Preskočiť na obsah

Baltic Pride

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Baltic Pride 2019

Baltic Pride je každoročným LGBT* pochodom hrdosti, ktorého miesto konania rotuje medzi hlavnými mestami pobaltských krajín: Tallinnom, Rigou a Vilniusom. Jeho účelom je poukázať na otázky tolerancie a na práva LGBT* komunity. Baltic Pride je podporovaný organizáciou ILGA Europe. Združeniami zodpovednými za toto podujatie sú od roku 2009 Mozaīka, Národná asociácia gejov a lesieb LGL Litovská gejská liga a Estónska LGBT asociácia.

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Lotyšsko

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý pochod hrdosti sa konal v Lotyšsku v roku 2005 pod názvom Riga Pride, podobne ako pochody hrdosti konané po celom svete.[1] Politická opozícia k pochodu sa objavila len čo organizátori obdržali povolenie na jeho konanie. Lotyšský premiér Aigars Kalvītis vyjadril verejne svoje nesúhlasné stanovisko k tejto udalosti. Pride bol následne oficiálne povolený až po tom, čo súd zrušil odňatie povolenia. Zástupca primátora Rigy Juris Lujāns na protest proti konaniu tejto udalosti odstúpil zo svojej funkcie.[2]

Podujatie v roku 2005 bolo obklopené viacerými verejnými prejavmi homofóbie.[3] V reakcii na to sa niektorí členovia/ky LGBT* komunity, ich priatelia/ľky a rodinný príslušníci/čky zjednotili a založili organizáciu Mozaīka, s účelom zvýšiť toleranciu LGBT* osôb a porozumenie LGBT* právam v Lotyšsku.[4]

Od roku 2006 bola udalosť oficiálne známa ako Riga Pride and Friendship Days. Jej program bol rozšírený, aby okrem pochodu zahrnul aj ekumenickú bohoslužbu v anglikánskom kostole sv. Spasiteľa a semináre o tolerancii a LGBT* právach.[5] Udalosť bola výrazne narušená protestujúcimi, okrem iných napríklad skupinou „No Pride“. Európsky parlament vyjadril svoje sklamanie nad zlyhaním lotyšských autorít poskytnúť pochodu adekvátnu ochranu.

Pochod sa odohral v Rige aj v roku 2007 a 2008.[6][7]

V roku 2009 bol pochod povolený Administratívnym súdom v Rige.[8] Prvýkrát sa konal pod názvom Baltic Pride a začala sa každoročná rotácia medzi hlavnými mestami pobaltských krajín v spolupráci s Litovskou gejskou ligou a Estónskou LGBT asociáciou (do roku 2012 známa ako Estónska gej mládež) a ich miestnymi festivalmi/pochodmi hrdosti.[9][10]

Na Baltic Pride v roku 2012 pochodovalo na podporu LGBT* práv v Lotyšsku 400 ľudí, ku ktorým sa pridali aj americkí diplomati/ky.[11]

V roku 2015 sa pochod uskutočnil v Rige ako súčasť udalosti Europride. Bolo to prvýkrát kedy sa tento týždenný paneurópsky festival LGBT* práv konal v postsovietskej krajine.[12]

Opozícia

[upraviť | upraviť zdroj]

Udalosť bola od začiatku ohrozovaná protestami. V roku 2006 sa mestský výbor v Rige prvýkrát pokúsil odmietnuť povolenie pre konanie pochodu. Podobné politické diskusie obklopovali prvý pochod hrdosti v roku 2005.

LGBT* komunita v Lotyšsku bola vo svojich postojoch k udalosti rozdelená. Vo februári 2007 v prieskume, ktorý previedla organizácia ILGA-Latvija a ktorý zahrnul 537 LGBT* osôb, 82 % respondentov/iek odpovedalo, že nesúhlasia s konaním plánovaného Riga Pride and Friendship Days 2007, zatiaľ čo iba 7 % respondentov/iek malo pocit, že toto podujatie by mohlo pomôcť k propagácii tolerancie voči LGBT* osobám.[13] ILGA-Latvija však svoj postoj k udalosti odvtedy zmenila a v súčasnosti je k Riga Pride and Friendship Days naklonená pozitívne.

