Baňa (sauna)

Ruská Venuša (s brezovou vetvičkou) vo vidieckej bani. Maľba od ruského umelca Borisa Kustodieva z polovice 20. rokov 20. storočia

Baňa (rus. баня) sú pôvodne ruské a východoslovanské parné kúpele s pecou na drevo. Považujú sa za dôležitú súčasť ruskej kultúry a majú slovanské a ugrofínske korene. Kúpeľ sa koná v malej miestnosti alebo v budove určenej na suché alebo mokré tepelné procedúry. Para a vysoké teplo spôsobujú potenie.

V ruskom jazyku môže slovo baňa označovať aj verejný kúpeľný dom. Historicky sú najznámejšie moskovské kúpele Sanduny (rus. Сандуны́).

História

Zmienka o bani sa nachádza v Radziwiłłovej kronike z roku 945 v príbehu o pomste princeznej Oľgy za vraždu jej manžela princa Igora slovanským kmeňom Drevľanov. Ich vodca dúfal, že sa ožení s vdovou Oľgou a vyslal poslov, aby prediskutovali túto možnosť. „Keď dorazili Drevľanovci, Oľga prikázala, aby pre nich pripravili kúpeľ, a povedala: ,Umyte sa a potom príďte za mnou.´ Kúpeľ boli rozkúrený a nič netušiaci Drevľanovci doň vošli a začali sa umývať. [Oľgini] muži zatvorili za nimi dvere a Oľga vydala rozkaz kúpeľ podpáliť, takže všetkých Drevľanovcov upálili.“

Raný opis bane pochádza z východoslovanského Nestorovho letopisu z roku 1113. Podľa tejto kroniky (autori ju nazvali Rozprávanie o dávnych časoch), navštívil apoštol Ondrej počas svojej cesty po gréckych kolóniách pri Čiernom mori aj územia, z ktorých vznikli Rusko a Ukrajina. Je pravdepodobné, že Ondrej prešiel východoslovanskými územiami od ústia rieky Dneper okolo kopcov, na ktorých bol neskôr založený Kyjev, a šiel na sever až do starobylého mesta Novgorod .

„Pozoruhodné rozprávanie", povedal. „Videl som krajinu Slovanov a keď som bol medzi nimi, všimol som si aj ich drevené kúpeľné domy. Extrémne ich rozkúria, potom sa vyzlečú, natrú sa lojom a vezmú si mladé vetvičky a nimi si bičujú telá. Bičujú sa tak silno, že to ledva prežijú. Potom sa opláchnu studenou vodou a to ich preberie. Neodpovedali na to, či to robia každý deň a či sa takto dobrovoľné priam mučia. Z obyčajného umývania si spravili doslova trápenie.

Pôvodné kúpeľné domy boli samostatné nízko položené drevené stavby závislé od ohňa vnútri, ktorý produkuje teplo. Kachle v rohu miestnosti sú vyrobené z veľkých okrúhlych kameňov, ktoré po zahriatí zdvihnú železnými tyčami a umiestnia do drevenej vane. Len čo sa oheň založí, kúpajúci zhasne plameň a pred začatím kúpeľa vyvetrá dym. Vplyvom sadzí takto vznikajú „čierne bane“.

• 
  Rad pred kúpeľmi
• 
  Kúpele Sanduny
• 
  Kúpeľný dom ženského ústavu z roku 1911
• 
  Seleznevské kúpele

Význam bane v ruskej kultúre

Baňa sa od pradávna považovala v ruskej kultúre za dôležité spoločenské miesto. V priebehu ruských dejín používali baňu všetky vrstvy ruskej spoločnosti - od dedinčanov až po šľachticov. Komunálne kúpele boli v obciach a mestách bežné. V súčasnosti sa baňa používa aj ako miesto, kde sa stretávajú podnikatelia a politici.

