Báhrám I.
Báhrám I., perzský veľkokráľ v rokoch 273 – 276, bol najstarším synom Šápúra I. a bratom Hormizda I. Pred svojim nástupom na trón pôsobil ako kráľ v Gíláne, provincii tiahnucej sa pozdĺž južných brehov Kaspického mora, severozápadne od dnešného Teheránu. Jeho investitúra na kráľa kráľov je zobrazená na reliéfe v Bíšápúre, ktorý si neskôr nechal pre svoje potreby adaptovať kráľ Narsé, ďalší Báhrámov brat.
Najvýznamnejšou udalosťou krátkej Báhrámovej vlády je poprava náboženského mysliteľa Maniho, ku ktorej došlo na podnet najvplyvnejšieho z dvorných mágov, kňaza Kartíra. Podľa manicheiských prameňov bol šesťdesiatročný prorok pozvaný na dvor, kde sa dostal do konfliktu s kráľom a ešte počas audiencie mu nasadili okovy. V marci 276, v závere Báhrámovej vlády, bol Mání popravený v Gundéšápúre, meste založenom jeho niekdajším ochrancom Šápúrom I. Správy o hrozných mukách, ktorým bol pred smrťou vystavený, sa nedajú doložiť a sú asi tendenčné (je však možné, že Peržania neskôr zhanobili jeho mŕtvolu).
O Báhrámovej vláde toho inak nemožno veľa povedať, snáď iba to, že si zvolil ikonograficky pozoruhodnú panovnícku korunu (každý sásánovský kráľ mal inú, čo veľmi pomáha ich identifikácii na reliéfoch a minciach). Báhrámovým nástupcom na perzskom tróne sa stal jeho syn Báhrám II.
Bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- Klíma, O.: Sláva a pád starého Íránu, Praha 1977.
- Winter, E., Dignas, B.: Rom und das Perserreich. Zwei Weltmächte zwischen Konfrontation und Koexistenz, Berlin 2001.
Báhrám I.
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Hormizd I. |
kráľ 273 – 276 |
Nástupca Báhrám II. |