Ayrton Senna
Ayrton Senna | |
jazdec F1 | |
Ayrton Senna | |
Osobné informácie | |
---|---|
Štát | Brazília |
Dátum narodenia | 21. marec 1960 |
Miesto narodenia | São Paulo, Brazília |
Dátum úmrtia | 1. máj 1994 (34 rokov) |
Miesto úmrtia | Bologna, Taliansko |
Kariéra vo Formule 1 | |
Sezóny | 1984, 1985, 1986, 1987, 1988, 1989, 1990, 1991, 1992, 1993, 1994 |
Tímy | Toleman, Lotus, McLaren, Williams |
Počet pretekov | 162 |
Majster sveta | 3 (1988, 1990, 1991) |
Víťazstvá | 41 |
Stupne víťazov | 80 |
Body | 610 |
Pole positions | 65 |
Najrýchlejšie kolá | 19 |
Prvá GP | Veľká cena Brazílie 1984 |
Prvé víťazstvo | Veľká cena Portugalska 1985 |
Posledné víťazstvo | Veľká cena Austrálie 1993 |
Posledná GP | Veľká cena San Marina 1994 |
Odkazy | |
Ayrton Senna na com.br | |
Ayrton Senna multimediálny obsah na commons | |
Ayrton Senna da Silva (* 21. marec 1960, São Paulo – † 1. máj 1994, Bologna) bol brazílsky automobilový pretekár F1. Titul majstra sveta formuly 1 vyhral za svoju kariéru celkom trikrát. Zomrel ako 34-ročný počas tragickej nehody pri Veľkej cene San Marina 1994.
Kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Od malička ho zaujímal motošport a v roku 1964, keď mal Ayrton štyri roky, zostavil mu otec Milton prvú motokáru. Ako dvanásťročný sa rozhodol, že v jeho živote bude na prvom mieste motošport a škola Colegio Rio Branco bude druhoradá. Svoje prvé preteky absolvoval vo veku 13 rokov. 1. júla 1973 vyhral prvé preteky. V roku 1977 sa stal juhoamerickým majstrom sveta v motokárach. Svetový majstrovský titul však v motokáre nikdy nezískal. V roku 1981 sa presťahoval do Anglicka, kde získal titul v britskej formule Ford 1600. Koncom roku 1982 mu ponúkol šéf tímu McLaren Ron Dennis šancu debutovať vo F1. Senna vtedy ponuku odmietol. O šesť rokov neskôr získal s týmto tímom prvý zo svojich troch majstrovských titulov.
1984
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1984 štartoval prvý raz na F1 s tímom Toleman TG183B na Veľkej cene Brazílie v Rio de Janeiro. Kvalifikoval sa na výbornom šestnástom mieste, ale v pretekoch vydržal iba do ôsmeho kola. Tím Toleman bol v porovnaní s ostatnými tímami pomerne malý, ale aj tak sa mu podarilo zostaviť slušný monopost. Prvé body sa Sennovi podarilo nazbierať počas GP Afriky v Kyalami, v apríli 1984. Navyše sa mu však podarilo veľmi dobre zapôsobiť aj v GP Monaka. V daždivých pretekoch síce odštartoval až z trinásteho miesta, ale dokázal sa v krátkom čase prepracovať až na druhú pozíciu. V dobe, keď sa približoval k prvému Alain Prostovi, boli preteky pre prudký dážď ukončené. Po šestnástich pretekoch sa nakoniec umiestnil na deviatom mieste s trinástimi bodmi.
1985
[upraviť | upraviť zdroj]Jeho prestup do tímu Lotus nebol jednoduchý, podľa zmluvy s Tolemanom mal Senna za túto stajňu ešte rok jazdiť, nakoniec sa mu však podarilo zo zmluvy vykúpiť a prestup bol možný. Lotus 97T poháňaný motorom Renault bol jedným z najlepších modelov tejto stajne a Senna jeho kvality dokázal patrične zúročiť. Prvé preteky na domácej trati v Brazílii síce nedokončil pre problémy s elektronikou, ale v druhej GP, ktorá sa išla na Portugalskom Estorile už zvíťazil. V priebehu sezóny ho trápili mechanické závady, ktoré mu mnohokrát nedovolili obhájiť prvé miesto z kvalifikácie aj v pretekoch. Do konca sezóny sa mu podarilo vyhrať už iba jednu veľkú cenu a to GP Belgicka, ktorá sa rovnako ako tá v Portugalsku išla za dažďa. Sezónu potom dokončil na štvrtom mieste s 38 bodmi na konte.
