Partizánske
O rovnomennom okrese pozri Partizánske (okres).| Partizánske | |
| mesto | |
 Letecký pohľad
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Partizánske |
| Región | Ponitrie |
| Vodné toky | Nitra, Nitrica |
| Nadmorská výška | 195 m n. m. |
| Súradnice | 48°37′31″S 18°22′21″V / 48,625278°S 18,372500°V |
| Rozloha | 22,31 km² (2 231 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 20 607 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 923,67 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1260 |
| Primátor | Jozef Božik[3] (nezávislý) |
| PSČ | 958 01, 958 03, 958 04, 958 06,958 07 (pošta Partizánske 7 – TESCO) |
| ŠÚJ | 505315 |
| EČV (do r. 2022) | PE |
| Tel. predvoľba | +421-38 |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Námestie SNP 212/4 958 01 Partizánske |
| E-mailová adresa | primator@partizanske.sk |
| Telefón | 038 / 749 20 92 |
| Fax | 038 / 749 21 03 |
  Poloha mesta na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa mesta
| |
| Wikimedia Commons: Partizánske | |
| Webová stránka: partizanske.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Partizánske (do roku 1948: Šimonovany, 1948 – 1949: Baťovany) je okresné mesto ležiace na juhu Trenčianskeho kraja. Do roku 1960 bolo sídlom okresu. Medzi rokmi 1960 – 1995 okres Topoľčany a od 1997 znova sídlo rovnomenného okresu.
Prírodné pomery
[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto Partizánske leží v južnej časti Trenčianskeho kraja na mieste sútoku riek Nitry a Nitrice. Kataster mesta Partizánske je súčasťou severného výbežku Podunajskej pahorkatiny, pričom mierne zvlnený reliéf prechádza na juhovýchode k pohoriu Tribeč.
Klimatické pomery
[upraviť | upraviť zdroj]Územie mesta patrí do teplej klimatickej oblasti, v ktorej je letných dní v roku viac ako 50 s maximálnou teplotou vzduchu 25 °C a viac. Podľa nameraných hodnôt zo zrážkomernej stanice Veľké Uherce dosahovali priemerné zrážky 632 mm/rok.
Hydrologické pomery
[upraviť | upraviť zdroj]Hlavným vodným tokom v meste je rieka Nitra, ktorá tečie v smere od východu na západ južným okrajom mesta. Súčasťou katastrálneho územia sú vodné toky Nitrica, Kršteniansky potok a Žabokrecký potok. Z vodných plôch na území mesta leží vodná nádrž Bager a zamokrená lokalita Bahná, ktorá je navrhnutá za Chránený areál. Mesto Partizánske je bohaté na podzemné vody, čo potvrdzuje niekoľko vrtov. Na celom území mesta vyvierajú minerálne vody v 3 samostatných prameňoch.
Pedologické pomery
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa zrnitosti prevláda na území mesta hlinitá pôda a pôdny typ nivných pôd.
Biologické pomery
[upraviť | upraviť zdroj]V súčasnosti je takmer celé územie mesta odlesnené okrem južného výbežku pohoria Tribeč, kde dominujú dubo-hrabiny.
Mestské časti
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto Partizánske je členené na 9 mestských častí:[4]
- Centrum-Baťovany[5]
- Luhy I
- Luhy II
- Malé Bielice
- Návojovce
- Šimonovany
- Šípok
- Štrkovec
- Veľké Bielice
Centrum-Baťovany
[upraviť | upraviť zdroj]
Obchodná časť mesta, v centre sa nachádza hotel, panoramatické 3D kino Partizán, obchodný dom Prior, Mestské kultúrne stredisko Partizánske, okresný úrad, námestie.
