Atótos

Atótos (starogr. Ἀτωτος – Atótos) bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.^[1]^[2]

Atótos bol grécky sochár (bronziar) z Argu, ktorý tvoril v 1. polovici 5. stor. pred Kr.^[1] Zo skulptúrnej tvorby tohto umelca sa nezachovalo nič, známa je ale jeho signatúra^[3] na jednom bloku z podstavca (na druhom bloku sprava), ktorý bol súčasťou základne zo súsošia (či niekoľkých sôch) nájdenej pri juhovýchodnom rohu Diovho chrámu v Olympii. Táto základňa pôvodne pozostávala z troch vrstiev. Spodnú a strednú časť z tufu pokrýval podstavec z parského mramoru (z piatich blokov), 3,905 m dlhý, 0,32 m vysoký a 0,96 m široký.^[4] Podľa nápisov (dnes už značne poškodených), zaznamenaných na troch miestach prednej strany podstavca, bol kedysi základňou sochárskych diel, ktoré boli votívnymi darmi Diovi od istého Praxitela (v roku 485 pred Kr. zrejme spolu s Glaukom odišiel z Kamariny^[5]):

Πραξιτέλεˉς ἀνέθεˉκε Συρακόσιος τόδ’ ἄγαλμα καὶ Καμαριναῖος· πρόσθα <δ>ὲ Μαντινέαι Κρίνιος ℎυιὸς ἔναιεν ἐν Ἀρκαδίαι πολυμέˉλοˉ<ι>ℎεσλὸς ἐόˉν, καί ϝοι μνᾶμα τόδ’ ἐστ’ ἀρετᾶς.

preklad: Praxiteles zo Syrakúz a Kamariny venoval túto agalmu (votívny dar, bola to hlavne socha zasvätená božstvu^[6]), bol synom Krinida z arkádskej Mantinenie bohatej na stáda, bol veľkorysý a táto (agama) je spomienkou na jeho významnosť

- epigram v starogréčtine^[7]^[1]^[4]

Na pôvodných sochárskych prácach týchto diel sa spolu s Atótom podieľali aj sochári Argeiadas, Asópodóros a Athanodóros.^[8]^[3]^[9]Nápisy na podstavci datovali do prelomu 6. a 5. stor. pred Kr. Keďže Kamarina bola okolo roku 485 pred Kr. opätovne zničená tyranom Gelónom,^[10] nápisy museli vytesať ešte pred touto udalosťou.^[1]

Referencie a bibliografia

↑ ^a ^b ^c ^d Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Atotos [1]
↑ SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 139. (po nemecky)
↑ ^a ^b Inscriptiones Graecae, IvO 631 [2]
↑ ^a ^b Ernest Stewart Roberts. An Introduction to Greek Epigraphy. Cambridge : CUP Archive, 1887. S. 115. [3]
↑ Kathryn A. Morgan. Pindar and the Construction of Syracusan Monarchy in the Fifth Century B.C.. Oxford : Oxford University Press, 2015. ISBN 978-01-9936-686-6. S. 53.
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 391.
↑ Inscriptiones Graecae, IvO 266 [4]
↑ Inscriptiones Graecae, IvO 630 [5]
↑ Clifford Ando; Pierre Bonnechere; Marine Bretin-Chabrol; Claude Calame; Marcello Carastro. Dossier : Serments et paroles efficaces. Paris : Éditions de l’École des hautes études en sciences sociales, 2017. ISBN 978-27-1322-608-3. S. 144. [6]
↑ Herodotos, História, 7,156.

[:1-1] Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Atotos [1]

[:2-2] SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 139. (po nemecky)

[:3-3] Inscriptiones Graecae, IvO 631 [2]

[:4-4] Ernest Stewart Roberts. An Introduction to Greek Epigraphy. Cambridge : CUP Archive, 1887. S. 115. [3]

[:5-5] Kathryn A. Morgan. Pindar and the Construction of Syracusan Monarchy in the Fifth Century B.C.. Oxford : Oxford University Press, 2015. ISBN 978-01-9936-686-6. S. 53.

[:6-6] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 391.

[:8-7] Inscriptiones Graecae, IvO 266 [4]

[:9-8] Inscriptiones Graecae, IvO 630 [5]

[:10-9] Clifford Ando; Pierre Bonnechere; Marine Bretin-Chabrol; Claude Calame; Marcello Carastro. Dossier : Serments et paroles efficaces. Paris : Éditions de l’École des hautes études en sciences sociales, 2017. ISBN 978-27-1322-608-3. S. 144. [6]

[:11-10] Herodotos, História, 7,156.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]