Baťova letecká společnost
Baťova letecká společnost bola letecká spoločnosť v Československu v 20. a 30. rokoch 20. storočia, súčasť Baťových závodov.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]
Koncern Baťa bol v medzivojnovom období známy využívaním efektívnych riadiacich stratégií, ktoré mu umožnili expandovať aj v čase veľkej hospodárskej krízy. Pole svojej pôsobnosti do leteckej sféry rozšíril Tomáš Baťa v roku 1924 založením leteckého oddelenia známeho ako Baťova letecká společnost.
Počiatočná situácia spočívajúca v zastaranosti lietadlového parku sa dočasne zlepšila poverením vojenského pilota Františka Klepša dočasným riadením oddelenia od februára 1933 do januára 1934. Klepš vypracoval podrobné bezpečnostné predpisy, nariadil pravidelné technické kontroly lietadiel a školenia personálu. Tieto opatrenia boli reakciou na haváriu lietadla Junkers F-13 12. júla 1932 v Otrokovicích, pri ktorej zahynul pilot a majiteľ firmy Tomáš Baťa. Jej príčinou bola zrážka so zemou v dôsledku straty orientácie v hmle.[1]
V roku 1935 bol šéfpilot Jan Šerhant vyslaný na študijnú cestu po Spojených štátoch, za účelom zabezpečiť podnety pre modernizáciu spoločnosti. Vďaka jeho odporúčaniu Baťa zakúpil moderné dvojmotorové lietadlo Lockheed L-10A Electra, ktoré bolo dopravené do Československa v októbri 1936 a následne absolvovalo transatlantický let do Spojených štátov. V roku 1937 bolo zakúpené ďalšie lietadlo tohto typu, ktoré sa do roku 1939 podieľalo na doprave v Československu.[2] Sľubný potenciál modernizovanej flotily so zastúpením nových dopravných lietadiel, ktorými disponovala spoločnosť od roku 1935, tak prekazil Mníchov 1938 a následná okupácia českých krajín.
V súvislosti s Baťovým letectvom je dôležitý výrok Jana Antonína Baťu, ktorý vyslovil pri zámere zriadenia podnikateľskej univerzity v roku 1937: „...každý student této školy [...] musí [okrem iného] umět pilotovat letadlo a řídit vůz, právě tak jako motocykl a pár koní“. Z uvedeného je zrejmé, že J. A. Baťa považoval angažovanie sa v letectve aj za istú formu veľkopodnikateľskej kultúry a prestíže.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KELLER, Ladislav. Nehody dopravních letadel v Československu. Díl 1. 1918 – 1939. Cheb : Svět křídel, 2009. 279 s. ISBN 80-8680-863-5, s. 187.
- ↑ PAJER, Miloslav. Baťova Electra ve válečné službě u královského kanadského letectva. In Letectví a kosmonautika. 2009, roč. 85, č. 1, s. 66-67.
- ↑ ZELENÝ, Milan. Finanční krize a soustava řízení Baťa : Makro- a mikro- reakce na krizové prostředí. In Journal of Competitiveness. 2009, roč. 8, č. 1, s. 10.