Ulice: Červená, Družstevná, Februárová, Gen. Svobodu (súp. č. 650), Hrnčírikova, Hurbanova, Hviezdoslavova, Jesenského, Komenského, Kpt. Nálepku, Krátka, Makarenkova, Nábrežná, Nádražná (súp. č. 643, 647 – 649, 686, 891, 955), Nám. Slovenského národného povstania, Októbrová (súp. č. 236, 244, 264), Pod Salašom, Riečna (súp. č. 842, 877, 886), Rooseweltova, Rudolfa Jašíka, Slovanská, Sokolská, Strojárenská, Školská, Škultétyho, Štúrova, Za riekou Nitrou, 1. mája.[4]
Počet obyvateľov k 1.1.2017: 4 753[4]
Luhy I
[upraviť | upraviť zdroj]Staršie a väčšie sídlisko z panelových domov.
Ulice: Gen. Svobodu (okrem súp. č. 650), Malá okružná (okrem súp. č. 987,1014), Nádražná (súp. č. 889, 892, 873, 890, 893, 898).[4]
Počet obyvateľov k 1.1.2017: 3 617[4]
Luhy II
[upraviť | upraviť zdroj]Ulice: Malá okružná (súp. č. 987, 1014), Veľká okružná[4]
Počet obyvateľov k 1.1.2016: 2 814[4]
Malé Bielice
[upraviť | upraviť zdroj]Mestská časť Malé Bielice bola pôvodne samostatná obec. Leží na začiatku mesta v smere od obce Žabokreky nad Nitrou.
Ulice: Druhá za parkom, Komínová, Kúpeľná, Malobielická, Nad hvezdárňou, Na vŕšku, Pod baštou, Poľná, Priemyselná, Prvá za parkom, Skleníková, Topoľčianska, Za kaštieľom, Žabokrecká.[4]
Počet obyvateľov k 1.1.2017: 443[4]
Návojovce
[upraviť | upraviť zdroj]Mestská časť Návojovce má charakter obce v smere na Hradište. Nachádza sa tu záhradkárska osada, kde sa podarilo vďaka rádio anténam zachytiť SOS signál námornej lode. Posádka bola zachránená.
Ulice: Alexandra Dubčeka, Andreja Hlinku, Generála Milana Rastislava Štefánika, Kolónia, Ovocná, Pod záhradkami, Potočná, Priehrady, Spojovacia, Stará cesta, Trenčianska, Viničná, Za ihriskom, Zádvorie.[4]
Šimonovany
[upraviť | upraviť zdroj]
Historická časť mesta, pôvodne samostatná obec, na jej katastri bolo mesto Partizánske vybudované. Nachádza sa v nej tehelňa a kaštieľ rodu Šimoniovcov, sýpka.
Ulice: Bezručova, Brezová, Cintorínska, Dlhá, Dolná, Domovina, Horná, Jána Bottu, Jilemnického, Južná, Majerská, Nemocničná cesta, Nitrianska, Pekárenská, Podjavorinskej, Puškinova, Slnečná, Stredná, Šimonovianska, Tajovského, Tehelná, Záhradnícka, Záhumnie, 9. mája.[4]
Počet obyvateľov k 1.1.2017: 1 631[4]
Šípok
[upraviť | upraviť zdroj]
Mladšie z dvojice sídlisk, postavené pozdĺž toku rieky Nitry. Vybudované bolo na sklonku socializmu v 80-tych rokoch.
Ulice: Horská, Janka Kráľa, Lúčna, Malinovského, Pod Šípkom, Púpavová, Zelená.[4]
Počet obyvateľov k 1.1.2017: 4 972[4]
V lokalite ulica Horská, pri výstavbe nájdené pozostatky osídlenia Lužickej kultúry.
Štrkovec
[upraviť | upraviť zdroj]Najstaršia časť mesta bola postavená vďaka Tomášovi Baťovi, ktorý založil továreň na výrobu obuvi (po znárodnení premenovaná na Závody 29. augusta – ZDA). Pozostáva hlavne z rodinných domov v štýle tehlových dvojdomov, tzv. „baťová architektúra“.