1986
[upraviť | upraviť zdroj]Druhá sezóna s Lotusom bola ešte lepšia ako tá prvá. V prvej GP, ktorá sa išla opäť na domácej trati v Brazílii, došiel Senna na druhom mieste za svojím krajanom Nelsonom Piquetom. Druhé preteky sezóny v španielskom Jereze vyhral pred Nigelom Mansellom. Prvýkrát vo svojej kariére sa tak ujal vedenia majstrovstiev sveta. Mechanické závady na jeho monoposte však zavinili, že tento rok do bojov o titul nezasiahol. Aj keď sa mu podarilo vyhrať GP USA a niekoľkokrát prísť na druhom a treťom mieste, na Alaina Prosta v McLarene a na dvojicu od Williamsu Mansell, Piquet jednoducho nemal. Sezónu teda opäť dokončil na štvrtom mieste, tentoraz však už s 55 bodmi.
1987
[upraviť | upraviť zdroj]Štart sezóny sa Sennovi príliš nepodaril, ale potom, čo dokázal vyhrať štvrtú a piatu GP v Monaku a v USA, ujal sa vedenia v šampionáte. Boj o titul zvádzal so svojím krajanom a Piquetom a Britom Mansellom, idúcimi s monopostmi Williams Honda. Nádej na výhru v šampionáte držal dlho, definitívne ju však stratil po GP Austrálie. Pri kontrole Sennovho vozidla bolo zistené, že brzdové bubny jeho Lotusu sú širšie ako legálne povolené a z pretekov bol diskvalifikovaný. Po tejto diskvalifikácii skončil v konečnom poradí na treťom mieste s 57 bodmi.
1988
[upraviť | upraviť zdroj]Po vypršaní zmluvy s Lotusom nastúpil Senna do tímu McLaren a stal sa tak tímovým kolegom dvojnásobného majstra sveta Alaina Prosta. Vzťah medzi týmito dvoma jazdcami nebol nijako idylický, čo mnohokrát vyvrcholilo dramatickými incidentami pri pretekoch, aj mimo nich. Počas roka 1988 vyhrala táto dvojica 15 zo 16 pretekov (z toho Senna 8) seriálu GP. Senna tak prvýkrát vo svojej kariére vyhral celý šampionát F1. Na prvom mieste sa umiestnil s 90 dosiahnutými bodmi.
1989
[upraviť | upraviť zdroj]Aj v tomto roku pokračoval boj medzi oboma jazdcami jazdiacimi s monopostmi McLaren. Ich vyrovnaný boj potom vyvrcholil počas predposlednej GP v japonskej Suzuke, kde majstrovský titul získal Prost, po neblaho preslávenom incidente. V jednej zo šikán sa Senna pokúsil o predbehnutie, počas ktorého sa zrazil s Prostom, ktorý však nepatrne a úplne nelogicky zatočil k Sennovi, smerom von z dráhy. Tento manéver bol veľmi riskantný a Senna zaň bol neskôr veľmi kritizovaný, pri hlbšom pohľade sa však dá pochopiť. Prost mal predpoklad získať titul, ak Senna tieto preteky nevyhrá, čo bol dôvod Sennovho kroku a možno aj dôvod Prostovho nepatrného zatočenia. O tom však môžeme len špekulovať. Sennovi sa síce podarilo dôjsť do depa, kde si nechal svoje vozidlo opraviť a opäť sa zaradil do pretekov a dokonca ich vyhral, bol však nepochopiteľne diskvalifikovaný pre nedovolené skrátenie zákruty. V boji o titul v šampionáte tak nakoniec skončil na druhom mieste so šesťdesiatimi bodmi.
