Aspremontov letný palác
| Aspremontov letný palác | |
| palác | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Bratislavský kraj |
| Okres | Bratislava I |
| Mesto | Bratislava |
| Mestská časť | Staré mesto |
| Súradnice | 48°09′01″S 17°07′03″V / 48,1503945°S 17,1175859°V |
| Autor | J. J. Thaler |
| Štýl | barok |
| Vlastník | Univerzita Komenského v Bratislave |
| Pre verejnosť | neprístupné (prístupné iba pre študentov a učiteľov LF UK) |
  Poloha v rámci Starého Mesta
| |
 Poloha v rámci Bratislavy
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Aspremontov letný palác je jednoposchodový barokový palác a národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky pod číslom 101-263/1. Nachádza sa v Bratislave v Medickej záhrade v Špitálskej ulici číslo 24.
V súčasnosti (2014) tu sídli dekanát Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
História
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1769 kúpil gróf Johann Nepomuk Gobert d’Aspremont-Lynden polia a záhrady a v roku 1770[1] alebo 1771[2] dal postaviť palác podľa projektu architekta Johanna Josepha Thalherra. V roku 1781 sa palác aj so záhradou stali majetkom Esterháziovcov.[2] V druhej polovici 19. storočia kúpila záhradu rodina Jankovitsova a v roku 1862 bratislavský obchodník Karol Schiffbeck, podľa neho bol palác známy aj ako Schiffbeckov palác.[1]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Hlavná fasáda paláca smeruje do záhrady upravenej podľa dobového vkusu vo francúzskom štýle (Medická záhrada). Palác bol po štýlovej stránke poznačený dekórom Ľudovíta XVI., v interiéroch sú motívy vavrínových vencov, stužkových girlánd a medailónov, ktoré sú zachované najmä v slávnostnej sále (dnes miestnosť Vedeckej rady LF UK), krytej širokou kupolou.
20. decembra 2004 bola zrekonštruovaná a znovuotvorená Kaplnka Ukrižovania v neskorobarokovom slohu na prízemí.[3] Dominantou kaplnky je Oltár Ukrižovania z červeného a bieleho mramoru.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Medická záhrada
- ↑ a b Štefan Holčík: Historické budovy menili svoje názvy, Bratislavské noviny, 17.7.2010
- ↑ http://www.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/subory/nasa_univerzita/2005_06.pdf Archivované 2013-05-24 na Wayback Machine (Informácia je na strane 7.)
|
Tento článok týkajúci sa architektúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |