Preskočiť na obsah

Arianizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Arianizmus alebo ariánstvo je christologické učenie alexandrijského biskupa Areia, ktorý nepriznáva Kristovi rovnocennosť s Bohom. Roku 325 bolo odsúdené na prvom nicejskom koncile.[1] Veľký podiel na tom mal sv. Mikuláš z Myry.[2]

Arius vystúpil v teologických diskusiách s názorom, že pred stvorením sveta stvoril Boh-otec Krista ako prostredníka medzi sebou a tvorstvom a že teda obaja nie sú rovnakej podstaty.[1] Táto otázka mala základ v exegéze: „Hoci prenos dokumentov arianizmu je ešte viac spletitý ako pri ostatnej heretickej literatúre, zdá sa byť jasné, že ariánska kontroverzia vyrástla okolo exegézy Prís 8, 22-23 (LXX).“[3]:193

  1. a b FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  2. Životopis sv. Mikuláša
  3. PELIKAN, Jaroslav. The Christian Tradition : A History of the Development of Doctrine. Vol. 1 : The Emergence of the Catholic Tradition (100 – 600). Chicago; London : University of Chicago Press, 1971. 394 s. ISBN 0-226-65370-6.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • DROBNER, Hubertus R. Patrologie : úvod do studia starokřesťanské literatury. Preklad Monika Recinová. Vyd. 1. Praha : OIKOYMENH, 2011. 807 s. (Mathésis; zv. 4.) ISBN 978-80-7298-466-4. S. 292 – 392.
  • Počátky ariánského sporu : řecké teologické prameny k ariánské kontroverzi před koncilem v Nikaii (325). Ed. Pavel Dudzik. 1. vyd. Praha : OIKOYMENH, 2019. 347 s. (Knihovna raně křesťanské tradice; zv. 26.) ISBN 978-80-7298-370-4.