Preskočiť na obsah

Antická synagóga (Plovdiv)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Antická synanóga Filipopolu
(Античната синагога на Филипополис)
ruina synagógy
rekonštruovaná podoba budovy
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plodiv
Okres Plodiv
Mesto Plodiv
Rajón Centralen
Náboženstvo judaizmus
Súradnice 42°08′43″S 24°45′19″V / 42,1453°S 24,7553°V / 42.1453; 24.7553
Výstavba 3. storočie
 - rekonštrukcia 4. a 5. storočie
Bulharsko s vyznačenou polohou synagógy
Bulharsko s vyznačenou polohou synagógy
Map
Interaktívna mapa synagógy
Wikimedia Commons: Synagogue of Philippopolis
Webová stránka: https://ancient-stadium-plovdiv.eu/?p=61&l=2
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Antická synanóga (bulh. Антична синагогаAntična sinagoga),[1][2][3] prípadne Antická synanóga Filipopolu (bulh. Античната синагога на ФилипополисAntičnata sinagoga na Filipopolis),[4] alebo len Synagóga (bulh. СинагогатаSinagogata)[5][6] sú ruiny antickej synagógy, ktoré sa nachádzajú v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[6][1][4][2][5][7][3] Filipopolská synagóga je jedinou náboženskou stavbou svojho druhu z tohto obdobia objavenou na území Bulharska.[4][1][5] Zároveň išlo o jednu z prvých synagóg vôbec, postavených mimo územia Palestíny.[4] Okrem svojej archeologickej pamiatkovej hodnoty, je tak súčasne cenným pamätníkom dokumentujúcim rané usadzovanie sa Židov na území Balkánu, keďže ide o tretiu synagógu postavenú na území Trácie – po antických synagógach v Byzantione a Bizyi.[3] Je jednou z málo známych archeologických pamiatok antického Filipopolu.[1]

Antická synanóga mesta Filipopolis leží v centrálnej časti mesta Plovdiv v bezprostrednej blízkosti ulice bulevard „Kňagiňa Marija–Luiza“ (bulh. булевард „Княгиня Мария-Луиза“, doslova bulvár princeznej Márie–Lujzy)[2][4][1][5] v blízkosti obytného bloku č. 21.[2]

Na základe archeologických prieskumov prevážila mienka, že synagóga bola postavená s najväčšou pravdepodobnosťou v druhej štvrtine 3. storočia.[6][1][2] Stavba prešla niekoľkými reštauráciami a prestavbami.[5] K prvej došlo v druhej polovici 3. storočia potom, čo bola synagóga poškodená v priebehu útoku Gótov na Filipopolis.[2] Ďalšia rekonštrukcia budovy sa uskutočnila koncom 3. alebo začiatkom 4. storočia, pričom išlo pravdepodobne len o úpravu výzdoby budovy, čo je zrejmé zo zachovalého preskúmaného nápisu na kamennej doske.[3]

Niekedy v prvej polovici 4. storočia sa uskutočnila ďalšia stavebná úprava budovy.[3] Synagóga následne slúžila svojmu účelu počas celého 4. storočia,[3] na začiatku 5. storočia však bola zničená s najväčšou pravdepodobnosťou v dôsledku udalostí spojených so zvýšeným prenasledovaním Židov počas obdobia panovania cisárov Honoria a Arkadia.[3][2] V prvej polovici 5. storočia uskutočnila posledná veľká rekonštrukcia budovy,[3][1][5][2] pričom jej pôvodný ráz bol zachovaný. Pravdepodobne niekedy koncom 6. storočia bola definitívne zničená,[3][2] tentoraz v dôsledku útoku Slovanov.[2]

Novodobé dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Zvyšky budovy boli objavené a preskúmané v priebehu 80. rokov 20. storočia.[7]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Z architektonického hľadiska je budova postavená ako trojloďová bazilika,[3][6][5] pričom centrálna loď je dvakrát širšia než bočné lode.[5][6] Stavba je obdĺžnikového pôdorysu.[3][6] Dlhšia časť budovy je orientovaná po ose sever juh.[3][6]

Pred samotnou budovou sa[6][3] zo severnej strany[6] nachádzal ohradený nekrytý dvor.[6][3] Dvor bol ohradený kolonádou a vydláždený podlahou v podobe hrubej vrstvy malty.[6]

Celý areál dosahoval rozlohy 600 m², z toho 240 m² bola rozloha samotnej synagógy a 360 m² rozloha nádvoria pred budovou.[3]

Každá z chrámových lodí predstavovala samostatní miestnosť.[3] Centrálna loď sa využívala ako modlitebný a obradný priestor.[4] Bola bohato dekorovaná podlahovou mozaikou, pričom v dôsledku prestavieb išlo až o dve mozaikové podlahy, ktoré boli položené jedna na druhej.[4][3] Druhá podlaha bola položená počas rekonštrukcie synagógy v prvej polovici 5. storočia.[3] Rozmery centrálnej lode dosahovali 13,5 x 9 metrov.[6]

fragment z podlahovej mozaiky z filipopolskej synagógy uložený v archeologickom múzeu v Plovdive

Pri prieskumoch boli objavené dve podlahové mozaiky, ktoré boli položené jedna nad druhou. Mozaiky sa vyznačovali sýtymi farbami a boli zhotovené s veľkou zručnosťou. Obrázky na mozaikách predstavujú znaky typické pre židovskú komunitu[1][4][5] – ide o vyobrazenia menory a lulabu (palmovej ratolesti).[5][1] Zaujímavé sú aj štyri riadky nápisu v gréčtine, ktorý informuje o menách darcov a definuje ich ako predstaviteľov početnej filipopolskej židovskej komunity.[5] Mená donorov boli Jozef a Izák.[4]

Na neskoršej mozaikovej podlahe položenej na pôvodnej mozaike v priebehu rekonštrukcie v 5. storočí prevládali rastlinné a geometrické motívy [4][2] v intenciách raného byzantského umenia.[2]

Ruiny budovy sú neprístupné. Nie sú exponované a nachádzajú sa pod súčasnou modernou zástavbou.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g h i TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 24. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j k l KESIAKOVA, Elena; PIŽEV, Aleksandăr; ŠIVAČEV, Stefan; PETROVA, Neďalka. Kniga za Plovdiv. Plovdiv : Izdatelstvo „Poligraf“. 1999. 264 s. ISBN 9549529274. S. 57 – 61. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q r RAJČEVSKI, Stojan. Sinagogi i kulturno nasledstvo na Evreite v Bălgarija. Sofia : Nacionalen muzej na bălgarskata kniga i poligrafija-Bălgarski bestselăr. 2009. 100 s. ISBN 9789544630744. S. 25 – 29. (po bulharsky)
  4. a b c d e f g h i j RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 21. (po bulharsky)
  5. a b c d e f g h i j k Античният стадион на Филипопол - Античният Филипопол - Карта на Античния Филипопол - Синагога [online]. ancient-stadium-plovdiv.eu, [cit. 2023-04-29]. Dostupné online.
  6. a b c d e f g h i j k l KESIAKOVA, Elena; RAJČEV, Dimităr. Filipopol. Plovdiv : Izdatelska kăšta "Hermes". 2012. 106 s. ISBN 9789542611172. S. 91 – 95. (po bulharsky)
  7. a b c TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni. A guide to Jewish Bulgaria. Second, expanded and updated edition. Free speech international foundation. 2021. 192 s. ISBN 9786199131244. S. 115. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]