Archív SAV – sídelná budova archívu v areáli SAV na Patrónke v Bratislave, Dúbravská cesta 9
Archív Slovenskej akadémie vied (predtým Ústredný archív SAV) je archív, špecializované pracovisko Slovenskej akadémie vied. V rámci celoštátnej siete archívov sa zaraďuje medzi špecializované archívy na Slovensku.
O potrebe a založení archívu pre potreby Slovenskej akadémie vied sa začalo uvažovať približne v roku 1961 na pôde Historického ústavu SAV. Iniciátorom tejto myšlienky bol vtedajší riaditeľ Historického ústavu SAVĽudovít Holotík, ktorý sa s návrhom obrátil na Predsedníctvo SAV. Archív napokon vznikol uznesením Predsedníctva SAV číslo 139 k 1. januáru1963 z potreby narastajúcej písomnej agendy a jej uloženia a spracúvania, ktorá vznikla z činnosti vedenia akadémie a tiež jednotlivých vedeckých inštitúcií pôsobiacich pod SAV. Jeho pôvodný názov bol „Archív SAV“, od 1. februára 1972 bol uznesením Predsedníctva SAV číslo 287 premenovaný na „Ústredný archív SAV“. V období od 1. januára 1985 až do 1. júla 1987 bol archív súčasťou Informačného centra SAV. Archív sa stal opäť samostatným pracoviskom.[1] Od 1. mája 2018 sa archív včlenil do novovzniknutého Centra spoločných činností SAV a stal sa jeho organizačnou zložkou. Od 11. novembra 2019 sa inštitúcia vrátila k pôvodnému názvu, avšak ako súčasť spomínaného Centra v znení ,,Centrum spoločných činností Slovenskej akadémie vied – Archív Slovenskej akadémie vied" (skrátene: CSČ SAV – A SAV).
Po svojom vzniku mal Archív SAV niekoľko rokov na plný úväzok iba jedného pracovníka, ktorý zastával zároveň aj pozíciu vedúceho archívu; bol ním Dušan Dúbrava. Na sklonku roku 1968 bol za externého riaditeľa vymenovaný významný slovenský historik a archivár Richard Marsina. V tomto období začali v archíve pôsobiť ďalší odborní pracovníci. Boli to predovšetkým Alexandra Marčeková, Jozef Klačka a Lýdia Kamencová (manželka historika Ivana Kamenca), ktorí svojou odbornou činnosťou zanechali výraznú stopu v histórii archívu, keďže v ňom pracovali vyše 40 rokov. Dr. Jozef Klačka bol vo funkcii riaditeľa archívu v rokoch 1978 – 1999.[2]
Riaditelia a vedúci pracovníci Archívu Slovenskej akadémie vied
Archív poskytuje prioritne služby organizáciám SAV (poskytovanie informácií, metodické usmernenia, predarchívna starostlivosť), ale umožňuje i štúdium archívnych dokumentov širokej odbornej verejnosti. Pracovníci archívu sa okrem administratívnej činnosti venujú i vedeckej odbornej činnosti, zúčastňujú sa aktívne na konferenciách zameraných na dejiny, archívnictvo.
↑MAJEROVÁ, Kristína. Polokrúhle jubileum Ústredného archívu Slovenskej akadémie vied. Fórum archivárov (Bratislava: Slovenská spoločnosť archivárov), roč. 28, čís. 1, s. 55-58.
