Austroslavizmus
Austroslavizmus bol politický smer 19. a 20. storočia hlásajúci orientáciu na vyriešenie problémov slovanských národov v Rakúskom cisárstve a neskôr Rakúsko-Uhorsku jedine pod vedením viedenského cisárskeho dvora. Bol rozšírený najmä medzi českými liberálmi v polovici 19. storočia. Ako prvý ho navrhol Karel Havlíček Borovský v roku 1846 ako protinávrh k panslavizmu. Neskôr ho rozvinul do uceleného politického konceptu český politik František Palacký. Austroslavizmus bol tiež čiastočne podporovaný ďalšími slovanskými národmi v Rakúskom cisárstve.
Program
[upraviť | upraviť zdroj]Austroslavizmus predpokladal mierovú spoluprácu menších slovanských národov strednej Európy žijúcich na území Habsburskej monarchie, ktorým by nedominovali po nemecky hovoriace elity. Palacký navrhoval federáciu ôsmich národných krajov s výraznou samosprávou. Po porážke českej revolúcie v Prahe v júni 1848 tento program prestal byť dôležitým. Premena Rakúskeho cisárstva na Rakúsko-Uhorsko v roku 1867 tento program len oslabila, pretože Slovania na rozdiel od Maďarov nezískali toľko túženú samosprávu pri rakúsko-maďarskom vyrovnaní.
Ako politický koncept pretrval austroslavizmus až do pádu Rakúsko-Uhorska v roku 1918. Táto myšlienka bola niekoľkokrát použitá v neveľmi významných návrhoch federalizácie Rakúsko-Uhorska.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Austroslavismus na českej Wikipédii.
|
Tento článok týkajúci sa politiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |