Archív SAV - sídelná budova archívu v areáli SAV na Patrónke v Bratislave, Dúbravská cesta 9
Archív Slovenskej akadémie vied (predtým Ústredný archív SAV) je archív, špecializované pracovisko Slovenskej akadémie vied. V rámci celoštátnej siete archívov sa zaraďuje medzi špecializované archívy na Slovensku.
O potrebe a založení archívu pre potreby Slovenskej akadémie vied sa začalo uvažovať približne v roku 1961 na pôde Historického ústavu SAV. Iniciátorom tejto myšlienky bol vtedajší riaditeľ Historického ústavu SAVĽudovít Holotík, ktorý sa s návrhom obrátil na Predsedníctvo SAV. Archív napokon vznikol uznesením Predsedníctva SAV číslo 139 k 1. januáru1963 z potreby narastajúcej písomnej agendy a jej uloženia a spracúvania, ktorá vznikla z činnosti vedenia akadémie a tiež jednotlivých vedeckých inštitúcií pôsobiacich pod SAV. Jeho pôvodný názov bol „Archív SAV“, a od 1. februára 1972 bol uznesením Predsedníctva SAV číslo 287 premenovaný na „Ústredný archív SAV“. V období od 1. januára 1985 až do 1. júla 1987 bol archív súčasťou Informačného centra SAV. Archív sa stal opäť samostatným pracoviskom.[1] Od 1. mája 2018 sa archív včlenil do novovzniknutého Centra spoločných činností SAV a stal sa jeho organizačnou zložkou. Od 11. novembra 2019 sa inštitúcia vrátila k pôvodnému názvu, avšak ako súčasť spomínaného Centra v znení ,,Centrum spoločných činností Slovenskej akadémie vied - Archív Slovenskej akadémie vied" (skrátene: CSČ SAV - A SAV).
Po svojom vzniku mal Archív SAV niekoľko rokov na plný úväzok iba jedného pracovníka, ktorý zastával zároveň aj pozíciu vedúceho archívu, bol ním Dušan Dúbrava. Na sklonku roku 1968 bol za externého riaditeľa vymenovaný významný slovenský historik a archivár Richard Marsina. V tomto období začali v archíve pôsobiť ďalší odborní pracovníci. Boli to predovšetkým Alexandra Marčeková, Jozef Klačka a Lýdia Kamencová (manželka historika Ivana Kamenca), ktorí svojou odbornou činnosťou zanechali výraznú stopu v histórii archívu, keďže v ňom pracovali vyše 40 rokov. Dr. Jozef Klačka bol vo funkcii riaditeľa archívu v rokoch 1978 - 1999.[2]
Riaditelia a vedúci pracovníci Archívu Slovenskej akadémie vied
Archív poskytuje prioritne služby organizáciám SAV (poskytovanie informácií, metodické usmernenia, predarchívna starostlivosť), ale umožňuje i štúdium archívnych dokumentov širokej odbornej verejnosti. Pracovníci archívu sa okrem administratívnej činnosti venujú i vedeckej odbornej činnosti, zúčastňujú sa aktívne na konferenciách zamerané na dejiny, archívnictvo.
↑MAJEROVÁ, Kristína. Polokrúhle jubileum Ústredného archívu Slovenskej akadémie vied. Fórum archivárov (Bratislava: Slovenská spoločnosť archivárov), roč. 28, čís. 1, s. 55-58.