Konštrukcia

Interiér modernej ruskej bane

Budova bane môžu byť dosť veľká, s množstvom rôznych miestností alebo to môžu byť jednoduché drevené chatky podobné chatkám, akými sú tradičné fínske sauny. Ruské bane majú zvyčajne tri miestnosti: parnú miestnosť, miestnosť na umývanie a vstupnú miestnosť. Vstupná miestnosť sa nazýva predbannik (rus. предбанник) alebo predkúpelňa a má háčiky na zavesenie odevov a lavičky, na ktorých sa dá odpočívať. V miestnosti na umývanie je kohútik na teplú vodu ohrievanú saunovým priestorom a na umývanie sa tá voda zmiešava s neohriatou vodou na vodu s príjemnou teplotou. Ohrievacie teleso má tri komory: požiarny priestor, do ktorého sa drevo vkladá zo vstupnej miestnosti, komoru zo skál s malým otvorom na prilievanie vody na skaly a v hornej časti je nádrž na vodu. Horná časť vodnej nádrže je zvyčajne uzavretá, aby sa zabránilo prenikaniu pár do bane . Voda z vedra pri sporáku sa naleje na vyhrievané skaly. V celej miestnosti sú drevené lavice. Ľudia vstupujú do parnej miestnosti vtedy, keď sú kachle horúce, a pred tým, ako sa na skaly vyleje voda. Predpokladá sa, že poriadny pot chráni pokožku pred parou.

Čierne bane a biele bane

V čiernej bani (rus. по-чёрному) dym uniká cez otvor v strope a zatmaví drevo v interiéri sauny, zatiaľ čo v bielych baňach (rus. по-белому) sú v saune výfukové potrubia na odvetranie dymu. V oboch typoch baň sa nachádzajú balvany, hlinené gule a veľké kotly na horúcu vodu a takisto kamenné kachle s nádržou na ohrev vody. Palivovým drevom je zvyčajne breza. Čierna baňa je rudimentárnejšia než biela baňa.

Tradičná baňa v severnom Rusku v skanzene Mandrogy

Prenosná, prípadne turistická baňa

Turistická baňa

Prenosná (rus. походная баня), resp. turistická baňa je obľúbená v ruskej armáde, medzi horolezcami a ľuďmi, ktorí dlhší čas cestujú v drsnom prostredí. Pozostáva z kamennej pece umiestnenej v malom provizórnom stane. Turistické bane zvyčajne stavajú v blízkosti brehu jazera či rieky, kde sa nachádzajú veľké okrúhle skaly, aby sa mohli vytvoriť komíny pre baňu, a stavajú ich tam, kde je dostatok studenej vody potrebnej na takéto kúpanie. Z veľkých kameňov sa postaví kruhová pec v tvare kupoly, ktorá má priemer jeden až štyri metre a výšku pol metra až jeden meter, takže v strede je dostatok miesta na vytvorenie ohniska. V tejto improvizovanej peci sa palivové drevo spaľuje niekoľko hodín dovtedy, kým sa kamene na povrchu hromady ohrejú tak, že voda, ktorú na ne vylejú, sa mení na paru. Okolo tejto hromady je zakrytý priestor na vytvorenie malého stanu a baňa je pripravená vtedy, keď je vnútri veľmi horúco a je tam veľa pary. Čerstvé halúzky (rus. veniky, pozri rituál kúpania opísaný v ďalšom texte) možno narezať z neďalekých brezových alebo dubových stromov a kúpajúci sa môžu striedať pri chladení sa v ľadovej horskej vode.

