Apolónov chrám (Delfy)

Apolónov chrám v Delfách je staroveký grécky chrám.

Prvý známy Apolónov chrám v Delfách bol postavený koncom 7. storočia pred Kr., v roku 548 pred Kr. vyhorel. Na jeho mieste bol v rokoch 513 – 505 pred Kr. postavený nový chrám, peripteros (stylobat 21,7 x 58,2). Ten bol zničený požiarom a zemetrasením v roku 373, obnovený bol v 4. storočí.

Delfy boli významné duchovné centrum gréckeho sveta. Veštiareň, ktorá sa tu nachádzala, priťahovala oddávna ľudí a plnila delfskú pokladnicu. Na výstavbu tunajších chrámov boli prizývaní najvýznamnejší umelci starovekého Grécka.

V súčasnosti je súčasťou lokality UNESCO, pozri článok Delfy.

Archeologické nálezisko

Po katastrofe v roku 373 zostali fragmenty sochárskej výzdoby pochované pod zemou, až v 19. storočí ich odkryl Homolle.

Vo východnom tympanóne s Apolónovou qadrigou podanou tradičným archaickým en face v strede, sú po jeho pravici tri postavy žien (múz), otočených k divákovi. V rohu je býk, napadnutý levom. Po Apolónovej ľavici sa nachádzali synovia Héfaista, pri qadrige muž z profilu, vedľa neho dvaja mládenci otočení k pútnikom, v rohu je skupina jeleňa napadnutého levom. Nachádzal sa tu tiež akroterion predstavujúci Niké. Scény bojujúcich zvierat boli starším reliktom, tu plnili len funkciu vyplnenie bočných priestorov štítu.

Západný tympanón nie je veľmi zachovaný, predstavuje scénu z gigantomachie. V strede je qadriga Zeusa, po stranách sú bohovia bojujúci s gigantmi. Zachovaný je ľavý roh štítu, zobrazujúci torzo pololežiaceho giganta bez hlavy bojujúceho s Aténou. Bohyňa je zobrazená rozkročená, otočená k naťahujúcemu sa gigantovi, plecami odvrátená od Diovej qadrigy. Námet je tu rovnaký ako na vlyse Pokladnice Syfnijčanov.

Sochárska výzdoba sa pripisuje sochárovi Antenorovi z Atén, činnému okolo 525 – 500 pred Kr., synovi hrnčiara Eumaresa. Bol to tvorca Pomníka Hermodiosa a Aristogejtona (osloboditelia Atén od Peisistratovcov), jeho jediným zachovaným signovaným dielom je kora z Atén. Na základe príbuznosti s ňou sa mu pripisuje výzdoba v Delfskom Apolónovom chráme, napriek svojmu torzovitému zachovaniu. Usporiadanie tela a stavbu postáv naznačujú bohaté drapérie šiat, kolmo lineárne padajúcich dole v hlbokých zárezoch, ktoré vytvárajú silné kontrasty medzi svetlom a tieňom. Aj keď sa postavy javia meravé, majú nebadateľný pohyb nôh. Tváre nemajú už tradičný archaický úsmev, ale dávajú tvári črty rozhodnosti a sily vôle.