Ulice: Albína Grznára, Bernolákova, Boženy Němcovej, Dukelská, Fraňa Kráľa, Gorkého, Gumárenská, Jána Švermu, Kukučína, Lesná, Lomonosovova, Moyzesova, Námestie mieru, Obuvnícka, Októbrová (okrem súp. č. 236, 244, 264), Pribinova, Riečna (súp. č. 1 – 71, 81 – 85), Sládkovičova, Slobody, Terézie Vansovej, 29. augusta.[4]
Počet obyvateľov k 1.1.2017: 1 645[4]
Veľké Bielice
[upraviť | upraviť zdroj]Mestská časť Veľké Bielice bol pôvodne samostatná obec na rieke Nitrica. Veľké Bielice plynule nadväzujú na Malé Bielice a Partizánske. Prechádza nimi cesta do Topoľčian a Hradišťa. Mestská časť Veľké Bielice je rozlohou a aj počtom obyvateľov najväčšou pričlenenou obcou.
Ulice: Agátová, Bazová, Bielická, Budovateľská, Dlhé diely, Dolinky, Hlavná, Hôrka, Javorová, Ku mlynu, Lány, Lipová, Mostová, Nábrežie Belanky, Nová, Priečna, Športovcov, Topoľová, Víťazná, Za vodou, Železničná.[4]
Počet obyvateľov k 1.1.2017: 2 203[4]
V roku 1994 boli na základe referenda odčlenené samostatné obce Brodzany a Malé Uherce.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto založil 8. augusta 1938 podnikateľ Jan Antonín Baťa.
Územie dnešného mesta Partizánske bolo osídlené v neolite, bolo tu sídlisko volútovej kultúry, popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, slovanské pohrebisko z doby veľkomoravskej. Obec je listinne doložená okolo roku 1260, keď sa spomína cesta vedúca okolo nej. Názov obce je doložený z roku 1260 ako Symoni, z roku 1773 ako Sminowany, z roku 1786 ako Ssimnowany, z roku 1808 ako Ssimoňovany, z roku 1920 ako Šimunovany, Šimoňany, z roku 1927 ako Šimonovany, z roku 1948 ako Baťovany, z roku 1949 ako Partizánske, maďarsky Simony.[6]
V roku 1324 patrila tunajším zemanom Simonyiovcom, v rokoch 1332 – 1337 je doložený farský kostol Panny Márie. V rokoch 1681 – 1734 tu bolo artiktonické miesto evanjelickej cirkvi. V roku 1436 mala obec 11 port, v roku 1601 mlyn a 38 domov, z toho 10 šľachtických, v roku 1715 mala 10 daňovníkov a troch remeselníkov, v roku 1828 mala 74 domov a 500 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Za I. ČSR obyvatelia pracovali na veľkostatku E. Salzbergera, kde bol liehovar. V roku 1938 odkúpila firma Baťa veľkostatok a v chotári začala budovať obuvnícky závod a obytné budovy. Vzniklo tu priemyselné mesto Baťovany. Stalo sa dôležitým centrom protifašistického boja. V okolí pôsobila partizánska skupina Albína Grznára. Medzi robotníkmi intenzívne pracovala ilegálna organizácia Komunistickej strany Československa. Pôsobili tu i občianske odbojové skupiny. Mesto obsadili partizáni 29. augusta 1944. Z robotníkov sa vytvorili ozbrojené jednotky, ktoré 3. – 7. septembra 1944 viedli o mesto boj s fašistickými jednotkami. Mesto bolo vyznamenané Radom Červenej hviezdy, Radom SNP I. triedy a Pamätnou medailou SNP a v roku 1949 premenované na Partizánske. Stalo sa strediskom obuvníckeho priemyslu na Slovensku. Väčšina obyvateľov pracovala v priemysle. Partizánske má priznaný štatút mesta.
