Apeirón
Apeirón (starogr. ἄπειρον apeiron < ἀ- a- – bez-/ne- + πέρας peras – koniec, medza, hranica, vymedzenie) je filozofický pojem označujúci neohraničené, neobmedzené, nekonečné. Anaximandros z Milétu týmto pojmom označil kvalitatívne nediferencovanú a priestorovo neobmedzenú pralátku (arché), z ktorej všetko vyvstáva a do ktorej sa v priebehu času opäť všetko navracia. Beztvarosť ale bola pre Grékov odpudivá – v teórii i praxi tiahli k pokiaľ možno dokonalému tvaru.[1][2]
Neskôr sa týmto pojmom začalo označovať aj priestorové, časové, matematické nekonečno (pozri články nekonečno a matematické nekonečno).[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ FLOSS, Karel. apeiron. In: Horyna, Břetislav – Štěpán, Jan – Blecha, Ivan – Šaradín, Pavel (eds.). Filosofický slovník. 2. rozš. vyd. Olomouc : Nakladatelství Olomouc, 2002. 463 s. ISBN 80-7182-064-4, s. 30.
- ↑ FLOSS, Karel. Anaximandros z Milétu. In: Horyna, Břetislav – Štěpán, Jan – Blecha, Ivan – Šaradín, Pavel (eds.). Filosofický slovník. 2. rozš. vyd. Olomouc : Nakladatelství Olomouc, 2002. 463 s. ISBN 80-7182-064-4, s. 23.
- ↑ apeirón [online]. In: Balážová, Ľubica – Bosák, Ján (eds.). Slovník cudzích slov : akademický. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005 [cit. 2019-06-28]. 1054 s. ISBN 80-10-00381-6.Dostupné online.
|
Tento článok týkajúci sa filozofie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |