Augustové dekréty

Augustové dekréty boli dekréty zo 4. - 5. augusta 1789, ktorými Ústavodarné národné zhromaždenie reagovalo na vypuknutie francúzskej revolúcie a na jej dôsledky a zrušilo feudálne výsady.

Za začiatok francúzskej revolúcie sa pokladá deň 14. júl 1789, v ktorom parížsky ľud zaútočil na Bastilu – symbol absolutistickej moci panovníka. Nepokoje sa z Paríža preniesli na francúzsky vidiek, najmä do východnej a juhovýchodnej časti Francúzska. Poddaní vidiečania sa búrili proti príslušníkom šľachty - útočili na ich sídla, rabovali ich, zapaľovali šľachtické archívy a ničili listiny, ktoré boli právnym titulom na vyberanie feudálnych dávok. Ústavodarné národné zhromaždenie tak bolo nútené riešiť otázku, ako utíšiť rozmáhajúce sa ľudové nepokoje. Pri hľadaní spôsobu bol podaný okrem iných návrh, aby sa vrchnosť dobrovoľne vzdala svojich privilégií. Prekvapivo našiel tento návrh medzi zástupcami stavov zástancov, ktorí ho priaznivo prijali a následne počas dlhého zasadania v noci zo 4. na 5. augusta 1789 boli schválené tzv. Augustové dekréty, ktorými Ústavodarné národné zhromaždenie reagovalo na vypuknutie revolúcie a na jej dôsledky.

Priamo v prvom článku Augustových dekrétov sa zrušili všetky feudálne výsady, šľachtické privilégiá, roboty a tým vlastne aj celý feudálny systém: „Národné zhromaždenie ruší úplne feudálny režim a nariaďuje, že z feudálnych a úročných práv a povinností tie, ktoré sa vzťahujú k mŕtvej ruke vecnej alebo osobnej a k osobnému nevoľníctvu a tie práva a povinnosti, ktoré sú namiesto nich, sú zrušené bez náhrady.“ V priebehu jednej noci tak bola zničená stará štruktúra francúzskej spoločnosti založená na výsadách a nerovnosti. Zrušené boli akékoľvek feudálne privilégiá peňažnej aj nepeňažnej povahy, ktoré boli priznané šľachte aj cirkvi, krajom, mestám alebo dedinám. Bez náhrady sa zrušili vrchnostenské práva, ktoré spočívali vo výkone osobných služieb, čiže odporovali prirodzenému právu jednotlivca na slobodu. Ostatné feudálne povinnosti poddaných ako roboty, poplatkové povinnosti a vecné bremená k pôde síce neboli priamo zrušené, ale mohli byť vykúpené: „všetky ostatné sa vyhlasujú za vykúpiteľné“. To znamená, že Augustové dekréty priniesli iba oslobodenie osôb spod závislosti od šľachty a nie oslobodenie pôdy, na ktorej poddaní vykonávali hospodársku činnosť a ktorá patrila príslušníkom prvého stavu. Vzťah k pôde bol v období pred revolúciou založený na symbióze medzi šľachtou žijúcou na pôde a poddanými obyvateľmi, ktorí zabezpečovali šľachte služby a z toho im vyplývalo predovšetkým právo na pôdu, ale len na držbu pôdy. Právo držby pôdy bolo dedičné a prislúchalo teda nie len šľachte, ale aj poddaným. Hoci dekréty umožňovali vykúpenie pôdy a takým spôsobom nadobudnutie vlastníckeho práva k nej, všetky okolnosti v zlej hospodárskej situácii revolučného Francúzska spôsobovali, že si to chudobní roľníci nemohli dovoliť, čo znamená, že naďalej platili poplatky z pôdy. Spory vyvolávala aj skutočnosť, že Ústavodarné národné zhromaždenie v dekréte jasne a jednoznačne nevymedzilo, ktoré konkrétne práva sa zrušujú bez náhrady a ktoré môžu byť legitímne vykúpené. Situáciu následne definitívne vyriešil až dekrét prijatý jakobínskym Konventom 17. júla 1793, ktorý jednoducho zrušil všetky feudálne a vrchnostenské práva, teda aj tie, ktoré sa podľa Augustových dekrétov mohli vykúpiť. Týmto aktom sa dokončilo oslobodenie pôdy od feudálnych povinností a bremien.

Zrušenie nevoľníctva a tým zmena osobného statusu sa prejavili aj v rámci rodinného práva pri uzatváraní manželstva – Augustové dekréty nepriamo stanovili slobodu uzatvorenia manželstva, pretože sa už viac neviazalo na súhlas vrchnosti. Augustové dekréty tiež stanovili právo všetkých občanov na voľný prístup k úradom: „Všetci občania bez rozdielu pôvodu budú pripustení ku všetkým úradom“ , čím sa snažili zabezpečiť dodržiavanie zákonov a práva. Dovtedy totiž úrady dedične pripadali iba príslušníkom šľachty, zatiaľ čo poddaní nemali k nim žiadny prístup. Preto bolo potrebné odstrániť túto nerovnosť medzi šľachtou a poddanými, aby sa aj takýmto spôsobom reálne garantovali práva, ktoré zaručovali Augustové dekréty. Ústavodarné národné zhromaždenie si pri prijímaní Augustových dekrétov uvedomovalo aj nevyhnutnosť potreby reformovať súdnictvo. Zrušili sa osobitné šľachtické súdy a tým došlo k unifikácii francúzskeho súdnictva.

Hoci Augustové dekréty de iure zrušili feudálne zriadenie a boli krokom vpred ku slobodnému a rovnému Francúzsku, de facto predstavovali len pomyselné zrušenie feudalizmu a feudalizmus ako taký pretrvával naďalej.