Zoznam najvyšších predstaviteľov mesta
[upraviť | upraviť zdroj]po roku 1948 (štatút mesta):
- Tomáš Paluda (30. novembra 1948 - 18. februára 1949), predseda mestského národného výboru v Baťovanoch
- Anton Rybárik( - 8. februára 1951), predseda mestského národného výboru
- Jozef Siakel ( 27. marca 1951)
- Adalbert Vanko ( 23. júna 1960) , predseda mestského národného výboru
- Karola Horáka (7. júla 1964 - 20. decembra 1971), predseda mestského národného výboru
- Jozef Utekal (20. decembra 1971 – 1981), predseda mestského národného výboru[chýba zdroj]
- Vladimír Karásek (1981 – 1989), predseda mestského národného výboru
- Dušan Fraňo (15. marec 1990 - november 1990), predseda mestského národného výboru
- Dušan Fraňo (1990 - 1994), primátor
- Oľga Úradníčková (1994 - 1999), primátorka
- Ján Podmanický (1999 – 2014), primátor
- Jozef Božik (2014 – ), primátor
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Etnické zloženie obyvateľstva
[upraviť | upraviť zdroj]Slováci – 97,62 %
Česi – 0,69 %
Rómovia – 1,32 %
Maďari – 0,28 %
Poliaci – 0,06 %
Nemci – 0,03 %
a iní
Vekový priemer v okrese Partizánske dosahuje 43 rokov.
Náboženské zloženie obyvateľstva
[upraviť | upraviť zdroj]- rímskokatolíci – 56,63 %
- bez viery – 29,81 %
- evanjelici a. v. – 1,82 %
- gréckokatolíci – 0,61 %
- pravoslávni – 0,11 %
a iní
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Hudba
[upraviť | upraviť zdroj]- 90. roky: skupiny Filip Scandal, Hooligans, Sepsa, Dr.Pako, The Crotch, Velpabez, Slipi
Stavby
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]
- Vodný hrad – Kaštieľ Vodný hrad je jedným z najstarších zachovaných goticko-renesančných sídiel. Nachádza sa v najstaršej časti mesta v Šimonovanoch. Pôvod kaštieľa sa odhaduje na 14. – 15. storočie, kedy Vodný hrad ležal na "ostrove" v strede slučky meandra rieky Nitry, z čoho vyplynul i názov. Kaštieľ predstavuje dvojpodlažnú budovu.
- Kostol Božského Srdca Ježišovho – Rímskokatolícky kostol je situovaný v osi hlavného námestia. Bol postavený v roku 1949 pod vedením Ing. Arch. Vladimíra Karfíka a lokalizovaný tak, aby mal na rovinnej krajine dominantné postavenie. Kostol s typickou zjednodušenosťou umožňuje v interiéri vyniknúť mohutnému mramorovému krížu so sochou Krista s rozopätými rukami od akademického sochára Tibora Bártfaya. V roku 1995 bol kostol vyhlásený za kultúrnu pamiatku.
- Kostol sv. Tomáša – Kostol sv. Tomáša je najmladším kostolom mesta. Bol postavený na sídlisku Šípok v roku 1999. Jeho súčasťou je aj pastoračné centrum.
- Kostol Panny Márie – Najstarší rímskokatolícky kostol na území mesta pochádza z 13. storočia. Stavba bola postavená v neskororománskom slohu, ale neskôr upravená v barokovom slohu. Kostol je centrálnou súčasťou námestia v časti Šimonovany.
- Kaplnka Panny Márie – Božia muka v podobe kaplnky zasvätenej Panne Márii sa nachádza v časti Šimonovany popri ceste vedúcej do obce Skačany.
- Kostol sv. Alžbety Uhorskej – Rímskokatolícky kostol sa začal stavať pravdepodobne v rokoch 1723 – 1759, ale je tu predpoklad, že bol postavený na inom mieste už v 14. storočí. Dnešný kostol leží na pahorkatine v severnej časti intravilánu miestnej časti Veľké Bielice v areáli cintorína.
- Námestie Slovenského národného povstania – Námestie SNP bolo zrekonštruované do dnešnej podoby v roku 1998, čoho pamiatkou je kameň vložený do dlažby námestia. Od roku 1964 je súčasťou námestia fontána.