Rituál kúpania

Teplota v bani býva často vyššia než 93°C a plstené alebo vlnené čiapky sa zvyčajne nosia na ochranu hlavy a vlasov pred týmto intenzívnym teplom, ktoré by pri kontakte mohlo spôsobiť popáleniny. Bežne sa sedí na malej podložke, ktorú si do bane prinesiete, aby ste si chránili holú pokožku a nechty pred horúcim drevom a tiež z hygienických dôvodov. V Rusku sa bežne predávajú špeciálne plstené čiapky v sadách s plstenými rukavicami bez prstov a spolu s extraktmi, ktoré sa zmiešajú s vodnou parou. Bežné je tiež používanie domácich bylinných extraktov a piva. Na steny možno zavesiť aj sušenú palinu. Na masáž a na uľahčenie prenosu tepla z horúceho vzduchu do tela sa bežne používajú zväzky sušených konárov a listov z bielej brezy, duba alebo eukalyptu (nazývané kúpeľová metlička - rus. банный веник). Vysušené vetvičky – veniky - pred použitím navlhčia veľmi horúcou vodou. V lete sa namiesto nich môžu použiť čerstvé konáre. Niekedy namiesto toho, aby sa vetvičky sušili, sa v lete v čase, keď majú čerstvé listy, zmrazia, a neskôr sa pred použitím rozmrazia. V stredoeurópskych židovských kúpeľoch (nazývaných schmeis) sa namiesto brezových vetvičiek používali dlhé kefy vyrobené z rafie.

Keď nastane prvé potenie, je obvyklé ochladzovať sa vonku na vzduchu alebo sa ošpliechať v blízkej studenej vode v jazere alebo v rieke. V zime sa ľudia môžu váľať na snehu bez oblečenia alebo sa kúpať v jazerách, kde sú do ľadu vyrezané prieruby. Potom znovu vstúpia do bane a na kamene rozstrekujú malé množstvo vody. Ak použijete naraz priveľa vody, para bude chladná s pocitom lepivosti. Malé množstvo vody na dostatočne horúcich skalách sa rýchlo odparí a vytvorí sa para pozostávajúca z malých častíc pár. Mávanie vetvičkami spôsobuje konvekčné prúdenie tepla. Druhé potenie obvykle nastane po tom, keď sa použijú vetvičky, ale niektorí ľudia ich používajú až pri treťom cykle kúpeľa.

Po každom vypotení sa opakuje ochladzovanie a zúčastnení využívajú prestávku na pitie piva, čaju alebo iných nápojov, na hranie hier alebo na relaxáciu v dobrej spoločnosti v predsieni pred parnou miestnosťou. Bežné komerčné bane majú zvyčajne tri miestnosti: parnú miestnosť ústiacu do veľkej časti so sprchou, kamenné lavice a niekedy malé bazény, pred ktorými je veľká suchá miestnosť na vyzliekanie. V bani môže byť bar, kde si ľudia môžu neskôr dať nápoje alebo ľahké jedlá.

Bane a východoslovanská mytológia

Slovanský kúpeľný duch Bannik

Podľa slovanskej mytológie - zvlášť vo východoslovanskej mytológii, žije v každej bani slovanský kúpeľný duch Bannik. Opisujú ho ako malého šibalského človiečika s divokými bielymi vlasmi a s dlhou strapatou bradou, s dlhými nechtami a chlpatými rukami. Žije za pecou a je vraj veľmi rozmarný. Kvôli tlmenému svetlu v bani bol v minulosti dokonca považovaný za zlomyseľníka. Hovorilo sa, že keď sa nahnevá, dokáže vyprsknúť vriacu vodu alebo dokonca podpáliť celú baňu. Rád špehuje kúpajúcich sa, najmä vyzlečené ženy. Má schopnosť predvídať budúcnosť. NIekto sa s ním vraj radí tak, že stojí s odhaleným chrbtom v pootvorených dverách kúpeľa. Ak budúcnosť predpovedá dobre, láskavo ho hladí po chrbte, pri zlých vyhliadkach kúpajpceho ho Bannik pazúrmi chytí za chrbát.

