Preskočiť na obsah

Artemij Prysjažňuk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Artemij Prysiažňuk
ukrajinský umelec, monumentalista
Artemij Prysjažňuk
Narodenie14. september 1947
Kruglik, Ukrajina
Úmrtie12. február 2017 (69 rokov)
Černovci, Ukrajina
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Artemij Prysjažňuk

Artemij Prysiažňuk (* 14. september 1947, Kruglik – † 12. február 2017, Černovci) bol ukrajinský umelec, monumentalista. V raných rokoch pôsobil v oblasti monumentálneho umenia, umeleckého tkania, maľovania a sochárstva. Jeho kreativita v neskoršom období bola zacielená na maľbu v žánri nefiguratívneho umenia. Zúčastnil sa mnohých regionálnych, celoukrajinských a medzinárodných výstav a vystúpení. Jeho diela sú uložené v Černovickom múzeu umenia, Múzeu V. Ivasyuka a mnohých súkromných zbierkach.[1][2]

Bol členom Národnej únie umelcov Ukrajiny (1990) a zároveň držiteľom titulu Zaslúžilý umelec Ukrajiny

Artemij Prysiažňuk študoval na strednej škole v Kruglete. Po skončení štúdií v roku 1965 nastúpil do školy ako učiteľ kreslenia.[3]

Vzdelanie a kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1967 až 1971 študoval na Vyžnyckej škole úžitkového umenia (dnes Vyžnycká vyššia škola úžitkového umenia, ktorá získala svoj názov vďaka V. Yu. Skribljakovi) na Katedre umeleckého dizajnu priemyselných výrobkov z kovov a plastov. Tam začal zdokonaľovať svoje schopnosti v sochárstve, razení mincí a rezbárstve.[3]

Po skončení školy začal v roku 1971 pracovať v kancelárii dizajnu Chmelnického transformátorového závodu. Od roku 1972 bol zamestnaný v Černovskom umelecko-produkčnom štúdiu, kde sa venoval sochárstvu, rytiu a vitráži.[3]

V rokoch 1974–1979 študoval na Ľvovskom štátnom Inštitúte úžitkového a dekoratívneho umenia, štúdiá tu ukončil s vyznamenaním. V rovnakom období sa zoznámil s dielami Danyla Dovboshynskyiho a Karla Zvirynskyiho, ktorí v tom čase pôsobili práve v tomto inštitúte a mali markantný vplyv na formovanie kompozičnej štruktúry jeho budúcich diel.[3][4]

Obdobie 1980 – 1990

[upraviť | upraviť zdroj]

Po absolvovaní Ľvovského inštitútu v roku 1979 sa Artemij Prysiažňuk presťahoval do Černovci. Tu začal pracovať v umeleckom fonde Černovského zväzu umelcov Ukrajiny. Prvým dielom bol obraz v reštaurácii „Dniester“ (1980). Následne predstavil monumentálny cyklus „Umenie Kyjevskej Rusi“ v reštaurácii „Kyjev“ (1983).

V roku 1982 vytvoril v Černovci mozaiku „Kvitni, Bukovyno!“.[5]

V roku 1986 zhotovil Prysiažňuk monumentálnu rytinu na fasáde kultúrneho domu v obci Tarashana v regióne Černovci. Ako umelec sa zároveň aktívne venoval sebavzdelávaniu v smere modernistických umeleckých postupov.[3]

Na konci osemdesiatych rokov sa Artemij Prysiažňuk ocitol na vrchole svojej tvorivej kariéry. V tomto období vytvoril značné množstvo skíc monumentálnych diel. Desiatky mozaikových tabúľ, obrazov, vitráží a tapisérií zostali pre hospodársku krízu a následné ukončenie existencie ZSSR nerealizované. Väčšina skíc sa aj napriek tomu zachovala a nachádza sa v zbierke umelcovej rodiny. Artemij Prysiažňuk získal v týchto rokoch najväčšie uznanie za svoje diela v oblasti umeleckého tkania. V roku 1990 bola v Mestskom kultúrnom dome, Pervomajsk, v Mykolajive, vyrobená veľkorozmerná tkaná opona, na ktorú sa využila technika umeleckého tkania.[3]

Obdobie 1990 – 2000

[upraviť | upraviť zdroj]

Od 90. rokov 20. storočia sa Artemij Prysiažňuk sústreďuje na maľbu a prácu v rôznych žánroch a technikách. Diela tohto obdobia demonštrujú umelcov prechod ku konvenčnosti a to nielen v zobrazovaní podôb reálneho sveta, ale aj väčšej dekoratívnosti a plochosti elementov. Diela sú postavené na čistote lineárnych rytmov, puristickej jednoduchosti a expresívnych kontúrach. Dokonalý povrch týchto diel nadobúda empaticky hmatateľné textúry.

Okrem maľby vytvára množstvo pamätných tabúľ známym osobnostiam Bukoviny a Ukrajiny.

Obdobie 2000 – 2010

[upraviť | upraviť zdroj]

Práce z rokov 2000-2010 demonštrujú reflexiu emocionálnych stavov a vnímanie moderného diania využívaním asociácií, racia farebných škvŕn, súhry rôznych textúr a foriem, atď.

Obdobie 2010 – 2015

[upraviť | upraviť zdroj]

V tomto období Prysiazhnyukove diela preukazujú tranzíciu k abstraktným kompozíciám. Vytvára sa vlastný rozpoznateľný autorský maliarsky rukopis, v ktorom je textúra neoddeliteľnou súčasťou farby, zatiaľ čo vrstvy farby dodávajú hĺbku a komplexnosť.

