Preskočiť na obsah

BAZ MNA

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
BAZ MNA 900

BAZ MNA je interné označenie pre projekt Malého Nákladného Automobilu, resp. úžitkového vozidla do 3,5 t, vyvíjaného vo VMV BAZ (Bratislavské Automobilové Závody) v 80. rokoch. Mal dve vývojové etapy MNA 900 a MNA 1000, pričom číslo udávalo nosnosť v kg.

Predchodca

[upraviť | upraviť zdroj]

Po zrušení projektu výroby Alfa Romeo v Bratislave a následnom zlyhaní aj jeho náhrady Škoda 720,[1] začali od roku 1973 vo vývojovom stredisku BAZ, pracovať na novom type dodávkového automobilu s nosnosťou 1,25 t, s interným označením M8. BAZ mali byť zapojené do projektu spoločného auta s NDR (v Československu pod názvom Škoda 760, v NDR RGW-Auto) výrobou podvozkových komponentov pre celú produkciu, výrobou osobných automobilov radu 760 a výrobou dodávkových automobilov (M8), ktoré mali poháňať motory z tohto projektu. Jednalo sa o benzínové motory vo verzii 1,5 l a 1,7 l. V Bratislave boli postavené prototypy všetkých základných verzií: van, valník, mikrobus a kombi. Tvarové riešenie karosérií realizoval Ivan Poplavskyj z VMV. Vzhľadom na meškajúci vývoj v AZNP, bolo po úspešnom odskúšaní prototypov uvažované o spustení sériovej výroby dočasne s motorom VAZ 2103 (Lada 1500). Toto riešenie sa nepodarilo presadiť a pre finančné a technické zlyhanie projektu spoločného auta na oboch stranách, v NDR aj ČSSR, prišlo k zastaveniu vývoja Škoda 760. Dôsledkom toho, prišla dodávka M8 o pohon a projekt bol z nadriadených orgánov v roku 1979 zrušený. Prežiť sa podarilo valníku (prestavaný na odťahovku) a kombi, ktoré zostali ako služobné vozidlá vo VMV. Ostatné prototypy boli zošrotované.

Na začiatku 80tich rokov dostala BAZka zadanie na vývoj a neskoršiu výrobu ľahkého dodávkového vozidla o nosnosti 450kg ( BAZ Furgonet), úžitkového vozidla o nosnosti 900kg a stredného nákladného automobilu BAZ Devín. Z druhého menovaného vzišiel projekt MNA 900. Malo sa jednať o moderný úžitkový automobil v rôznych karosárskych verziách, ktorý mal zdieľať s projektom Škoda 780 motor o objeme minimálne 1,5L. Mal byť naviazaný na päťstupňovú prevodovku BAZ a poháňať predne, alebo všetky štyri kolesá. Postavených bolo viacero prototypov, minimálne jeden vo verzii 4x4. Navzájom sa odlišovali nielen karosárskym vyhotovením, ale aj pohonom a interiérom. Postupne, ako pribúdali dodávatelia dielov a príslušenstva pre projekt Š781, mali neskoršie prototypy okrem typických predných svetiel, aj iné zadné svetlá, spätne zrkadlá a prvky interiéru. (údaj o čelnom skle z Favorita z českých zdrojov nie je pravdivý) Tieto vozidlá mali mierne pozmenený dizajn prednej časti (zjavný súbeh dizajnéra Milana Bíroša s projektom Devín) a jeden centrálny stierač čelného skla. Minimálne jeden prototyp (5COM) poháňal motor Škoda 781 OHV, určený pre budúci Favorit. V polovici dekády už bolo zrejme, že AZNP nie je schopná ani technicky, ani finančne rozbehnúť výrobu motora 780.15 a zastaraný motor z Favorita, pôvodom zo Škody 1000 MB, bude pre dodávku s nosnosťou 900kg nepostačujúci (pozn: motor Škoda 781.135 – 1,29l, 43kW bez -/40kW s katalyzátorom). V podstate sa zopakovala situácia z projektu dodávky M8, preto sa BAZka obrátila za hranice Československa. Už v roku 1988 prebehli na verejnosti informácie, že projekt MNA bude ďalej pokračovať v spolupráci s automobilkou AZLK. Tá v tom čase stavala nové haly motorárne pre novovyvinutú generáciu zážihových aj vznetových motorov s objemom od 1,5 až 2,0L. Určené mali byť pre Moskvič 2141 Aleko. AZLK sa taktiež snažila o rozšírenie ponuky modelov vlastným MPV (Arbat) a preto vzájomná spolupráca s BAZkou, ktorá mala hotovú, naozaj modernú dodávku, mala byt obojstranne prospešná. Tlak z centrálnych orgánov na BAZku však bol najmä na dodávky dielov pre výrobu Favorita, nie na urýchlenie sériovej výroby MNA. A termín nábehu sa odsúval na začiatok roku 1992.


