Preskočiť na obsah

Kostol

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kostol svätého Štefana v Piešťanoch

Kostol sa najčastejšie definuje ako kresťanská budova určená primárne na bohoslužby (v užšom zmysle len na verejné bohoslužby). Existujú však aj iné definície - podrobnosti pozri v kapitole Definícia.

Definícia

[upraviť | upraviť zdroj]

V literatúre sa vyskytujú nasledujúce definície slova kostol:

A. Kostol ako budova (definície sú zoradené približne od najširšej po najužšie, najčastejšie sa vyskytuje definícia č. 2a ):

  • 1. Kostol je (kresťanská aj nekresťanská) budova určená na bohoslužby; chrám[1][2][3][4][5][6][7]
  • 2. Kostol je a) kresťanská budova určená (najmä) na bohoslužby; kresťanský chrám[1][8][9][10][11][12][13][14]; b) v užšom zmysle len takáto budova resp. chrám u katolíkov alebo protestantov[15][16] (porov. aj nižšie kapitolu Kostol u slovenských východných kresťanov)
  • 3. Kostol je kresťanská budova určená na verejné bohoslužby (V zmysle definícií použitých v súčasnom Kódexe kánonického práva ide o opak kaplnky a súkromnej kaplnky)[17][18][19][20][21][7]
  • 4. Kostol je „[kresťanská] jednoduchá alebo až nádherná a umelecky cenná vysoká a rozľahlá stavba, so vstavanou vežou, ozdobenou na vrchole viditeľným kovovým krížom a vo svojom vnútri obsahujúca jeden alebo aj viacero zvonov“[22]
  • 5. Kostol je „kresťanský sakrálny objekt väčších rozmerov“[23]
  • historicky aj:
    • 6. Kostol je kresťanská budova určená na verejné bohoslužby, ku ktorej patrí samostatná obec (farnosť), t. j. opak kaplnky[7]
    • 7. Kostol je kresťanská budova určená na verejné bohoslužby, ktorá nie je (len) modlitebňa (t.j. v kostole podľa tejto definície sa robia aj iné úkony než len modlenie a kázanie a budova má spravidla zvony) [7][24]
    • 8. Kostol je ohradené priestranstvo okolo budovy určenej na bohoslužby.[5]

B. Kostol ako obrady:

  • 9. Kostol znamená hovorovo bohoslužobné obrady v kresťanskej budove určenej (najmä) na bohoslužby[12][5]

C. Kostol ako organizačná jednotka (tieto významy sú len historické):

  • 10. Kostol je synonymum slova cirkev, príp. cirkevná organizačná jednotka.[5]
  • 11. Kostol je synonymum slova farnosť.[5]

Nasledujúci text článku sa zaoberá iba kostolom ako kresťanskou budovou (t. j. definície č. 2-7 hore, primárne definícia č. 2a). O chráme všeobecne (t. j. definícia č. 1 hore) pozri článok chrám; o obradoch (t. j. definícia č. 9 hore) pozri v článku bohoslužba; o cirkvi (t. j. definícia č. 10) pozri článok cirkev; o farnosti (t. j. definícia č. 11) pozri článok farnosť.

Kostol ako kresťanská budova

[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol v Kódexe kánonického práva

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Kódexu kánonického práva (§ 1214) je kostol „posvätná budova, určená na božský kult, do ktorej veriaci majú právo prichádzať, aby v nej najmä verejne vykonávali božský kult“. Opakom je kaplnka a súkromná kaplnka. Pozri aj vyššie uvedené poznámky k definícii č. 3.[25]

Kostol u slovenských východných kresťanov

[upraviť | upraviť zdroj]

Východní kresťania (čiže gréckokatolíci a pravoslávni) nepoužívajú slovo kostol[26] a označujú svoje kostoly ako cerkev alebo chrám[27]. Jeden typ pravoslávneho a gréckokatolíckeho chrámu sa volá sobor.

Dejiny kostolov

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Kresťanská sakrálna architektúra

Kostoly na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku je vyše 4000 kostolov (vrátane cerkví).[28] Za najstarší sa považuje kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch.[29]

