Anton Moróc

	Anton Moróc (Mórocz)
	uhorský šľachtic
Narodenie	cca 1545
Úmrtie	cca 1594
Národnosť	uhorská
Rodičia	Peter Moróc (Mórocz) de Beketfalva
Manželka	Anna Bessenyey de Galántha
	Biografický portál

Anton Moróc de Beketfalva (po maďarsky Antal Mórocz; * cca 1545, Beketfalva (dnešné Holice), Slovensko - † po 1594) bol uhorský šľachtic. Bol synom Petra Moróca (* cca 1510, † po 1592) uhorského šľachtica a adresáta erbovej listiny (1572).

Životopis

Narodil sa do drobnej kuriálnej sľachtickej rodiny Morócovcov (maď. Mórocz) zo Žitného ostrova v osade Beketfalva (dnešné Holice - Beketfa, okres Dunajská Streda), ktorá patrila k panstvu Prešporok a Holickej stolici. Anton (maď. Antal) nadobudol v mladosti vyššie vzdelanie a po ukončení škôl ho prijali do svojich služieb zemepán, prešporský župan Mikuláš Salma a šľachtic Eraz Einzing (išlo o ríšskych šľachticov). Anton Moróc sa s ich pomocou vyčlenil zo svojho šľachticko-vidieckého zázemia a dostal sa do prostredia šľachtickej spoločnosti v okolí panovníckeho dvora. Jeho patróni ho za verné služby odmenili pôdou. Dali mu do zálohy Beczketházu, pustú usadlosť pri Beketfalve (1563) ako aj ďalšie nehnuteľnosti v okolí. Približne v roku 1565 sa priženil do šľachtickej rodiny Bessenyey z Galanty. Jeho patróni mu neskôr pomohli k nadobudnutiu erbovej listiny (armáles). Panovník Maximilián II. vo Viedni dňa 25. júna 1572 udelil Antonovi Morócovi, ako aj jeho otcovi Petrovi Morócovi, rodový erb (zrejme išlo len o obnovenie už existujúceho historického erbu Morócovcov). Armáles vyhlásili 21. mája 1576 na kongregácii prešporskej stolice v Šamoríne, čím Morócovcov aj oficiálne prijali do šľachtickej komunity tejto stolice. Neskôr dostali od prešporského župana Mikuláša Salma v zastúpení kráľa kúriu v Beketfalve a ešte druhú šľachtická kúriu v blízkej osade Bodófalva. Morócovci získali kráľovské potvrdenie tejto držby (1578, 1584). Tým sa rod zaradil medzi majetnú nižšiu šľachtu a jeho pôvodne prázdny titulárny prídomok „de Beketfalva“ – sa zmenil na riadny šľachtický predikát.^[1] Anton Moróc sa následne dostal do stoličnej samosprávy, ktorého si tam priviedol švagor František Esterházi, spočiatku bol prísažným prísediacim, neskôr bol zvolený za jedného zo štyroch stoličných služných. Táto spolupráca prekvitala takmer dve desaťročia počas celých osemdesiatych a deväťdesiatych rokov 16. storočia. Dôkazom dobrých vzťahov medzi príbuznými bola aj skutočnosť, že sa František stal tútorom Antonovho syna Wolfganga, budúceho uhorského vicepalatína.^[2]

Najbližšia rodina Antona Moróca^[1]

Peter (* cca 1510 – † po 1592), otec, drobný šľachtic z Beketfalvy, adresát erbovej listiny (1572)
Anna Bessenyey z Galanty († po 1618), manželka, dcéra Juraja Bessenyeya
Pavol (* 1583 – † 1648), Antonov brat, prešporský sudca
Wolfgang (* 1575 – † 1648), Antonov syn, podžupan Prešporskej stolice, radca Uhorskej komory, uhorský podpalatín
Anna (* 1578), Antonova dcéra
Katarína (* 1578 – † 1604), Antonova dcéra
Zuzana (* 1578), Antonova dcéra

Referencie

↑ ^a ^b FEDERMAYER, Frederik. Wolfgang Mórócz z Beketfalvy (1575–1648). Spoločenský vzostup kariérneho úradníka v ranonovovekom Uhorsku. Theatrum historiae (Pardubice: Univerzita Pardubice), 2011, čís. 9, s. 201 – 223. Dostupné online [cit. 2020-03-02]. ISSN 2571-0621.
↑ DUCHOŇOVÁ, Diana. Palatín Mikuláš Esterházy : dvorská spoločnosť a aristokratická každodennosť. preprac. a dopl. vyd. Bratislava : Historický ústav SAV; Veda, 2017. 558 s. ISBN 978-80-224-1606-1. S. 27.

[:0-1] FEDERMAYER, Frederik. Wolfgang Mórócz z Beketfalvy (1575–1648). Spoločenský vzostup kariérneho úradníka v ranonovovekom Uhorsku. Theatrum historiae (Pardubice: Univerzita Pardubice), 2011, čís. 9, s. 201 – 223. Dostupné online [cit. 2020-03-02]. ISSN 2571-0621.

[2] DUCHOŇOVÁ, Diana. Palatín Mikuláš Esterházy : dvorská spoločnosť a aristokratická každodennosť. preprac. a dopl. vyd. Bratislava : Historický ústav SAV; Veda, 2017. 558 s. ISBN 978-80-224-1606-1. S. 27.

[1]

[2]