Pomníky
[upraviť | upraviť zdroj]
- Socha Tomáša Baťu – zakladateľa Baťových závodov Tomáša Baťu, ktorú slávnostne odhalil jeho syn 14. októbra 1995. Socha je piatym odliatkom originálu z ateliéru Romana Hvězdu z Tečovíc u Zlína. Vysoká je 2 m a váži 330 kg. Podobné sochy stoja aj v iných „Baťových mestách“.
- Pomník padlým hrdinom SNP – Súsošie piatich partizánov zahalených do plášťov symbolizuje hrdinské a ťažké boje proti fašizmu. Socha od akademického sochára Jozefa Kostku je dominantou na Námestí SNP od roku 1950.
- Pomník padlým 1. sv. vojny – O statočnosti občanov Veľkých Bielic svedčí Pomník padlým z 1. svetovej vojny, ktorý bol postavený na križovatke ciest uprostred obce. Počas štyroch rokov vojny padlo na európskych bojiskách 40 občanov obce.
- Pomník padlým SNP – nachádza sa popri ceste v mestskej časti v Malých Bieliciach.
- Pamätná tabuľa Janovi Antoninovi Baťovi – ako významnému budovateľovi mesta, bola odhalená počas osláv 70. výročia založenia mesta v 2008.[7]
Parky
[upraviť | upraviť zdroj]V centre Partizánskeho sa nachádzajú dva parky: Park Jána Antonína Baťu a Park Milana Rastislava Štefánika.
Relax
[upraviť | upraviť zdroj]- Hvezdáreň v Partizánskom – Ojedinelé a významné kultúrno-výchovné zariadenie v oblasti astronómie a kozmonautiky je sprevádzkované od roku 1988. Dominantou hvezdárne je kupola o priemere 5 m, v ktorej je umiestnený šošovkový ďalekohľad. Hvezdáreň poskytuje možnosti pre denné i nočné pozorovania oblohy, organizovanie prednášok, premietanie filmov a vlastných audiovizuálnych programov. Vďaka hvezdárni bola pomenovaná aj planétka (25384) Partizánske.
- Kúpalisko Dúha – Kúpalisko Dúha bolo po prvýkrát otvorené v roku 2000 a v roku 2004 bolo vyhlásené za najlepšie regionálne kúpalisko Slovenska. Celoročne je v ponuke: parná sauna, perličková vaňa, teplý a studený bazén, posedenie v bare. V lete sú v prevádzke: 4 bazény – Veľký plavecký, bazén s toboganom, bazén s vodným dáždnikom alias Vodná fajka, detský bazén, pieskovisko, plážové volejbalové ihrisko, masérske služby. Vstupné je pre deti 2 €, dospelí 4 € a po 17:00 pre dospelých 2 €. Je otvorené denne po-pia od 10:00 do 19:00 hod. a cez víkend od 10:00 do 20:00 hod.
- Letisko Partizánske – prevádzkovateľom je Aeroklub, ktorý poskytujú vyhliadkové lety a kurzy.
Pravidelné podujatia
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto žije bohatým kultúrnym životom po celý rok. Kultúrny program zabezpečuje mestská organizácia Mestská umelecká agentúra Partizánske.[8] K pravidelným podujatiam patria každoročné oslavy založenia mesta Partizánske, vždy v prvý septembrový víkend.
