Antický štadión (Plovdiv)
| Antický štadión (Античен стадион) | |
| bývalý rímsky atletický štadión | |
 celkový pohľad na odkryté časti štadiónu zo severozápadu
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Plovdiv |
| Mesto | Plovdiv |
| Súradnice | 42°8′51.24″S 24°44′52.87″V / 42,1475667°S 24,7480194°V |
| Vznik | 2. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Stav | čiastočne zreštaurovaný |
  | |
| Wikimedia Commons: Ancient stadium, Plovdiv | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Antický štadión (bulh. Античен стадион – Antičen stadion), známy aj ako Rímsky štadión (bulh. Римски стадион – Rimski stadion) je stavba bývalého antického štadiónu mesta Filipopolis nachádzajúca sa v centrálnej časti dnešného mesta Plovdiv v južnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6][7][8]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Odkrytá časť štadiónu sa nachádza v centre Plovdivu na dnešnom námestí „Džumajata“ (bulh. Джумаята)[6][1][2][3][4][5][7] a sčasti časť pod dnešnou ulicou „Kňaz Aleksandăr I“ (bulh. Княз Александър I) medzi pahorkom Sachat tepe na západe a tromi pahorkami nazývanými Trichălmieto na východe,[1][3][5] pričom sa nachádza pod úrovňou dnešnej ulice.[3][7]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Antický štadión v meste Filipopolis bol postavený na začiatku 2. storočia[3][5][7] počas panovania rímskeho cisára Hadriána[5][7] v majestátnom architektonickom štýle, typickom pre budovy tohto typu z tohto obdobia predovšetkým na území Malej Ázie.[3] V období najväčšieho rozkvetu mesta Filipopolis v období medzi druhým a štvrtým storočím sa na štadióne pravidelne konali atletické hry pod názvami Kendrisijské hry (na počesť Apolóna) a Alexandrijské hry (na počesť Alexandra Veľkého).[1][2][3][7][8] Tieto atletické hry boli veľmi významné a pravidelne boli navštevované najvyššími predstaviteľmi Starovekého Ríma,[1][5][7] z toho najmenej štyrmi rímskymi imperátormi, ktorými boli Hadrián, Marcus Aurelius, Heliogabalus a Marcus Iulius Philippus.[1][7] Na počesť konania týchto hier sa dokonca razili pamätné mince.[1] Potom čo ku koncu štvrtého storočia cisár Theodosius I. zakázal atletické hry sa štadión využíval ako hipodróm.[2][3] Posledné zmienky o štadióne pochádzali zo zápiskov byzantskej princeznej Anny Komnény z konca 11. storočia, na ktorú urobila stavba (napriek tomu, že v tom čase už z pôvodnej stavby ostali ruiny) veľký dojem.[2]
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Štadión bol nájdený náhodou pri archeologických vykopávkach, ktoré prebiehali v roku 1923 v juhozápdnom rohu námestia „Džumajata“.[1] V 70. rokoch 20. storočia prebehli archeologické práce podporené vtedajším starostom Plovdivu Ivanom Totevom, ktoré mali za úlohu odkryť časť štadiónu.[8] Odkryté časti štadiónu sú novo reštaurované a premenené v moderné návštevnícke centrum.[5][7][8] Štadión je dostupný z námestia bývalým vchodom v ohybe na severnej strane štadiónu, ktorý vedie priamo na bežecký okruh. Okrem toho bola na mieste postavená vyhliadková terasa, kde sa nachádza miestnosť v ktorej sa niekoľkokrát denne premieta animácia predstavujúca antické mesto Filipopolis.[7] Projekt reštaurácie antického štadiónu bol vyhotovený v roku 2009 a samotná reštaurácia bola dokončená v roku 2012. Od rekonštrukcie patrí antický štadión k najvyhľadávanejším pamiatkam Plovdivu.[8]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Štadión meral na dĺžku približne 240 metrov a na šírku približne 50 metrov[1][2][3][5][7] a patril k najvýznamnejším stavbám antického mesta Filipopolis.