Preskočiť na obsah

Antiochos (syn Finta)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Antiochos (starogr. Ἀντίοχος – Antiochos) bol syn a nástupca messénskeho kráľa Finta (pravdepodobne mýtický) v 8. stor. pred Kr.[1]

Po smrti messénskeho kráľa Finta sa panovníkmi Messénie stali jeho synovia Antiochos a Androkles. Počas ich vlády sa v Messénii odohral nepríjemný incident medzi Messénčanom Polycharom, víťazom olympijských hier[2] a Sparťanom Euaifnom.[1] Polychares poveril Euaifna strážením svojich kráv, ale ziskuchtivý Euaifnos mu kravy predal[3] a navyše mu po následnom spoločnom spore zabil aj syna.[4] Keď sa potom Polychares v Sparte spravodlivosti nedovolal, v hneve zabil niekoľko Sparťanov.[5]

Tento jeho čin ale neostal bez následkov. Sparťania ihneď vyslali do Messénie vyslancov, ktorí ich požiadali, aby im Polychara vydali. Messénčania im však odkázali, že sa o tom ešte musia poradiť. Názory messénskych kráľov sa o riešení tejto nepríjemnej udalosti líšili. Kým Androkles presvedčený o vine Polychara naliehal, aby ho Sparťanom okamžite vydali, Antiochos váhal.[6] Keď sa nevedeli dohodnúť, zástancovia Androkla a Antiocha sa pustili do vzájomného boja. Antiochos ale po krátkom boji Androkla a jeho prívržencov pobil a teraz už ako jediný kráľ Messénie, poslal do Sparty správu, že je pripravený predložiť vec súdu. Ale Sparťania už neodpovedali, boli pripravení pre tento a aj pre predchádzajúci incident, keď bol Messénčanmi zavraždený ich kráľ Téleklos,[7] viesť proti Messénii vojnu.[8] Počas niekoľkomesačných vojenských príprav však Antiochos zomrel a útoku Sparty musel čeliť až jeho následník, syn Eufaes.[9]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,4,4.
  2. Eusebios, Kronika 2,193.[1]
  3. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,4,6.
  4. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,4,7.
  5. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,4,8.
  6. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,5,6.
  7. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,5,1.
  8. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,5,7.
  9. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,5,8.