Napriek spoločensko-politickým zmenám, ktoré prebiehali od konca roka 1989, sa na projekte MNA pokračovalo. Projekt, ktorý už nebol naviazaný na AZNP, bol v obdivuhodne krátkom čase úplne prepracovaný a dizajnér Milan Bíroš vytvoril moderný, nadčasový dodávkový automobil. Prototypy boli vybavené novými motormi z AZLK s pohonom predných kolies. Na verejnosti sa objavili v roku 1991 vo verziách dvojmiestneho VANu a 8-miestneho mikrobusu. Už vtedy vládla v PVÚ BAZ (pozn.: Podnikový vývojový ústav, premenované VMV BAZ) skepsa o pokračovaní tohto projektu. Z viacerých parametrov, ktoré prispeli ku koncu PVÚ (VMV) BAZ a ich projektu MNA 1000 bol najzásadnejší odpredaj materskej automobilky BAZ v Devínskej Novej Vsi automobilke Volkswagen. Bohužiaľ, MNA 1000 sa nehodila do portfólia VW, pretože nová FWD dodávka T4 sa práve rozbiehala v sériovej produkcii (1991). AZLK sa ešte snažila prevziať projekt MNA1000 / Moskvič 3733,[2] , ale spoločensko-politicko-hospodárska situácia v Rusku v 90tich rokoch nebola tomu naklonená. Projekt MNA v automobilke BAZ bol definitívne zastavený v roku 1992. Podľa zistených údajov boli vyrobené 4 prototypy (5?), 2 dvojmiestne VANy a 2 presklenné mikrobusy.

MNA 1000, biely VAN – Múzeum dopravy Bratislava

MNA 1000, bordový mikrobus – Múzeum AZLK, ako Moskvič 3733

MNA 1000, šedý mikrobus – súkromný majiteľ

MNA 1000, šedý VAN - ? , presklenné bočné dvere

Technické parametre (údaje pre MNA1000 / AZLK3733):

D / Š / V – 4850 / 1890 / 1925 mm

Rozchod kolies vpredu / vzadu – 1620 / 1620 mm

Rázvor náprav 2900 mm

Nosnosť mikrobus/van – 1550 / 1200 kg

Motor – AZLK 21414, R4 zážihový, OHC, 1795 ccm

Výkon - 70kW / 5800ot/min, 147Nm / 2800 ot/min

Max rýchlosť – 155kmh

Spotreba – 6,8l / 100km

Počet vyrobených prototypov MNA900 nie je potvrdený. Tento údaj sa často zamiena s počtom vyrobených MNA450, alebo MNA1000 – oba po 4ks (resp. MNA450 – 1+2+1, MNA1000 – 1+3)

Niektoré nepotvrdené informácie uvádzajú, že jeden z MNA 1000 bol vybavený zážihovým motorom AZLK 1600ccm (šedý mikrobus?)

Projekt MNA 450 (BAZ Furgonet[3]) bol ukončený z dôvodu hlavného zamerania BAZ na vývoj a zavedenie do výroby MNA900 a STA/SNA Devín. Poukazovanie na nevhodnosť koncepcie úžitkového vozidla s motorom vzadu z českej strany, ako na hlavný problém, vyvracia fakt, že napríklad Volkswagen (T3) a Fiat (F900) takéto vozidlá sériovo vyrábali. Aj samotná AZNP zaviedla následne do ponuky model Š105 SP - sedan 742 s motorom vzadu. Pre Furgonet bola pripravená verzia PP, zhodná s projektom modernizácie Š 743 – BAZ Locusta. Motor s prevodovkou z projektu Š780 však v tom čase ešte nebol k dispozícii. BAZ Furgonet mal byť dočasná čiastočná náhrada nevhodnej, archaickej Škody 1203 s "nulovými" nákladmi na vývoj a rýchlym nábehom do malosériovej výroby.

Hlavným dôvodom nezavedenia projektov MNA 900 a STA/SNA Devín v BAZ (oba 1988), bolo finančné vyčerpanie štátu na vývoj a zavedenie výroby osobného vozidla Škoda 780 s predným pohonom vrátane neuskutočnených predošlých projektov Škoda 760 a Škoda 720, ktoré bolo prioritou strany KSČ a vlády ČSSR (uznesenie 228, 12/1982). Vývoj Favorita 781 stál nie menej, ako 2,5 miliardy Kčs.

Zdroj a Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Ivan Schuster, Ján Oravec – VÝVOJ MOTROVÝCH VOZIDIEL V BRATISLAVE, MOTor, ISBN 80-85520-04-04

Ivan Skoda – Dodavkove automobily z BAZKY, Trucker 6/96 s.54 (pozn.M8)

A.Javorský – Pekné (a najmä) potrebné!, stop, auto-moto revue 6/89 s.4-5 (pozn.MNA 900)

  1. Skoda 720 [online]. . Dostupné online.
  2. Moskvič 3733 [online]. . Dostupné online.
  3. BAZ Furgonet [online]. . Dostupné online.