Artemij Prysiažňuk sa tiež uchyľuje k minimalistickým dielam. V roku 2012 bola Artemijovi Prysiažňukovi diagnostikovaná nevyliečiteľná choroba. Vďaka riskantnej operácii a viacstupňovej komplexnej liečby sa mu podarilo prežiť ďalších takmer päť rokov. Umelec pokračoval vo svojej tvorbe a vytvoril cyklus nefiguratívnych malieb. Toto obdobie sa stalo obdobím najproduktívnejšej realizácie maliarskych ideí.[3]

Hlavné diela

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Maľba v reštaurácii „Dniester“ (1980)
  • Mozaika „Kvitni, Bukovyno!“ (1982, spoluautor s Ivanom Vihrenkom)
  • Maľba „Umenie Kyjevskej Rusi“ (1983)
  • Triptychový gobelín „Hudba“ (1988)
  • Gobelínový diptych „Harmónia“ (1988)
  • Plátno „Kto nás ochráni“ (1988)
  • Plátno „Internát“ (1988)
  • Tapiséria „Poludnie (Venovanie rodičom)“ (1989)
  • Plátno „Na pamiatku nenarodených“ (1990)
  • Plátno „Na prahu“ (1990)
  • Plátno „Černovci“. August 88“ (1990)
  • Gobelín „Záclona“ (1990)
  • Tapiséria „Zlaté rúno“ (1990)
  • Plátno „Deň smútku“ (1990)
  • Plátno „Sen“ (1990)
  • Plátno „Zátišie“ (1990)
  • Plátno „Formácia“ (1990)
  • Plátno „Prebudenie“ (1990)
  • Plátno „Candlemas“ (1991)
  • Plátno „Inšpirácia“ (1991)
  • Pamätná tabuľa Pavlovovi Kasprukovi (1992)
  • Plátno „Anjel strážny“ (1992)
  • Pamätná tabuľa Jevgenijovi Hakmanovi (1993)
  • Pamätná tabuľa Olega Olzhicha (1998)
  • Plátno „A radosť a smútok“ (2000)
  • Plátno „Požehnaj, Bože“ (2008)
  • Plátno „Serhij Paradžanov v lúčoch slávy“ (2008)
  • Plátno „Rytieri červeného rádu“ (2009)
  • Pamätná tabuľa Nazaryevovi Jaremčukovi (2012)
  • Plátno „Rovnováha pocitov“ (2014)
  • Plátno „Gravitačné pole“ (2015)
  • Plátno „Záplava mieru“ (2015)
  • Plátno „Taká nálada“ (2015)
  • Plátno „Nebeská sféra“ (2015)
  • Plátno „Križovatka farieb„ (2015)
  • Plátno „Moment, mrzne“ (2016)
  • Plátno „Pomaly“ (2016).

Dosiahnuté ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Zaslúžilý umelec Ukrajiny (2009)[6]

14. septembra 2017 sa v Kultúrnom centre Vernissage v Černovci konala výstava Artemija Prysiažňuka na počesť jeho 70. narodenín. Väčšina diel nebola nikdy vystavená a umelec ich vytvoril najmä v posledných rokoch svojho života.[7][8]

16. decembra 2022 bola v obci Kruglyk v regióne Černovci pomenovaná na počesť Artemija Prysiažňuka dokonca aj ulica.

25. júla 2024 bola v Černivciach Lermontovova ulica premenovaná na ulicu Artemija Prysiazhniuka.[9]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. UKRAINE, Amazing. Художник Артемій Присяжнюк - мова кольору [online]. Amazing Ukraine - Дивовижна Україна, 2023-01-30, [cit. 2023-11-10]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  2. Абстрактні світи Артемія Присяжнюка - CHERNOZEM.INFO [online]. [Cit. 2023-11-10]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  3. a b c d e f g Присяжнюк Артемій [online]. [Cit. 2023-11-10]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  4. Випускники кафедри - Львівська Національна Академія Мистецтв [online]. lnam.edu.ua, [cit. 2023-11-10]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  5. МІЩЕНКО, Ірина. ЖИВОПИС АРТЕМА ПРИСЯЖНЮКА: ВІД ТЕМАТИЧНОЇ КАРТИНИ ДО АБСТРАКТНОЇ КОМПОЗИЦІЇ. Вісник Національної академії керівних кадрів культури і мистецтв, 2020, čís. 1. Dostupné online [cit. 2023-11-10]. ISSN 2409-0506. DOI10.32461/2226-3209.1.2020.196570. (po ukrajinsky)
  6. Про відзначення державними нагородами України діячів образотворчого мистецтва [online]. Офіційний вебпортал парламенту України, [cit. 2023-11-10]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  7. 14-24 вересня - у "Вернісажі" виставка живопису Артемія Присяжнюка [online]. acc.cv.ua, [cit. 2023-11-10]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  8. У Чернівцях презентують виставку живопису буковинського художника Артемія Присяжнюка [online]. promin.cv.ua, [cit. 2023-11-10]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  9. ЛУПАШКУ, Анастасія. Першотравнева тепер Дюссельдорфська: у Чернівецькій громаді перейменували понад 60 вулиць. Суспільне Чернівці, 2024-07-25. Dostupné online [cit. 2024-07-29].