Šport
[upraviť | upraviť zdroj]V meste Partizánske a jeho mestských častiach pôsobí mnoho športových klubov a organizácií[9]:
- DH POSITIVE Partizánske (cyklistika)
- FK - TJ Slovan Malé Bielice
- Futbalový klub TEMPO Partizánske
- Futbalový klub Veľké Bielice
- Gladiators Team Partizánske
- HK Slávia Partizánske
- Hokejový klub Iskra Partizánske
- Horolezecký klub IAMES Partizánske
- Karate klub DRAP Partizánske
- Klub raketových modelárov
- Kresťansko športový klub HELLER Partizánske
- Kynologický klub Veľké Bielice
- Letecký klub Partizánske
- Letecký klub PRESTIGE
- Lukostrelecký Klub 3 beč Partizánske
- Okresný stolnotenisový zväz Partizánske
- PEGAS TRIATLON PARTIZÁNSKE
- Streetballový klub Veľké Bielice
- Školský športový klub pri Gymnáziu Partizánske (bedminton)
- ŠK SLOVAN ŠIMONOVANY - PARTIZÁNSKE
- Športovo-strelecký klub detí a mládeže Partizánske
- Športový klub Harvard Partizánske
- Telovýchovná jednota Iskra Partizánske (basketbal)
- Telovýchovná jednota Slovan Návojovce
- TENNIS CLUB PARTIZÁNSKE
- Turistický klub HOREC Partizánske
- Vanquish Greywolf Bike Team
- Zápasnícky klub Partizánske - ZK PARTIZÁNSKE
- Združenie technických športov Návojovce
- Dobrovoľný hasičský zbor Partizánske - Veľké Bielice
Televízia
[upraviť | upraviť zdroj]V Partizánskom od roku 2006 vysiela lokálne televízia s názvom Mestská televízia Partizánske(MTP). Vlastníkom televízie je mestská spoločnosť Vydavateľstvo Tempo. a.s, ktorá vydáva aj regionálne noviny Tempo.[10]
Hospodárstvo a infraštruktúra
[upraviť | upraviť zdroj]Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto má výborné dopravné spojenie, keďže ním prechádza cesta I/64 v smere do miest Nitra a Prievidza a Železničná trať Nové Zámky – Prievidza , spájajúca oblasť Hornej a Dolnej Nitry.
Pred kruhovým objazdom sa často tvorili (aj tvoria ale menej) kolóny, toto sa zlepšilo v októbri 2012 vybudovaním odbočovacieho pruhu.
Zámerom podľa Akčného plánu Trenčianskej samosprávneho kraja je vybudovanie obchvatu Partizánskeho.[11]
Dôležité firmy
[upraviť | upraviť zdroj]Súčasné mesto Partizánske charakterizuje nástup neobuvníckych odvetví výroby a činnosť zahraničných firiem. Naďalej však pretrváva zameranie na obuvnícky priemysel. K 1. marcu 2007 bolo v meste zaregistrovaných 503 podnikov (Obchodný register SR, 2007).
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Školstvo je v meste zastúpené siedmimi základnými školami, dvomi základnými umeleckými školami, šiestimi materskými školami, Gymnáziom, Strednou odbornou školou so študijnými odbormi Obchodná akadémia, Stredná odborná škola a Stredná priemyselná škola.
Základné školy
[upraviť | upraviť zdroj]- Základná škola Malinovského (V.ZŠ-Šípok)
- Základná škola Športovcov (V.Bielice)
- Základná škola Rudolfa Jašíka (II.ZŠ)
- Základná škola Radovana Kaufmana (III.ZŠ)
- Základná škola s materskou školou, Veľká okružná (IV.ZŠ)
- Špeciálna základná škola Partizánske
- Cirkevná základná škola Jána Krstiteľa (nachádza sa v priestoroch bývalej I.ZŠ na Námestí SNP)
- Základná umelecká škola
- Súkromná základná umelecká škola Veľké Bielice
Stredné školy
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi stredné školy v meste Partizánske patrí:
- Stredná odborná škola Jána Antonína Baťu, Námestie SNP 5, Partizánske
- Gymnázium, Komenského 2/1074, Partizánske
Vysoké školy
[upraviť | upraviť zdroj]V meste Partizánske sa nachádza detašované pracovisko Ústav sv. Cyrila a Metoda – Partizánske, Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety so sídlom v Bratislave.
