Anton Radvanský
| Anton Radvanský | |
| krajinský hodnostár, statkár | |
 Portrét Antona Radvanského, neznámy autor, Červený Kameň | |
| Narodenie | 8. jún 1807 Banská Bystrica |
|---|---|
| Úmrtie | 7. jún 1882 (74 rokov) Banská Bystrica-Radvaň |
Barón Anton II. Radvanský (Radvánszky de Radvány et Sajókaza; * 8. jún 1807, Banská Bystrica - † 7. jún 1882, Banská Bystrica-Radvaň) bol krajinský hodnostár, statkár. Pseudonym: Varšiansky, Varsjanszky.
Jeho otec Anton Radvanský (1769 – 1840), matka Barbora rod. Kubínyová (1779 – 1848), manželka Mária rod. Podmanická (1831 – 1902; svadba bola dňa 26. 5. 1849), dcéra Mária Radvanská (1851 – 1918; vydatá za Bélu Nyáryho) a syn Ján Radvanský (1854 – 1899).
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, na evanjelickom lýceu, 1825-1827 na akadémii v Bratislave, 1831 získal advokátsky diplom. Podžupan (1840), župan Zvolenskej stolice v Banskej Bystrici (1848, 1861 a 1865-1882), i turčiansky župan (1875-1877), skutočný vnútorný tajný radca a gen. dozorca uhorskej evanjelickej cirkvi. Školský inšpektor, predseda rady evanjelických gymnázií v Banskej Bystrici. Podporil vznik detskej opatrovne (1834) a Potravinárskeho družstva v Banskej Bystrici.
Vo verejných funkciách zastával oficiálnu uhorskú štátnu ideológiu, spojenú s maďarizáciou nemaďarských etník. Stál v opozícii voči slovenskému národnému hnutiu, ale bol prívržencom reformných snáh uhorskej šľachty v 30-tych a 40-tych rokoch 19. storočia. Bol vyslancom Zvolenskej stolice na sneme v roku 1843 a tiež na sneme v roku 1848. Počas zasadania snemu bol notárom magnátskej snemovne. Neskôr vstúpil do uhorskej národnej gardy, získal hodnosť kapitána. Po porážke revolúcie bol perzekvovaný a neskôr sa usadil na rodových majetkoch. Tie boli v roku 1850 rozdelené medzi jednotlivých členov rodiny; Anton Radvanský získal majetky vo Zvolenskej župe (dediny Bacúrov, Králiky, Kráľová, Kremnička, Malachov, Radvaň, Skubín, Tajov) a v Peštianskej župe.
Kurátor Zvolenského seniorátu v Banskej Bystrici (1842-1859), pre nesúhlas s protestantským patentom sa vzdal funkcie. Hospodáril na rodových majetkoch vo Zvolenskej župe.
Predstaviteľ reformného hnutia uhorskej šľachty. Autor pamfletov, letákov a príležitostných prejavov.
Ocenenie
[upraviť | upraviť zdroj]- Roku 1858 vyznamenaný pruským rytierskym krížom Radu sv. Jána, 1871 rytierskym krížom Radu sv. Štefana.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990), V. zv. Martin : Matica slovenská 1992, s. 20.
- SKLENKA, Vladimír (ed.): Radvaň – monografia obce. Banská Bystrica : DALI-BB,2014, s. 233 – 234.
- MALINIAK, Pavol: Anton Radvanský, barón v službách monarchie. In: Bystrický Permon, roč. 2., 2004, č. 2, s. 5.
- Bez autora: Anton II. Radvanský: Zvolenský župan i generálny dozorca evanjelickej cirkvi. Dostupné on-line Archivované 2021-07-29 na Wayback Machine(publikované 12. 1. 2021).
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Záznam o narodení a krste v matrike - evanjelická cirkev v Banskej Bystrici; pokrstený ako Antonius Colomannus de Rádván