Litva

[upraviť | upraviť zdroj]

Baltic Pride sa uskutočnil vo Vilniuse v roku 2010, 2013 a 2016. Pride v roku 2010 bol prvým verejným pochodom hrdosti, ktorý sa konal v Litve. V roku 2013 sa primátor Vilniusu pokúsil o to, aby bol pochod premiestnený mimo centra na nábrežie rieky (kde sa konal v roku 2010). Dve súdne konania rozhodli, že to urobiť nemôže a že Baltic Pride má právo využiť rovnakú trasu ako ostatné verejné demonštrácie.[14]

V roku 2016 sa Baltic Pride konal 18. júna. Dav 3000 členov a členiek LGBT* komunity a ich spojencov pochodoval po hlavnej avenue v centre Vilniusu. Pochod sa odohral bez akýchkoľvek vážnych incidentov. Celková trasa pochodu od námestia Lukiškių aikštė po park Bernardinų sodas predstavovala 2,3 kilometra.[15]

Baltic Pride bol v roku 2016 využitý ako platforma na poukázanie na diskriminačné uplatňovanie zákona o „anti-gay propagande“ a na podnietenie verejnej debaty o legálnom rozpoznaní rovnakopohlavných vzťahov v Litve.

Primátor Vilniusu Remigijus Šimašius z Liberálneho Hnutia v roku 2016 nevyjadril žiadnu opozíciu k tomu, že sa v meste bude konať pochod hrdosti.[16]

Po pochode sa jeho účastníci a účastníčky zhromaždili v priestoroch Loftas art factory na koncerte Baltic Pride Park 2016, na ktorom sa predstavili umelci a umelkyne ako Dana International, DJ Leomeo, LaDiva Live, Maria Sam Katseva, Donny Montell, Ruslanas Kirilkinas a Sasha Song.

V roku 2017 sa festival Baltic Pride bude konať v hlavnom meste Estónska Tallinne.

Estónsko

[upraviť | upraviť zdroj]

Pochody hrdosti boli v Tallinne organizované od roku 2004. Baltic Pride sa tu konal v roku 2011 a 2014.

Medzinárodná podpora

[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem organizácie ILGA-Europe je Baltic Pride konzistentne podporovaný ostatnými LGBT* organizáciami v susedných krajinách, najvýznačnejšie švédskou organizáciou RFSL a Amnesty International.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Latvia gay pride given go-ahead. BBC News, 22. júl 2005. Dostupné online.
  2. ↑ The Eastern European Gay Rights Movement Is Struggling to Be More Than a Western Cause. VICE News, 16. september 2015. Dostupné online.
  3. ↑ "Protests disrupt Latvia gay march", bbc.co.uk, 23. júl 2005.
  4. ↑ Mozaīka English-language homepage [online]. [Cit. 2016-11-22]. Dostupné online. Archivované 2008-10-15 z originálu.
  5. ↑ Latvia: Promote Equality, Investigate Attacks on LGBT Pride Activists From Human Rights Watch (accessed 16. jún 2015).
  6. ↑ Riga Pride 2007 – Championing equal rights. From Amnesty International Archivované 2015-04-07 na Wayback Machine (9. jún 2015).
  7. ↑ New exhibition documents homophobia at Riga Pride. From Pink News website (9. jún 2015).
  8. ↑ Gays Without Borders: Baltic Pride Saved After Court Lifts Council Ban
  9. ↑ First Baltic Pride will be celebrated in Riga next year. From Pink News website (9. jún 2015).
  10. ↑ Gay Pride marches on. From Baltic Times website (9. jún 2015).
  11. ↑ News of the Day From Across the World. San Francisco Chronicle, 3 June 2012, s. A6.
  12. ↑ Liveblog: EuroPride 2015 in Riga. Public broadcasting of Latvia, 21. jún 2015. Dostupné online.
  13. ↑ ILGA-Latvia Survey Working Group, poll conducted 1–28 February 2007. From ILGA-Latvia website Archivované 2008-01-20 na Wayback Machine (13. máj 2007).
  14. ↑ http://www.lgbt-ep.eu/press-releases/successful-baltic-pride-marches-in-vilnius-city-centre-for-first-time/
  15. ↑ http://www.lgl.lt/en/?p=13828
  16. ↑ Future Vilnius mayor has "no problems" with LGBT pride events on central streets. Delfi, 16 March 2015. Dostupné online.

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Baltic Pride na anglickej Wikipédii.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Baltic_Pride&oldid=7689893“