžnikového pôdorysu o rozmeroch približne 15 x 20 metrov.[4][2][3] Steny boli postavené z tehál. V interiéri sa v stenách fasád budovy nachádzali[2][4][3] pravouhlé[2] niky, v ktorých sa nachádzali drevené poličky, slúžiace na uchovávanie zvitkov.[4][2][3] Podlaha knižnice bola tvorená mramorovými doskami.[4][3] Obvodové steny budovy boli taktiež vybavené hlinenými rúrami, ktoré v spodnej časti vyúsťovali do kanalizácie rímskeho fóra. Tieto rúry zabezpečovali cirkuláciu vzduchu v budove a zabraňovali vlhnutiu stien, čo pomáhalo chrániť písomnosti uchovávané v knižnici.[4][2][3] Filipopolská knižnica teda obsahovala všetky prvky tohto typu stavby v období antiky: sálu ohradenú stenami, v ktorých sa z vnútornej strany nachádzajú niky, pódium polokruhového pôdorysu a systém cirkulácie vzduchu.[2]
Budova je jedinou objavenou antickou knižnicou na území Bulharska.[2]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]Kategória: kultúrna pamiatka národného významu v rámci komplexu plovdivského rímskeho fóra[5]
Rok zapísania na zoznam kultúrnych pamiatok: 1995[5]
Dôvod udelenia štatútu: archeologická hodnota komplexu[5]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
pohľad z juhu na severovýchodnú časť plovdivského antického fóra s budovou knižnice v centrálnej časti fotografie -
pohľad na stavbu z juhovýchodu -
pohľad na stavbu z juhu
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b CVETANOV, Momčil. Pătevoditel: Oblast Plovdiv, Oblast Pazardžik. Sofia : Domino. 2020. 220 s. ISBN 9789546513199. S. 66. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n KESIAKOVA, Elena; RAJČEV, Dimităr. Filipopol. Plovdiv : Izdatelska kăšta "Hermes". 2012. 106 s. ISBN 9789542611172. S. 33 – 35. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i Античният стадион на Филипопол - Античният Филипопол - Карта на Античния Филипопол - Библиотека [online]. ancient-stadium-plovdiv.eu, [cit. 2023-04-27]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 56. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f Министерство на културата на Република България [online]. mc.government.bg, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online.
- ↑ Екатерина Костова - Радио Пловдив. Най-важната част от Агората на Филипопол е пред откриване [online]. bnr.bg, публикувано на 30.11.21 в 13:47, [cit. 2023-04-27]. Dostupné online.
- ↑ Lost in Plovdiv [online]. lostinplovdiv.com, [cit. 2023-04-27]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Antická knižnica (Plovdiv)