Porovnanie s termálnym kúpaním v iných kultúrach

Staroveké rímske termálne kúpele

Starí Rimania pestovali kult kúpeľných domov. Pri pozdrave hovorili: „Ako sa potíš?“. V kúpeľnom dome sa nielen umývali, ale išlo aj o spoločenský styk (socializácia), maľovali, čítali poéziu, spievali a hodovali. Ich kúpeľné domy mali špeciálne miestnosti na masáže, telocvične a knižnice. Bohatí občania chodili do kúpeľov dvakrát denne. Súkromné aj verejné kúpele sa vyznačovali mimoriadnym luxusom - bazény boli vyrobené z drahého mramoru a striebro a zlato sa používalo na zdobenie umývadiel. Do prvého storočia pred Kristom bolo v Ríme okolo 150 termálnych kúpeľov. Parné miestnosti sa vykurovali rovnakým spôsobom ako ruské bane a fínske sauny: pec bola umiestnená v rohu, kamene boli položené na bronzovom ráme nad rozpáleným dreveným uhlím. K dispozícii boli aj miestnosti s mokrou a suchou parou. Horúci vzduch prechádzal potrubím pod podlahou. Štruktúra termálnych kúpeľov bola zložitá - bolo tam 5 miestností: miestnosť na vyzliekanie a odpočinok po kúpeli, bazén na prvé kúpanie, miestnosť na umývanie teplou a horúcou vodou a nakoniec miestnosť na suchú paru a mokrý kúpeľ.

Fínska sauna

Ruská baňa je najbližšou príbuznou fínskej sauny. Niekedy sa nazývajú saunami kúpele so suchou parou a baňa označuje kúpele s vlhkou parou. Historicky však oba typy používali vlhkú paru. V modernej ruštine sa sauna často nazýva „fínska baňa“, hoci asi len na odlíšenie od iných etnických kúpeľov s vysokou teplotou, ako sú turecké kúpele označované niekedy ako "turecká baňa". Sauna je so svojou dávnou históriou medzi severskými a uralskými národmi pre Fínov zdrojom národnej hrdosti.

Švédske bastu

Švédske bastu je odvodené od slov bad (kúpeľ) a stuga (kabína). Bastu sa v stredoveku začal tešiť obľube v mestách. Pre mnohé bastu v mestách boli na niekoľko rokov zakázané. Švédi sa radi kúpali okolo Vianoc - bolo to populárne v 16. a 17. storočí. Budovy švédskej sauny slúžiace na sušenie mäsa a obilnín sa používali na kúpanie. Kúpele bastu môžete nájsť na športoviskách, v telocvičniach, bazénoch a arénach. Vo verejných bastu, napríklad pri bazénoch, sú bastu pre mužov a zvlášť pre ženy, v súkromí sa to však nedodržuje.

Turecký hammam

Baňa typu „Hammam“ v Karačajevsku

Hammam (turecké kúpele / sauna) je často rovnako očarujúci ako rímske kúpele. Návštevník, ktorý vstúpi do kúpeľného domu, sa ocitne v priestrannej hale, kde odloží svoj odev a potom pokračuje dolu schodmi a dlhou úzkou chodbou do mydlovej miestnosti. V tejto miestnosti je niekoľko výklenkov na kúpanie a troje úzke dvere vedúce do parného kúpeľa, do ochladzovacej miestnosti a do chodby na odpočinok. To tvorí poradie procedúry kúpania. Až po jej absolvovaní ide človek za masérom. Zdrojom pary je gigantická vaňa s vodou vo vnútri steny. Para prechádza otvorom v stene. Celý kúpeľ je navyše ohrievaný horúcim vzduchom, ktorý prechádza špeciálnym potrubím umiestneným pod mramorovou podlahou. Kúpajúci leží na horúcom kameni a potí sa. Keď sa človek dostatočne spotí, začne masáž.

Potné chaty v Amerikách

V Severnej Amerike je použitie potných odpočivární domorodými Američanmi koncepčne podobné dymovým saunám vo Fínsku alebo čiernej bani v Rusku a bolo zaznamenané už v roku 1643. Existujú dôkazy o použití potných lóží v Strednej Amerike už pred príchodom Európanov, ktorých príkladom je Temazcal, a stále sa používa v niektorých regiónoch Mexika a Strednej Ameriky.

Pozri aj

• Bannik
• kúpele
• parný kúpeľ
• sanduny
• vírivka

Externé odkazy

• Ruské bane (anglicky) Archivované 2021-02-27 na Wayback Machine
• Ruské bane (rusky) Archivované 2021-03-01 na Wayback Machine
• Zima v Rusku: tradície baní (anglicky)

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Banya (sauna) na anglickej Wikipédii.