Augustín Trefort
Augustín Trefort, celým menom: Augustín Adam Ignác Trefort (maď. Trefort Ágoston, * 6. február 1817, Humenné – † 22. august 1888, Budapešť) bol uhorský kultúrny politik, reformátor, publicista, minister školstva a cirkevných záležitostí, člen Uhorskej akadémie vied neskôr jej riaditeľ a v rokoch 1885 až 1888 aj jej prezident.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Humennom, v Zemplínskej župe v katolíckej rodine valónskeho pôvodu. Jeho pra-starý otec bol právnikom v Belgicku a jeho starý otec - vojenský lekár, prišiel do Uhorska začiatkom 70. rokov 18. storočia. Jeho otec Ignác Trefort (* 1770, Prešov – † 1831, Humenné) bol uznávaný chirurg. Matka Tekla Beldovičová bola dcérou Adama Beldoviča, humenského obchodníka so soľou. Augustín Trefort mal dvoch bratov, Antona (* 1820) a Štefana (* 1825).
Základnú školu absolvoval doma - v Humennom v rokoch 1822 až 1826. Ako dieťa hovoril hlavne po slovensky a nemecky a trochu aj po maďarsky. Aby sa zdokonalil v nemeckom jazyku, poslali ho rodičia v roku 1826 do Prešova, na štúdiá v evanjelickom kolégiu. Aby sa naučil dobre po maďarsky, v roku 1829 ho rodičia zapísali na piaristické gymnázium v Novom meste pod Šiatrom.
Kvôli epidémii cholery bolo gymnázium koncom júna 1831 zatvorené a študenti poslaní domov. Augustín Trefort sa tiež vrátil domov, kde 28. až 28. júla obaja jeho rodičia podľahli cholere. Štrnásťročný Augustín a jeho šesťročný brat spoločne s trojicou služobníkov bývali v rodičovskom dome celé týždne sami, až sa ich ujala grófka Petronella Csákyová.
V štúdiu pokračoval od jesene 1831 na Egerskom lýceu, neskôr na univerzite v Pešti, kde sa naučil po anglicky, taliansky a francúzsky. Po ukončení právnického vzdelania nadobúdal prax na úradoch v Prešove.
Vďaka dedičstvu po otcovi a Csákyovcoch absolvoval v rokoch 1836 a 1837 cestu po západnej Európe. Po návrate zložil advokátsku skúšku a vstúpil do štátnej služby ako praktikant súdnej komory v Budíne. Bol členom Národného kasína, čo mu prinieslo množstvo kontaktov a celoživotných priateľstiev.
V roku 1839 v časopise Századunk (Naše storočie), ktorý vychádzal v Bratislave uverejnil výzvu na udržanie a rozvoj uhorského výtvarného umenia, ktorú podpísalo mnoho významných osobností a ktorá sa stala základom pre vznik Peštianskeho spolku pre umenie (Pesti Műegylet). Vo svojej autobiografii o tomto období píše: „Väčšina peštianskej spoločnosti bola v tom čase v Bratislave a mládež horela veľkým vzrušením. V niektorých ohľadom som patril medzi šľachtickú mládež“.
Štátnu službu opustil na konci 30tych rokov. V roku 1841 ako 24 ročný bol zvolený za člena Uhorskej akadémie vied. Podieľal sa na práci Priemyselného spolku a Uhorského obchodného spolku. Slobodné kráľovské mesto Zvolen ho v rokoch 1843/44 vyslalo do uhorského snemu. O aktuálnych politických otázkach, hlavne ekonomického charakteru, publikoval články v Pesti Hírlap.
Počas uhorskej revolúcie sa zúčastňoval aktivít oddelenia kontroly tlače miestodržiteľskej rady, bol vymenovaný za dôstojníka honvédov. Neskôr bol tajomníkom ministerstva pôdohospodárstva, priemyslu a obchodu.
Neskôr emigroval do Viedne a Mníchova a do Uhorska sa vrátil v roku 1850. Žil v ústraní v Békešskej župe a koncom 50. rokov sa začal angažovať vo verejných veciach župy.
V roku 1860 bol zvolený za prvého podžupana, avšak 18. marca 1861 sa funkcie vzdal a bol zvolený za poslanca snemu. Po smrti manželky sa natrvalo presťahoval do Pešti. V roku 1872 bol opätovne zvolený za poslanca snemu v Šoproni. V roku 1872 sa stal ministrom školstva a cirkevných záležitostí, ktorým bol v niekoľkých vládach až do svojej smrti v roku 1888.
Ako minister bol zodpovedný za zatvorenie slovenských gymnázií v roku 1874.[1]
Jeho akademická kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1841 sa stal členom - korešpondentom Uhorskej akadémie vied a v roku 1867 jej riadnym členom. Funkciu riaditeľa zastával od roku 1874. V roku 1885 vystriedal na prezidentskom poste Lónyaya Menyhérta.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ PIETOR, Ambro. Nápor — odpor [online]. Zlatý fond SME, 2012, [cit. 2023-02-24]. Dostupné online.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Trefort Ágoston na maďarskej Wikipédii.
Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 21; pokrstený ako Augustinus Adamus Ignatius Trefortt