Preskočiť na obsah

Ľudovít XVI.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ľudovít XVI.
kráľ Francúzska a Navarry
Antoine-François Callet, Musée de l'Histoire de France, Salon d'Apollon
Antoine-François Callet, Musée de l'Histoire de France, Salon d'Apollon
Ľudovít XVI., podpis (z wikidata)
Panovanie
DynastiaBourbonovci
Panovanie1774 – 1792
Korunovácia11. jún 1775
PredchodcaĽudovít XV.
Biografické údaje
Narodenie23. august 1754
Versailles, Francúzske kráľovstvo
Úmrtie21. január 1793 (38 rokov)
Paríž, Francúzsko
Rodina
Manželka
Potomstvo
Mária Terézia Bourbonská
Ľudovít Jozef Xaver František
Ľudovít Karol
Sofia Helena Beatrix
OtecĽudovít Ferdinand Francúzsky
MatkaMária Jozefa Saská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsĽudovít XVI.
(multimediálne súbory na commons)

Ľudovít XVI. (* 23. august 1754, Versailles, Francúzske kráľovstvo – † 21. január 1793, Paríž, Francúzsko) bol francúzsky a navarrský kráľ z rodu Bourbonovcov, ktorý vládol v rokoch 1774 – 1792. Bol vnukom Ľudovíta XV., jeho manželkou bola od roku 1770 Mária Antoinetta – dcéra Márie Terézie. Za jeho vlády vypukla vo Francúzsku v roku 1789 Veľká francúzska revolúcia, ktorá vyvrcholila roku 1793 popravou Ľudovíta XVI. a jeho rakúskej manželky Márie Antoinetty. Rokom 1789 tak končí obdobie absolutistickej vlády francúzskych kráľov, ktorý uplatňovali jeho predkovia, králi Ľudovít XIII. a Ľudovít XIV.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudovít bol osobne čestný a zbožný človek, ale ako panovník vystupoval často nerozhodne a nedokázal riešiť hlbokú finančnú krízu a reformovať zastarané feudálne usporiadanie Francúzska. Bránil prijatie reforiem ministra financií R. J. Turgota a neskôr J. Neckera.

Dňa 5. mája 1789 zvolal Ľudovít generálne stavy s cieľom reformovať daňový systém. Voľby zástupcov generálnych stavov odštartovali Veľkú francúzsku revolúciu. Po páde Bastily sa kráľ formálne vyslovil pre ústavu, ale v Rakúsku vyjednával o intervencii. Bol odhalený a postavený pred revolučný tribunál.

Roku 1791 sa neúspešne pokúsil o útek za hranice. Bol vyhlásený za vlastizradcu, zosadený z trónu a dňa 21. januára 1793 verejne sťatý gilotínou na Námestí Revolúcie. Jeho statočnosť v posledných chvíľach pred popravou mu priniesla úctu mnohých súčasníkov.

Robespierrove argumenty pre popravu kráľa (prejav v Národnom konvente z 3. decembra 1792):

„Tu sa nevedie súdny proces. Ľudovít nie je obžalovaný a vy nie ste žiadni sudcovia. Ste iba politici a zástupcovia národa… Vašou úlohou nie je vysloviť nad niekým súdny rozsudok, ale prijať opatrenie v záujme verejného blaha. Pokiaľ ide o mňa, prieči sa mi trest smrti a k Ľudovítovi necítim lásku ani nenávisť… Ale zosadený kráľ v lone revolúcie, ktorá má ešte ďaleko k tomu, aby bola pevne zakotvená… taký nemôže byť zneškodnený uväznením alebo vypovedaním. S bolesťou vyslovujem osudnú pravdu: je lepšie, aby zomrel Ľudovít, než aby zahynulo 100 tisíc poctivých občanov…“

Genealógia

[upraviť | upraviť zdroj]
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ľudovít Francúzsky
 
 
 
 
 
 
 
Ľudovít Francúzsky
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Bavorská
 
 
 
 
 
 
 
Ľudovít XV.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Viktor Amadeus II.
 
 
 
 
 
 
 
Mária Adela Savojská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Mária Orleánska
 
 
 
 
 
 
 
Ľudovít Ferdinand Francúzsky
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Rafael Leszczyńsky
 
 
 
 
 
 
 
Stanislav I. Leszczyński
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Katarína Jablonovská
 
 
 
 
 
 
 
Mária Leszczyńska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ján Karol Opaliński
 
 
 
 
 
 
 
Katarína Opalińska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Žofia Czarnkowska Opalińska
 
 
 
 
 
 
 
Ľudovít XVI.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
August II.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
August III.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kristína Eberhardína Brandenburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Jozefa Saská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Leopold I.
 
 
 
 
 
 
 
Jozef I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Eleonóra Magdaléna Falcko-neuburská
 
 
 
 
 
 
 
Mária Jozefa Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ján Fridrich Brunšvicko-lüneburský
 
 
 
 
 
 
 
Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Benedikta Henrieta Hanoverská
 
 
 
 
 
 

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • BORDONOVE, Georges: Ludvík XVI. : Král mučedník. Praha : Brána 2003, 242 s. ISBN 80-7243-198-6
  • CRONIN, Vincent: Ludwig XVI. und Marie-Antoinette - Eine Biographie. Düsseldorf : Claassen 1974.
  • FAY, Bernard: Ludwig XVI. - Der Sturz der französischen Monarchie. München : Wilhelm Heyne 1989.
  • HARTMANN, Peter Klaus: Ludwig XVI. 1774-1789/92. In: Ders. (Hg.): Französische Könige und Kaiser der Neuzeit. Von Ludwig XII. bis Napoleon III. 1498-1870, 2. Aufl. München : C. H. Beck 2006, s. 272-307, ISBN 3-406-54740-0
  • KUNEC, Patrik: Prvý pár Francúzska : Život na kráľovskom dvore vo Versailles. In: Historická revue, roč. 30, 2019, č. 7, s. 16 – 22.
  • KUNEC, Patrik: Cesta na popravisko : Kráľovská rodina vo víre revolúcie. In: Historická revue, roč. 30, 2019, č. 7, s. 31 – 35.
  • LEVER, Évelyne: Ludwig XVI. Stuttgart : Klett-Cotta, 1988.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]


Ľudovít XVI.
Vladárske tituly
Predchodca
Ľudovít XV.
kráľ
17741792
Nástupca
Ľudovít XVII.