1990
[upraviť | upraviť zdroj]Boj medzi týmito dvoma pretekármi neustal ani v nasledujúcom roku a incidenty, podobné tomu zo Suzuky 89, sa neustále v pozmenenej verzii opakovali. Ani jeden z nich nedaroval druhému nič zadarmo. V tomto roku bol tímovým kolegom Ayrtona Sennu Rakúšan Gerhard Berger, ktorý sa stal na rozdiel od Prosta, jazdiaceho tento rok za Ferrari, jeho blízkym priateľom. Šampionát nakoniec vyhral Senna so 78 bodmi pred druhým Prostom
1991
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1991 bol Sennovým stajňovým kolegom opäť Gerhard Berger. Prost naďalej zostáva vo Ferrari. Tento rok tu pre neho nie je tak úspešný ako ten minulý a do bojov o titul tak viac než on zasahuje Brit Nigel Mansell jazdiaci za tím Williams. On tiež nakoniec obsadzuje druhé miesto za Ayrton Sennom, ktorý víťazí s 96 bodmi. Alain Prost, končí tento rok až na piatom mieste.
1992
[upraviť | upraviť zdroj]Sezóna 1992 neprebiehala podľa Sennových predstáv. V šampionáte skončil až na štvrtom mieste so 73 bodmi. Znechutenie a sklamanie z neschopnosti McLarenu súperiť s Williamsom sa tiež nepochybne prejavilo na nerozhodnosti pri uzatváraní kontraktu na rok 1993. Pred začiatkom roka testoval Senna pre tím Marlboro Penske v Indycars a dokonca zvažoval dočasný odchod z F1. McLaren sa v tej dobe potýkal s problémom týkajúcim sa dodávky motorov, pretože Honda ukončila svoju dodávku. Šéf tímu McLaren Ron Dennis sa pokúsil zaistiť dodanie motorov Renault, montovaných do dominantných vozidiel Williams v roku 1992. Keď tento obchod stroskotal, zaistil Dennis dodávku motorov Ford – ale s nižším výkonom ako tie, ktoré používal tím Benetton.
1993
[upraviť | upraviť zdroj]Počas predsezónnych testov nového vozidla McLaren došiel Senna k záveru, že šasi je naozaj veľmi dobré. Vedel však, že motoru bude chýbať potrebný výkon. Odmietol preto podpísať zmluvu na túto sezónu, ale súhlasil, že bude jazdiť na báze preteky za pretekmi za milión dolárov za každé odjazdené preteky.
Sezóna nedopadla pre McLaren tak tragicky, ako to na začiatku vyzeralo. Sennovi sa celkom podaril úvod sezóny. V prvých pretekoch skončil druhý a v ďalších dvoch dokázal dokonca vyhrať. Aj prestížna GP Monaka sa nakoniec stala jeho korisťou. Po týchto pretekoch, šiestych v šampionáte, viedol Senna celý šampionát pred svojím hlavným sokom Alain Prost, idúcemu vo vozidle Williams. V tejto dobe sa tiež Senna upísal McLarenu na dokončenie súťaže. Ani on však nedokázal vyhrať tento nerovný boj s presilou. Majstrovský titul nakoniec získal Prost. Senna skončil na druhom mieste so ziskom 73 bodov.
1994
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1994 nastúpil do tímu Williams. Nevyhral už ani jednu veľkú cenu. Prvé dve GP v Brazílii a Pacifiku nedokončil. Počas GP San Marina v Imole tragicky havaroval a na následky tejto nehody 1. mája 1994 na mieste zomrel.
Dodnes je považovaný za jedného z najlepších pilotov všetkých čias. Medzi jazdcami F1 vyhral dokonca anketu o najlepšieho jazdca všetkých čias.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- WILLIAMS, Richard. Život a smrť Ayrtona Sennu. Bratislava : mamaš, 2024. 208 s. ISBN 978-80-8268-126-3.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ayrton Senna
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Rozsiahly článok o priebehu osudnej VC San Marína(po česky)
- Oficiálna stránka Archivované 2015-08-13 na Wayback Machine(po portugalsky)/(po anglicky)