O dejinách kostolov na Slovensku pozri:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b kostol. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 269.
  2. ↑ kostol. In: Synonymický slovník slovenčiny. 3. nezm. vyd. Bratislava : Veda, 2004. 998 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0801-8.
  3. ↑ kostol. In: Slovník slovenského jazyka. dostupné online
  4. ↑ kostel. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. dostupné online
  5. ↑ a b c d e kostol. In: Historický slovník slovenského jazyka II K-N. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1992. 615 s. ISBN 80-224-0385-7. S. 112 – 113.
  6. ↑ kostel. In: Elektronický slovník staré češtiny [online]. Praha: Ústav pro jazyk český AV ČR, rev. 2016-06-17, [cit. 2017-02-08]. [zadať „kostel“ do jednoduchého vyhľadávania, zvoliť Elektronický slovník staré češtiny]. Dostupné online.
  7. ↑ a b c d ADELUNG, Johann Christoph. Grammatisch-kritisches Wörterbuch der hochdeutschen Mundart : Band 2. 2. vyd. Leipzig : [s.n.], 1796. Dostupné online. S. 1581 – 1583.
  8. ↑ kostel. In: CHODURA, Radko. Malý slovník pojmů sakrální architektury : [stručný výklad pojmů typologie sakrální architektury a stavebně-historického tvarosloví]. Vyd. 1. V Českých Budějovicích : Jihočeská univerzita, Teologická fakulta, 1999. 60 s. (Studie Teologické fakulty Jihočeské univerzity; zv. 7.) ISBN 80-7040-312-8. S. 30.
  9. ↑ kostel. In: TRETERA, Jiří Rajmund; HORÁK, Záboj. Slovník církevního práva. Vyd. 1. Praha : Grada, 2011. 147 s. ISBN 978-80-247-3614-3. S. 70 – 71.
  10. ↑ kostol. In: PAULIČKA, Ivan, et al. Všeobecný encyklopedický slovník II G-L. 1. slovenské vyd. Praha : Ottovo nakladatelství v divízii Cesty, 2002. 943 s. ISBN 80-7181-659-0. S. 667.
  11. ↑ kostel. In: BROUČEK, Stanislav, ed.; JEŘÁBEK, Richard, ed. Lidová kultura: národopisná encyklopedie Čech, Moravy a Slezska. Vyd. 1. Praha : Etnologický ústav Akademie věd České republiky v Praze a Ústav evropské etnologie Filozofické fakulty Masarykovy univerzity v Brně v nakl. Mladá fronta, 2007. 634 s. ISBN 978-80-204-1712-1. S. 397.
  12. ↑ a b kostol. In: JAROŠOVÁ, Alexandra, ed.; BUZÁSSYOVÁ, Klára, ed. Slovník súčasného slovenského jazyka H – L. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2011. 1087 s. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1172-1.
  13. ↑ chrám. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 555.
  14. ↑ chrám. In: PETRUSEK, Miloslav, et al. Velký sociologický slovník I A-O. Vyd. 1. Praha : Karolinum, 1996. 747 s. ISBN 80-7184-164-1. S. 411.
  15. ↑ chrám. In: Ateistický slovník. 1. vyd. Bratislava : Pravda, 1984. 631 s. S. 220.
  16. ↑ chrám. In: FARRUGIA, Edward G.; AMBROS, Pavel, ed. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 395 – 396.
  17. ↑ kán. 1214 – 1229 KKP 1983 https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/kodex-kanonickeho-prava/c/4-posvacovacia-uloha-cirkvi (Poznámky: Citát definície: Kostol je „posvätná budova, určená na božský kult, do ktorej veriaci majú právo prichádzať, aby v nej najmä verejne vykonávali božský kult“. Slovo „posvätná“ tu znamená, že musí byť posvätená alebo aspoň požehnaná (porov. kán. 1205, kán. 1217). Výraz „božský kult“ znamená bohoslužba (porov. napr. nemecký preklad kódexu http://www.vatican.va/archive/DEU0036/__P4H.HTM)
  18. ↑ Kirche. In: Brockhaus - die Enzyklopädie Digital. [CD-ROM] Mannheim: Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0.
  19. ↑ kostol. In: VRAGAŠ, Štefan, a kol. Teologický a náboženský slovník I A-K. 1. vyd. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2006. 352 s. ISBN 80-7162-620-1. S. 329.
  20. ↑ kostol. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 360.
  21. ↑ kostel. In: Technický slovník naučný 4 K – L. 1. vyd. Praha : Encyklopedický dům, 2003. 420 s. ISBN 80-86044-21-1. S. 206.
  22. ↑ kostol. In: ĎURICA, Ján, ed. Stručný katolícky teologický slovník. 1. vyd. Trnava : Dobrá kniha, 2015. 1034 s. ISBN 978-80-7141-991-4. S. 486.
  23. ↑ kostol. In: Malá encyklopédia Slovenska A – Ž. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1987. 664 s. Poznámka: 1. „Sakrálny“ tu podľa ostatného textu hesla zrejme znamená len „bohoslužobný“ 2. „Väčších rozmerov“ má zrejme naznačovať opak kaplnky, pretože tá je na s. 219 definovaná ako „menšia sakrálna stavba…“. S. 243.
  24. ↑ ADELUNG, Johann Christoph. Grammatisch-kritisches Wörterbuch der hochdeutschen Mundart : Band 1. 2. vyd. Leipzig : [s.n.], 1796. Dostupné online. S. 939.
  25. ↑ https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/kodex-kanonickeho-prava/c/4-posvacovacia-uloha-cirkvi
  26. ↑ SUDOR, Karol. Kostolov sú tisícky, pribúdajú nové. Denník SME, jún 2011, roč. 19, čís. 141, s. 8. ISSN 1335-440X. : "Gréckokatolícka cirkev (nepoužíva termín kostol, ale chrám a cerkov či cerkva)"
  27. ↑ Porov. cerkev. In: JAROŠOVÁ, Alexandra, ed.; BUZÁSSYOVÁ, Klára, ed. Slovník súčasného slovenského jazyka A-G. Bratislava : Veda, 2006. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4. S. 416.
  28. ↑ Kostoly Slovenska: mapa, fotky a vyhľadávanie
  29. ↑ SUDOR, Karol. Kostolov sú tisícky, pribúdajú nové. Denník SME, jún 2011, roč. 19, čís. 141, s. 8. ISSN 1335-440X.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Kostol
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kostol&oldid=7536836“