[1][2][3][7] Bol postavený podľa vzoru štadiónu v Delfách.[3] Miesta na sedenie pre divákov boli umiestnené v štrnástich amfiteatrálne rozložených radoch[2][1][5][7] Mramorové sedadlá sú dekorované podperami s reliéfom predstavujúcim leviu labu.[1][2][3][5] Rady so sedadlami oddeľuje od podlahy samotného štadiónu pódium vysoké 1,8 metra.[1] Hlavnú časť štadiónu tvoril bežecký okruh s dĺžkou jedného rímskeho štádia.[1][2] Okruh sa začínal pri hlavnom vchode (nachádza sa pod dnešnou ulicou „Kňaz Aleksandăr I“ (bulh. Княз Александър I) a patrí k neodkrytým častiam) a pokračoval na sever a následne sa v polovici sa v polovici dĺžky otočil o 180° a pokračoval späť k hlavnému vchodu.[3] Najsevernejšia časť – teda samotný ohyb – je dnes odkrytá. V strede sa nachádza druhý (severný) archovitý vchod na štadión z niekdajšej ulice.[3][5][7] Spolu s časťou štadióna bola odkrytá aj časť mestských hradieb vybudovaných v roku 172 počas panovania cisára Marka Aurélia, ako aj základy rímskeho akvaduktu.[1][2][3] Na štadión sa zmestilo približne 30 000 divákov[2][5] a patril svojho času k najväčším na Balkánskom polostrove.[5][7][8]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[5][6][8]
Stavba bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č.6 z roku 1995 – ako dôvod pamiatkovej ochrany je uvedená archeologická hodnota stavby. Názov stavby ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Antičen stadion (bulh. Античен стадион, doslova Antický štadión).[6]
Zaujímavosť
[upraviť | upraviť zdroj]- Historici predpokladajú, že štadión mohol byť v minulosti využívaný aj ako amfiteáter, táto hypotéza však nie je nikde písomne doložená.[1]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Pohľad na antický štadión z námestia -
Pohľad na odkrytú časť antického štadiónu z vyhliadkovej terasy -
Severný vchod do štadiónu - pohľad z bývalej ulice -
Severný vchod do štadiónu - pohľad zo štadiónu -
celkový pohľad na odkryté časti štadiónu zo severovýchodu -
Pohľad zo štadiónu na námestie -
Detailný pohľad na schody vedúce k sedadlám -
Detailný pohľad na podpery sedadiel -
Detailný pohľad na sedadlové rady -
Pohľad na časť mestskýh hradieb z roku 172, ktoré boli odkryté spolu so štadiónom -
Pohľad na časť mestskýh hradieb z roku 172, ktoré boli odkryté spolu so štadiónom -
-
Nákres antického štadiónu na mape dnešného mesta -
Model zobrazujúci antický štadión v Plovdive -
Model zobrazujúci antický štadión v Plovdive
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p KESIAKOVA, Elena; RAJČEV, Dimităr. Filipopol. Plovdiv : Izdatelska kăšta "Hermes". 2012. 106 s. ISBN 9789542611172. S. 37 – 47. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l PIŽEV, Aleksandăr. Starijat Plovdiv. Varna : Izdatelstvo "Slavena". 48 s. ISBN 9545793368. S. 8 – 9. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o BENKOVSKA, Miroslava; PANGELOV, Bojko. Regionalna enciklopedija na Bălgarija : Plovdiv i Plovdivska oblast. Sofia : Knigoizdatelska kăšta "Trud"; TL "Konsult". 2009. 298 s. ISBN 9789545288807. S. 225 – 226. (po bulharsky)
- ↑ a b NIKOLOVA, Rumiana; GENOV, Nikolaj. 1000 stranici Bălgarija. Sofia : Siela Norma AD. 2013. 1010 s. ISBN 9789542813996. S. 422. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n STAMOV, Stefan prof. d-r arch. Bălgarsko architekturno nasledstvo – selišta – cărkvi – manastiri. Sofia : Stefan Stamov. 2016. 516 s. 318 – 319. (po bulharsky)
- ↑ a b c d mc.government.bg
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o visitplovdiv.com
- ↑ a b c d e f g ancient-stadium-plovdiv.eu
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Antický štadión (Plovdiv)
