Asociácia umelcov revolučného Ruska

Asociácia umelcov revolučného Ruska (rus. Ассоциация художников революционной России, známa aj pod označením achrovci vychádzajúcim zo skratky АХРР) bolo umelecké združenie ruských sovietskych výtvarníkov pôsobiace v rokoch 1922 - 1932. V roku 1928 združenie zmenilo názov na Asociácia umelcov revolúcie (Ассоциация художников революции , АХР)

Združenie, umelecky a ideovo nadväzujúce na Združenie peredvižnikov (Товарищество передвижных художественных выставок) vzniklo v roku 1922 a vo svojej činnosti si dalo za cieľ „umelecko-dokumentárne zachytenie najväčších okamihov histórie v jej revolučnom duchu“.

Príslušníci asociácie svojou tvorbou vniesli významný vklad k vytváraniu sovietskeho realistického maliarstva. Hlavné témy ich diel - industrializácia krajiny, výstavba nových miest, budovateľské úspechy mladej sovietskej republiky, hrdinstvo pri obrane vlasti, nový život - presne odrážali spoločenské a historické pohyby krajiny po Októbrovej revolúcii.

Impulzom k vzniku združenia bola záverečná reč umelca P. A. Radimova, posledného čelného predstaviteľa peredvižnikov na umeleckej výstave konanej v roku 1922 v Moskve. V prejave nazvanom „Reflexie života v umení“ poukázal na meniace sa spoločenské podmienky a s tým súvisiacu povinnosť umelcov reagovať na ne. Odozvou tejto výzvy bol vznik združenia, ktorého čelným predstaviteľom ktorého sa stal sám Radimov.

Združenie sa vo svojej činnosti zameriavalo okrem samotnej umeleckej tvorby aj na prezentácii diel širokej verejnosti, kvôli čomu zorganizovalo viacero umeleckých výstav.

Asociácia umelcov revolučného Ruska, ktorá svoju činnosť ukončila v roku 1932, sa stala predvojom neskoršieho centrálneho Zväzu výtvarných umelcov ZSSR (Союз художников СССР).

Niektorí predstavitelia združenia

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku АХРР na ruskej Wikipédii.

K. F. Antonovová, I. T. Rostovcevová, Gosudarstvennaja Treťjakovskaja galereja, Izdateľstvo Avrora, Leningrad, 1976