Arkesilaos IV.
| Arkesilaos IV. | |
| kráľ Kyrény | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Panovanie | 462 pred Kr. – 440 pred Kr. |
| Predchodca | Battos IV. |
| Rodina | |
| Potomstvo |
syn Battos |
| Otec | Battos IV. |
Arkesilaos IV. alebo Arkesiláos IV. (starogr. Ἀρκεσίλαος) bol kráľ Kyrény z rodu Battovcov vládnuci v rokoch 462–440 pred Kr.[1]
Arkesilaos IV., syn a následník Batta IV., bol v poradí ôsmy kráľ z rodu Battovcov vládnuci v severoafrickej Kyréne, ktorú približne v roku 631 pred Kr. založili grécki kolonisti z Théry.[2] Na pýtických hrách v roku 462 pred Kr. získal víťazstvo v tethrippe a o dva roky neskôr aj na olympijských hrách. Jeho víťazstvo z pýtických hier oslávil vo svojich básniach Pindaros, a to vo 4. a 5. pýtickej óde.[3]
Podľa starovekých písomných svedectiev Arkesilaos nevládol dobre a ako sa postupne stupňovala nespokojnosť obyvateľstva, tak sa aj Arkesilaos menil na despotu. Predísť povstaniu sa pokúsil pomocou žoldnierov a aby si zabezpečil útočisko pre seba v prípade úspešného povstania, prikázal vybudovať v Kyrenaike mesto Hesperides (neskôr premenované na Bereniké po manželke egyptského panovníka Ptolemaia III. zvaného aj Euergetés). Aj napriek viacerým opatreniam už povstaniu zabrániť nevedel. V roku 440 pred Kr. sa kyrénsky ľud pod velením Aristóna zmocnil mesta, päťsto najvýznamnejších provládnych občanov usmrtil, ale tým najrešpektovanejším dovolil odísť.[4] Touto udalosťou sa po dvoch storočiach dynastia Battovcov skončila.[5][1]
Nie je známe, či Arkesilaos zomrel násilnou alebo prirodzenou smrťou. Podľa najpravdepodobnejšej verzie utiekol do Hesperidu, kde bol spolu so svojim synom Battom zavraždený.[5]
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 54.
- ↑ Kronika ľudstva. Bratislava : Fortuna print, 1995. ISBN 80-7153-090-5. S. 81.
- ↑ Mark Golden. Sport in the ancient world from A to Z. London : Taylor & Francis, 2003. ISBN 0-203-49732-5. S. 14.
- ↑ Diodoros, Bibliotheca historia, 14,34,3-7.
- ↑ a b William Smith, A Dictionary of Greek and Roman biography and mythology