Osobnosti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]- Jan Antonín Baťa (* 1898 – † 1965), český podnikateľ, pôsobil v meste ako vlastník miestnych obuvníckych závodov[7]
- Albert Brnčal (* 1919 – † 1950), riaditeľ Baťovej školy práce, partizánsky veliteľ a významný horolezec[12]
- Mária Velšicová (* 1936), herečka, speváčka a moderátorka
- Ján Geleta (*1943), bývalý futbalista a česko-slovenský reprezentant
- Karol Jokl (* 1945 – † 1996), futbalista, reprezentant Československa
- Peter Dvorský (* 1951), operný spevák-tenor
- Marián Kochanský (* 1955 – † 2006), hudobník, skladateľ a spevák, líder skupiny Lojzo
- Igor Otčenáš (* 1956), prozaik, publicista, literárny kritik a prekladateľ
- Vladimír Masár (* 1958), ekonóm, bývalý guvernér NBS (1993 – 1999)
- Jozef Beňuška (*1959), fyzik, držiteľ titulu Najlepší európsky učiteľ fyziky za rok 2017, zakladateľ Centra popularizácie fyziky pri Gymnáziu Viliama Paulinyho-Tótha v Martine.
- Miroslav Dvorský (* 1960), operný spevák-tenor
- Miloš Koterec (* 1962), diplomat a politik
- Miriam Jarošová (* 1969), meteorologička a klimatologička
- Peter Bebjak (*1970), filmový herec, režisér, producent a scenárista
- Mária Janíková (* 1970), politička, poslankyňa NR SR
- Erika Judínyová (* 1971), moderátorka v TV Markíza
- Mário Radačovský (* 1971), tanečník a choreograf
- Rastislav Kostka (* 1972), bývalý futbalista
- Cmaro (* 1973 – † 2008), spevák, hudobník, skladateľ, textár a gitarista
- Radoslav Hecl (* 1974), bývalý hokejový obranca
- Branislav Grӧhling (* 1974), podnikateľ, politik, poslanec NR SR, minister školstva
- Radovan Kaufman (* 1978 – † 2003), paralympijský reprezentant v cyklistike
- Peter Baláž (* 1979), vydavateľ, laureát svetového ocenenia Esperantista roka za rok 2012
- Pil C (*1986), slovenský raper
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]
Bajiná Bašta, Srbsko, 2017
Benešov, Česko, 2016
Krapkowice, Poľsko, 2017- Otrokovice, Česko, 2016
Svit, Slovensko, 2016- Valašské Meziříčí, Česko, 2014 [13]
Vukovar, Chorvátsko, 2017
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r Mestské časti [online]. Partizánske: Mesto Partizánske, [cit. 2020-03-30]. Dostupné online.
- ↑ ŠTEVČÍKOVÁ, Martina. Novinka: Mestská časť Centrum mení názov, odteraz sa bude volať TAKTO [online]. novinytempo.sk, 2020-08-26, [cit. 2020-08-27]. Dostupné online.
- ↑ Partizánske História [online]. e-obce.sk, [cit. 2017-08-28]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ a b Pokračujú oslavy 70. výročia založenia mesta Partizánske [online]. sme.sk, 13. 9. 2008, [cit. 2010-01-26]. Dostupné online.
- ↑ Mestská umelecká agentúra Partizánske, n.o. [online]. [Cit. 2019-10-10]. Dostupné online.
- ↑ Športové kluby, združenia, organizácie [online]. www.partizanske.sk, [cit. 2019-10-10]. Dostupné online.
- ↑ MTP | Mestská televízia Partizánske [online]. [Cit. 2019-10-10]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Horná Nitra má byť atraktívnym a sebestačným regiónom. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-06-12. Dostupné online [cit. 2019-07-03].
- ↑ Za zásluhy v bojoch SNP bol vyznamenaný Vojnovým krížom 1939. 6. októbra je gen. Ludvíkom Svobodom vyznamenaný Čs. medailou za chrabrost. Po ukončení vojny nastupuje do Baťovej školy práce v Baťovanoch (dnes Partizánske), ako jej vedúci. [online]. horydoly.cz, 17. 11. 2013, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online.
- ↑ Partizánske uzavrie partnerstvo s troma ďalšími mestami [online]. mytopolcany.sme.sk, [cit. 2017-08-28]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Partizánske
