Preskočiť na obsah

Armia Krajowa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Neoficiálna vlajka podzemného poľského štátu a Armii Krajowej

Armia Krajowa (AK) doslova Krajinská armáda bola najväčšia ozbrojená odbojová organizácia v Poľsku v období 2. svetovej vojny.

Vzniku Armie Krajowej predchádzalo vytvorenie Zväzu ozbrojeného odboja (Związek Walki Zbrojnej, ZWZ) v novembri 1939. Túto apolitickú organizáciu vytvoril generál Władysław Sikorski, vrchný veliteľ len nedávno porazných poľských ozbrojených síl. Zväz ozbrojeného boja pôsobil na poľskom území, ktoré okupovalo Nemecko aj Sovietsky zväz. V roku 1942 sa ZWZ spojil s ďalšími odbojovými organizáciami a vznikla Armia Krajowa. Hlavnou úlohou AK bolo vedenie ozbrojeného boja proti nemeckým okupantom a príprava na celopoľské povstanie, ktoré malo vypuknúť vo vhodnom okamihu.

Armia Krajowa sa skladala zo siedmich odborov: informačného, organizačno-výzvedného, školiaceho, ubytovacieho, spojovacieho, informačného a propagandistického ako aj finančného. Mala aj vlastné duchovenstvo. V januári 1943 bola vytvorená zvláštna jednotka Kedyw (z poľských slov kierownictwo dywersji - diverzné ústredie), ktorá uskutočňovala diverzné a zvláštne akcie.

Varšavskí povstalci

V roku 1944 mala Armia Krajowa takmer 200 000 príslušníkov, z toho asi 20 000 boli partizánski bojovníci v teréne. Ostatní plnili úlohy spojené s rozviedkou či zberom informácií, školeniami, propagandou a podobne. V čase maximálnej bojovej schopnosti (leto 1944) sily Armii Krajowej predstavovali asi 380 000 osôb, z toho 10 000 dôstojníkov. Predvojnový dôstojnícky káder doplňovali absolventi tajných kurzov a výsadkári (tzv. cichociemni). Počas Varšavského povstania bojovalo 30 000 príslušníkov v uniformách alebo aspoň s červeno-bielou páskou (poľské národné farby) na paži, nebojovali skryto, ale pod jednotným označením a bolo ich teda možné považovať za pravidelnú armádu. Nemci (aj keď neradi) s nimi po kapitulácii museli zaobchádzať podľa konvencií o vojnových zajatcoch.

Straty Armie Krajowej sa odhadujú asi na 100 000 padlých v dôsledku bojov s nacistickými jednotkami.

Keď na predvojnové územie Poľska na jar 1944 vstúpila Červená armáda, skončila síce okupácia hitlerovským Nemeckom, začal však teror sovietskej NKVD a neskôr poľského Úradu bezpečnosti (Urząd Bezpieczeństwa, poľský ekvivalent NKVD). Armia Krajowa bola totiž predĺženou ozbrojenou rukou exilovej poľskej vlády, ktorá sa nevzdala východných častí Poľska (ktoré zabral Sovietsky zväz) a nesúhlasila s tým, aby Poľsko bolo podriadené Moskve, preto Josif Vissarionovič Stalin nariadil Armiu Krajowu zničiť.

Hlavný veliteľ Armii Krajowej Leopold Okulicki alias Niedźwiadek vydal 19. januára 1945 rozkaz, ktorým Armiu Krajowu rozpúšťal, ale časť príslušníkov Armii Krajowej odmietla uskutočniť demobilizáciu a pokračovala v boji v rámci Hnutia odporu Armii Krajowej (Ruch Oporu Armii Krajowej), Združenia Sloboda a nezávislosť (Zrzeszenia Wolność i Niezawisłość) a ďalších organizácií až do roku 1948. Asi 50 000 príslušníkov Armie Krajowej bolo sovietskymi represívnymi zložkami deportovaných do ZSSR a uväznených.

Príslušníkov Armii Krajowej hromadne prenasledovali komunistické úrady počas celého obdobia trvania stalinizmu. Po roku 1956 komunistická propaganda začala hlásať, že mladí vojaci Armii Krajowej síce hrdinsky bojovali, ale hanebne ich klamali zločinní spiatočníci vo vyššom velení a exilová londýnska vláda.

História v dátach

[upraviť | upraviť zdroj]

Armia Krajowa pochádzala hlavne zo Zväzu ozbrojeného boja (Związek Walki Zbrojnej) a Poľského povstaleckého zväzu (Polski Związek Powstańczy), ale pripojilo sa aj mnoho menších podzemných organizácií, napr.:

  • Národná vojenská organizácia (Narodowa Organizacja Wojskowa) - od roku 1942 (čiastočne)
  • Konfederácia národa (Konfederacja Narodu) - od augusta 1943
  • Národné ozbrojené sily (Narodowe Siły Zbrojne) - od roku 1944 (čiastočne)

Hlavní velitelia

[upraviť | upraviť zdroj]

Veliteľ Armii Krajowej bol podriadený vrchnému veliteľovi poľských ozbrojených síl v zahraničí. Túto funkciu vykonávali:

Štruktúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Územná organizácia sa delila na oblasti (Białystok, Ľvov, pravobrežná a ľavobrežná Varšava, západ) a samostatné okruhy pre väčšie mestá. Menšími jednotkami boli podokruhy, obvody a inšpektoráty. Armia Krajowa mala svoje štruktúry aj v Maďarsku a v Berlíne.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]